Ad redakcyi2929

My ŭstupajem u momant słabaści Rasii. Dzieviać vysnoŭ z vajny va Ukrainie dla biełarusaŭ

Usie minułyja razy biełarusy karystalisia takimi momantami: u 1905-m, 1918-m i 1991-m. Mahčyma, my ŭ čaćviortym takim vyrašalnym momancie — chutka pabačym, čaho biełaruskaja nacyja dasiahnie na hety raz, piša Vasil Harbaciuk.

Ukrainskija vajskoŭcy ŭ vyzvalenym nasielenym punkcie pad Charkavam. Fota z kanała padraździaleńnia Minabarony Ukrainy

Rasijskaja zbroja vyjaviłasia słabiejšaj za zachodniuju.

I nie tolki za zachodniuju, ale i za ŭzbrajeńni krain Azii. 

Rasijskaja armija taksama akazałasia niazdatnaj arhanizacyjna i nikčemnaj ŭ raźviedcy. Faktyčna, Maskva chacieła uziać Jeŭropu «na pont». Vajna ahaliła, što Rasija adstałaja nie tolki ŭ ekanomicy.

Jak sfarmulavaŭ adzin biełaruski aficer u adkazie na pytańnie «Našaj Nivy»: «My dumali, u Rasii ŭsio haŭnianaje, ale armija… A jana taksama akazałasia haŭnom».

Navat kali Rasija z dapamohaj iranskaj ci kitajskaj zbroi zdoleje paźbiehnuć katastrofy na poli boju ci kali Zachad vyrašyć nie davodzić spravu da vajennaha razhromu, pravał va Ukrainie budzie mieć doŭhaterminovyja nastupstvy dla aŭtarytetu Rasii, jaje dachodaŭ i pazicyi ŭ śviecie. Ëj daviadziecca adstupać.

Vyjaviłasia, što Zachad nie tolki technałahičny lidar, ale jon taksama adziny, rašučy i zdolny mabilizoŭvacca. Kitaj ža pakul tolki čakaje svajho času.

Rasija hatovaja zabivać ludziej dziasiatkami tysiač dla zachopu ziamiel va Uschodniaj Jeŭropie. Tak było nie zaŭsiody i budzie nie zaŭsiody. Ale ciapier byŭ taki momant, što jana była hatovaja. I takija momanty mohuć paŭtaracca ŭ budučyni.

Ukraincy pakazali, što bandyty razumiejuć tolki movu siły.

Usie čakali, što Ukraina padzie, a jana nie tolki vystajała, ale zahartavałasia i vyjdzie z vajny zbliziŭšysia z Zachadam i ŭnutrana zhurtavanaj.

Łukašenkaŭskaja prapahanda naviazvała nam ujaŭleńnie pra pieravahi «mocnaj ruki», a ŭkrainskaja demakratyja ŭ surovych umovach vajny vyjaviłasia bolš efiektyŭnaj za rasijskuju aŭtakratyju.

Mnohija z nas dumali, što biełarusy ŭ masie svajoj hatovyja zdymać tufli pierš čym stać na łaŭku, ale nie hatovyja vajavać za svabodu i niezaležnaść. Vyjaviłasia, što nie sotni, a tysiačy biełarusaŭ hatovyja vajavać sa zbrojaj u rukach. 

Kankretna ciapier my ŭstupajem u momant słabaści Rasii. Usie minułyja razy biełarusy karystalisia takimi momantami: u 1905-m, 1918-m i 1991-m. Mahčyma, my ŭ čaćviortym takim vyrašalnym momancie — chutka pabačym, čaho biełaruskaja nacyja dasiahnie na hety raz.

Alaksandr Łukašenka pajšoŭ na vialikuju podłaść. U jaho na sumleńni ciapier nie tolki muki biełarusaŭ, ale i kroŭ dziasiatkaŭ tysiač achviar hetaj vajny. Pieraharnuć hetuju staronku składana.

I samaja hałoŭnaja vysnova — spraŭdziŭsia słavuty radok Tarasa Šaŭčenki: «Boritiesia — poborietie». Ukraincy pakazali, što možna pieramahać i macniejšaha praciŭnika, kali ty dziejničaješ z rozumam i maješ sajuźnikaŭ.

Kamientary29

  • Eto pisiec, i zovut jeho nie Umka.
    18.09.2022
    Na krylco k Łukašienko pribiežał pušistyj źvieriek, tolko on jeŝie nie postučałsia...
  • Satan
    18.09.2022
    Takoje siebie "died vanha" stroiť prohnozy o buduŝiem, kohda vojna nie zakončiłaś. A ona možiet zakončiťsia očień dažie po-raznomu. "Usie čakali, što Ukraina padzie, a jana nie tolki vystajała, ale zahartavałasia i vyjdzie z vajny zbliziŭšysia z Zachadam i ŭnutrana zhurtavanaj." Kto vsie? Vsie ždali, čto  Ukraina padiet, vsie nie ožidali, čto vojna budiet... kak žie eto za@@@ało, kohda pro vsiech hovoriat, a značit i pro mienia. Ja uvierien był, čto budiet vojna srazu s načałom učienij. Eto było očievidno. I ja nie ždał, čto Ukraina padiet. Za 8 let ukraincy sozdali armiju. I było očievidno, čto eta armija budiet vojevať stolko, skolko smožiet. Dažie biez zapadnych chajmarsov, ona by vojevała do sich por (nie tak uśpiešno jestiesno). A vot hovoriť o tom, kakoj Ukraina vyjdiet s vojny, prieždievriemienno. Silno prieždievriemienno. Dažie, jeśli vojna zakončitsia siehodnia, to Ukrainu ždiet ekonomičieskij i diemohrafičieskij krizis na diesiatieletija vpieried. Ili kto-to dumajet, čto Zapad srazu s koncom vojny vsiemi siłami staniet vosstanavlivať Ukrainu? Nie staniet. Potomu čto poka niet nikakich harantij, čto istorija nie povtoritsia čieriez 10 let. Ja somnievajuś dažie v tom, čto Zapad zamorožiennyje rośsijskije babki otdast Ukrainie. A Biełaruś?... da, naiboleje vierojatnyj prohnoz dla Biełarusi i Rośsii - eto puť Sieviernoj Koriei. Koniečno, kohda-to KNDR padiot, no suŝiestvujet ona užie 70 let. Rośsija nie otdast jadiernoje oružije, niezavisimo ot toho, kto budiet v Rośsii u vłasti. Ich libierały vmiestie s Navalnym nie silno otličajutsia ot Putina s don-donom. Prost libierały by dobivaliś rasširienija impierii boleje hramotno. A poka Rośsija budiet suŝiestvovať v takom vidie, sieŕjeznych iźmienienij v riehionie nie budiet. Tak čto... sankcii usilatsia, žieleznyj zanavies opustitsia, a vpieriedi poł stoletija hnijenija, stahnacii i razvała. 
  • Strateh
    18.09.2022
    Cikava, pry hramadzianskaj vajnie  i raspadzie Rasii, ci varta biełarusam sprabavać viernuć smalenščynu? Jakija dla nas plusy dy minusy ad hetaj dziei, ci varta ŭ heta ŭvohule ŭviazvacca? Kali pahladzieć u historyju to možna ŭbačyć, jak padziei 17 vieraśnia katkom praniaślisia pa zachodnich biełarusach, ale stratehična Biełaruś ad hetaha nabyła.

Ciapier čytajuć

Hrodzienskaha padletka adpravili ŭ škołu ŭ Litvu — jon vyvučyŭ litoŭskuju i ciapier pierakładaje ŭ Jeŭraparłamiencie. Pierakładaŭ jon i Cichanoŭskich3

Hrodzienskaha padletka adpravili ŭ škołu ŭ Litvu — jon vyvučyŭ litoŭskuju i ciapier pierakładaje ŭ Jeŭraparłamiencie. Pierakładaŭ jon i Cichanoŭskich

Usie naviny →
Usie naviny

Tusk: Zatrymany ŭ Biełarusi manach naviedvaŭ svajho znajomaha śviatara. My rychtujem miery ŭ adkaz suprać Minska26

Tramp: Zdajecca, my stracili Indyju i Rasiju15

U Biełarusi stvorać kryptabank2

Žoncy brytanskaha dypłamata prysudzili 7 hadoŭ kałonii za palityku5

Biaspłatnaja vakcynacyja biełarusak ad virusa papiłomy čałavieka znoŭ adkładajecca2

Abjadnany pierachodny kabiniet staŭ na bok Paŭła Łatuški ŭ kanflikcie z Volhaj Karpušonak4

Aŭstralija zapłacić susiedniamu atołu $1,5 miljarda za stvareńnie kałonii dla departavanych mihrantaŭ-złačyncaŭ3

U ZŠA aryštavali biełarusa Artura Siańko, jaki zajaŭlaje, što na radzimie jamu pahražaje palityčny pieraśled38

U minskich škołach pastaviać aŭtamaty ź ježaj: pieršy ŭžo pracuje5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Hrodzienskaha padletka adpravili ŭ škołu ŭ Litvu — jon vyvučyŭ litoŭskuju i ciapier pierakładaje ŭ Jeŭraparłamiencie. Pierakładaŭ jon i Cichanoŭskich3

Hrodzienskaha padletka adpravili ŭ škołu ŭ Litvu — jon vyvučyŭ litoŭskuju i ciapier pierakładaje ŭ Jeŭraparłamiencie. Pierakładaŭ jon i Cichanoŭskich

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić