Mierkavańni

«Voraham niezaležnaści Fiłaret nie byŭ. Kali jaho pieraviali ŭ Biełaruś, to paprasiŭ sustrečy z Karatkievičam»

Deputat Viarchoŭnaha Savieta (1990 — 1996) Siarhiej Navumčyk uspaminaje svoj dośvied sumiesnaj pracy ŭ parłamiencie ź mitrapalitam Fiłaretam.

«NN» pacikaviłasia ŭ Navumčyka, jak Fiłaret hladzieŭ na pytańnie biełaruskaj niezaležnaści.

«Mahu dakładna skazać, što staviŭsia nievaroža. Kali ŭspaminać siesiju Viarchoŭnaha Savieta 24-25 žniŭnia 1991 hoda, kali Dekłaracyi ab dziaržaŭnym suvierenitecie nadavałasia siła kanstytucyjnaha zakona, to mitrapalit Fiłaret nie ŭdzielničaŭ u hałasavańni. Zdajecca, jon prosta tady adsutničaŭ, a nie tak, jak Łukašenka, admaŭlaŭsia rehistravacca dla hałasavańnia.

U cełym u mianie zastalisia dobryja ŭražańni ad supracy ź mitrapalitam. Ja byŭ kiraŭnikom hrupy, jakaja zajmałasia pryniaćciem zakona «Ab svabodzie sumleńnia», u hetuju hrupu ŭvachodzili i Fiłaret, i Kandrusievič. Ź Fiłaretam pracavać davodziłasia dastatkova ščylna, nijakaj pychi ŭ jaho da mianie, 28-hadovaha chłopca, ja nie zaŭvažyŭ, byli dobrazyčlivyja, pavažlivyja adnosiny.

U vyniku nam atrymałasia pryniać zakon «Ab svabodzie sumleńnia». Kaniečnie, jon nie byŭ idealnym, ale byŭ značna bolš prahresiŭnym za toj, jaki potym pierapisali pry Łukašenku.

Heta byŭ vielmi intelihientny, načytany čałaviek, z dobrym pačućciom humaru. Niekalki razoŭ da jaho źviartaŭsia z pytańniami kanfliktaŭ u prychodach pa majoj akruzie ŭ Viciebsku, zaŭsiody atrymlivaŭ adkazy.

Ja skažu dakładna, što da momantu prychodu Łukašenki da ŭłady Fiłaret dakładna nie byŭ voraham niezaležnaści. Jamu davodziłasia supracoŭničać i z Kiebičam, i z Łukašenkam. Mnie zdajecca, što heta vynik dziesiacihodździaŭ znachodžańnia Carkvy pad ciskam uładaŭ u savieckija časy. Tamu mnohija ijerarchi byli vymušanyja iści na ŭhodu z sumleńniem, zaklučać pahadnieńni z djabłam, kali chočacie.

Vy pytajeciesia ŭ mianie pra staŭleńnie da niezaležnaści. Cikavy fakt, kali Fiłareta tolki pieraviali ŭ Biełaruś naprykancy 1970-ch, to jon paprasiŭ sustrečy z Uładzimiram Karatkievičam.

Ja nie pomniu, kab Fiłaret kaliści publična vystupaŭ z krytykaj apazicyi, BNF».

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajki ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajki ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Usie naviny →
Usie naviny

Vydaliŭ akaŭnt, pačyściŭ techniku — i ŭsio adno pryjšli. Mikita Łosik raskazaŭ, jak jaho vyličyli siłaviki25

«Biełfarmacyja» nazvała fejkam infarmacyju pra nibyta niedachop lekaŭ u krainie

U Vilni źbili žurnalista Malanka Media16

Tramp zajaviŭ, što Pucin i Zialenski abaviazkova sustrenucca4

Łukašenka paviesiŭ adstałyja kałhasy na šyi staršyniam rajvykankamaŭ8

U Breście siłaviki skarystali zbroju suprać pjanaha mužčyny3

Kožny siomy žychar Słavakii padtrymlivaje dałučeńnie da Rasii — apytańnie25

Aeraporty Jeŭrasajuza buduć zdymać abmiežavańni na vadkaści ŭ ručnoj pakłažy

Ad 300 000 da 500 000 dalaraŭ. Stała viadoma, chto pryvioz Džejsana Deruła ŭ Biełaruś8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajki ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajki ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić