Zdaroŭje

Navukoŭcy papiaredžvajuć: vada ŭ Jeŭropie zabrudžana «viečnym chimikatam»

U pitnoj vadzie nazirajecca imklivy rost uzroŭniu tryftorvocatnaj kisłaty. Što za jana i čym niebiaśpiečnaja?

Jak piša Le Monde, 10 lipienia asacyjacyja Sietki dziejańniaŭ u adnosinach da piestycydaŭ (PAN Europe) apublikavała vyniki analizu vady, jaki byŭ praviedzieny na praciahu maja-červienia ŭ adzinaccaci krainach Jeŭropy. Siarod ich Hiermanija, Francyja, Aŭstryja, Ispanija. Byli adabranyja 55 probaŭ vady (36 — vodapravodnaj i 19 — butylavanaj minieralnaj ci kryničnaj). Analizy pravodziŭ Centr vodnych technałohij u Karsrue (Hiermanija), jaki źjaŭlajecca etałonnym u halinie vyjaŭleńnia pier– i poliftorałkilnych rečyvaŭ (PFAS).

Analiz pakazaŭ, što ŭ 34 z 36 probaŭ vodapravodnaj vady (94%) i ŭ 12 z 19 probaŭ butylavanaj vady (63%) vyjaŭleny reštki tryftorvocatnaj kisłaty (TFK), jakaja adnosicca da PFAS — hrupy chimikataŭ, jakija stvoranyja čałaviekam i ličacca «viečnym chimikatam».

TFK, jakuju vyjavili ŭ vadzie, u asnoŭnym utvarajecca ŭ vyniku raskładańnia piestycydaŭ i ftoravanych hazaŭ, jakija vykarystoŭvajucca ŭ sistemach achałodžvańnia (chaładzilniki, kandycyjaniery).

TFK ustojlivaja da sučasnych sistem ačystki (aktyvavany vuhal, azanavańnie), krynicami zabrudžańnia hetym rečyvam taksama źjaŭlajucca pramysłovyja adkidy vytvorcaŭ TFK i ačyščalnych zbudavańniaŭ.

Navukoŭcy adznačajuć, što ŭździejańnie PFAS, da jakich adnosicca TFK, źviazana z raźvićciom niekatorych vidaŭ raku, razładami endakrynnaj sistemy, a taksama źnižeńniem imunnaha adkazu na vakcyny. Ułady Hiermanii prapanavali Jeŭrapiejskamu chimičnamu ahienctvu kłasifikavać TFK jak rečyva taksičnaje dla repradukcyjnaj sistemy, škodnaje dla fiertylnaści i raźvićcia płoda.

Niderłandski Nacyjanalny instytut achovy zdaroŭja i navakolnaha asiarodździa ŭ krasaviku 2023 hoda vyznačyŭ dapuščalnuju vierchniuju miažu ŭtrymańnia TFK (u vypadku, kali inšych PFAS nie vyjaŭlena) — 2200 nanahramaŭ na litr vady.

Adpaviedna analizu, u vodapravodnaj vadzie Paryža kancentracyja TFK skłała 2100 nanahramaŭ na litr, što ŭ čatyry razy vyšej, čym u Zalcburhu (Aŭstryja) i Patsdamie (Hiermanija).

Rekordny pakazčyk (4100 nanahramaŭ na litar) byŭ zafiksavany ŭ Vierchniaj Aŭstryi.

U butylavanaj vadzie maksimum utrymańnia TFK skłaŭ 3200 nanahramaŭ na litar. Ale daśledčyki nie pažadali raskryć nazvu brenda ci krainy.

Jak piša vydańnie, pakul TFK nie ŭvachodzić u lik dvaccaci PFAS, najaŭnaść jakich płanujecca kantralavać z 2026 hoda ŭ adpaviednaści ź Jeŭrapiejskaj dyrektyvaj pa pitnoj vadzie. Dyrektyva vyznačyła paroh biasškodnaści dla zdaroŭja sumarnaha ŭtrymańnia ŭsich PFAS u 500 nanahram na litar vady.

Jak adznačajuć śpiecyjalisty, kali b TFK była ŭklučana ŭ śpis, to dapuščalny paroh byŭ by pieravyšany dla pałovy probaŭ vodapravodnaj vady, jakija byli ŭziaty ŭ chodzie daśledavańnia, i, adpaviedna, vada była b pryznanaja niepryhodnaj dla spažyvańnia.

U čakańni ahulnaha abmiežavańnia PFAS na jeŭrapiejskim uzroŭni śpiecyjalisty zaklikajuć da vyznačeńnia standartu jakaści vady dla TFK i nieadkładnaj zabaronie piestycydaŭ na asnovie PFAS i ftoravanych hazaŭ, jakija źjaŭlajucca asnoŭnymi krynicami zabrudžańnia vady.

Kamientary

Stała viadoma, što za 200 tysiač jeŭra prapanoŭvali Siarhieju Cichanoŭskamu «biełaruskija biznesmieny»12

Stała viadoma, što za 200 tysiač jeŭra prapanoŭvali Siarhieju Cichanoŭskamu «biełaruskija biznesmieny»

Usie naviny →
Usie naviny

«Razabrali budaŭničyja aharodžy za noč»: minčanie 20 hadoŭ zmahajucca za mini-park suprać AZS2

Pieršaje vydańnie «Chobita» pradali za rekordnyja hrošy

75-hadovy dziadula ŭ Miadzielskim rajonie adpraviŭsia na rovary ŭ 30-kiłamietrovy pachod i prapaŭ5

Startap biełarusaŭ, jaki pracuje na Halivud, trapiŭ na ekrany Tajms-skvier1

Mikołu Statkieviču siońnia spoŭniłasia 69 hadoŭ1

Milinkievič: Kali pahladzieć na vopyt inšych krain, najbolšy pośpiech byŭ tam, dzie ŭdałosia sprahnazavać i realizavać dyjałoh27

Kryšcijanu Ranałdu zrabiŭ prapanovu Džardžynie Radryhies3

Tramp nakiravaŭ Nacyjanalnuju hvardyju ŭ Vašynhton i zapatrabavaŭ ad biazdomnych pakinuć horad3

Pačyrvaniełaje sonca i elektryčnyja kalosy — čym jašče pužała ludziej pryroda na Biełarusi čatyrysta hadoŭ tamu?2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stała viadoma, što za 200 tysiač jeŭra prapanoŭvali Siarhieju Cichanoŭskamu «biełaruskija biznesmieny»12

Stała viadoma, što za 200 tysiač jeŭra prapanoŭvali Siarhieju Cichanoŭskamu «biełaruskija biznesmieny»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić