Čerhi na adzinym pracujučym pasažyrskim punkcie propusku ŭ Breście praciahvajuć raści. Užo bolš za 2000 aŭto sprabujuć vyjechać u Polšču ź Biełarusi.

Pa stanie na 14 hadzin 6 studzienia na miažy stajali bolš za 2300 lehkavych aŭtamabilaŭ i 100 aŭtobusaŭ. Pa stanie na 14 hadzin 5 studzienia, vyjezdu ź Biełarusi ŭ Polšču čakali bolš za 1800 lehkavych aŭto i 65 aŭtobusaŭ. To-bok dadalisia 500 aŭto i try dziasiatki aŭtobusaŭ.
Pavodle infarmacyi z pamiežnych čataŭ, u sutki hranicu prachodzić kala 350-400 mašyn. Z takim tempam ludziam, mahčyma, daviadziecca stajać u čarzie kala šaści sutak.
Čakańnie aŭtobusa na miažy dachodzić da paŭtara sutak. «Minsktrans» paviedamlaje, što aŭtobusy prybyvajuć u Varšavu i adpraŭlajucca adtul ź istotnym spaźnieńniem.
Paśla taho jak Litva i Łatvija zabaranili ŭjezd mašyn na biełaruskich numarach, Polšča zastałasia adzinaj krainaj, dzie dazvoleny ŭjezd takich aŭto. Pryčym na biełaruska-polskaj miažy pracuje ŭsiaho adzin punkt propusku dla lehkavych aŭtamabilaŭ — Brest-Tarespal.
Ciapier čytajuć
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
Kamientary