Hramadstva88

Jak prachodziać vučebna-palavyja zbory dla školnikaŭ FOTY

Upieršyniu ŭ Biełarusi prachodziać vučebna-palavyja zbory dla vučniaŭ 10‑ch kłasaŭ — z hetaha hoda jany stali abaviazkovymi paśla ŭklučeńnia ŭ navučalnuju prahramu. «Fłahštok» vyvučyŭ spravazdačy pra pačatak zboraŭ u rajonach Homielskaj vobłaści.

Fota: «Śvietłaje žyćcio»

U niekatorych rajonach, naprykład, u Naraŭlanskim, adkryćcio zboraŭ prachodziła pry ŭdziele staršyniaŭ rajvykankamaŭ. U inšych vypadkach zbory adkryvali nie tolki piedahohi i čynoŭniki, ale i vajskoŭcy, pramaŭlajučy pafasnyja pramovy.

U Lelčycach na mierapryjemstva zaprasili navat vakalnaje trya. U svajoj spravazdačy rajonnyja ideołahi nie chavali metu zaniatkaŭ, jakija abaviazali prachodzić školnikaŭ — mahčymy ŭdzieł u vajnie:

«Novy čas patrabuje novych hierojaŭ — ludziej mocnych ducham, addanych svajoj Radzimie, hatovych abaraniać svoj dom, svaju siamju i svaju krainu. Naš narod va ŭsie časy słaviŭsia mužnaściu, stojkaściu i addanaściu svajoj krainie. Našy dziady i pradziedy abaraniali rodnuju ziamlu ŭ hady Vialikaj Ajčynnaj vajny, prajaŭlali hieraizm i samaaddanaść dziela miru i svabody. Siońnia heta zadača maładoha pakaleńnia».

Fota: «Śvietłaje žyćcio»

Pradstaŭnik miascovaha vajenkamata padkreśliŭ ideałahičnuju zadaču: «Na hetych zborach budzie sfarmavany sapraŭdny patryjot Radzimy».

Na fota možna ŭbačyć vajskoŭcaŭ śpiecnaza, jakija dziažurać tut u miežach «uzmacnieńnia miažy» — jany pakazali školnikam uzbrajeńnie.

Amal u kožnym rajonie padletkam razdali ŭniformu roznaha typu. Kali ŭ Lelčycach školnikaŭ adzieli ŭ čyrvonyja i zialonyja majki i biejsbołki, to ŭ inšych rajonach, pieravažna, u kamuflažnuju formu. U niekatorych rajonach, u pryvatnaści, u Žytkavickim, nijakaj uniformy naohuł nie dali.

Fota: «Čačerski vieśnik»

Namioty taksama amal usiudy roznyja: niedzie sučasnyja turystyčnyja, u inšych miescach — staryja savieckija, u niekatorych vypadkach — naohuł handlovyja pałatki, a dzie-nidzie — pazyčanyja ŭ vajskoŭcaŭ.

Fota: «Novaje Paleśsie»

Jak raspaviadaŭ «Fłahštok», dziela praviadzieńnia zboraŭ u mnohich rajonach pravodzili tendary na zakupku vintovak, namiotaŭ i inšych pradmietaŭ, ale na Homielščynie takija zakupki abviaščali, u asnoŭnym, tolki dla arhanizacyi charčavańnia.

Ź miascovych biudžetaŭ zakuplajuć proćmu tavaraŭ dla praviadzieńnia zboraŭ. Košt adnoj vintoŭki, naprykład, — amal 2,4 tys. rubloŭ.

Procivahazy, makiety aŭtamataŭ i hranat, aŭtamatnyja ražki, papiarovyja karty — usio heta taksama dastali vajenruki sa starych savieckich zapasaŭ.

Fota: «Novaje Paleśsie»

Namiotavyja łahiery zładzili na školnych stadyjonach, u niekatorych miescach łahiery zrabili pierasoŭnymi, a jość vypadki, kali školniki naohuł načujuć u spartzałach, a nie ŭ namiotach. Da prykładu — u Čačersku i Jelsku. Vidać, tam namioty dla zboraŭ dastać nie zmahli, i padletki śpiać u łožkach z roznymi paścielnymi kamplektami: imavierna, kožnamu pryjšłosia prynosić svoj z domu.

Fota: «Narodny hołas»

Kamientary8

  • Češski kukołd
    28.05.2026
    Z kim jany ŭsio vajujuć? Sa zdarovym hłuzdam?
  • Škłouski koniuch
    28.05.2026
    ​Nu i hdie siejčas vsie eti lubitieli pieriehovorov, diałoha i śniatija sankcij? Au! Vy prizyvajetie otkryť im tranzit kalija i płatiť okkupantam dań, a oni v eto vriemia priamo so školnoj skaḿji lepiat łukajuhiend, kotoroje budiet vojevať protiv nas žie! Vy riealno chotitie dať riežimu valutu, čtoby oni jeŝie łučšie ekipirovali etich školnikov i zavtra otpravili ich v nas strielať? Lubaja śniataja sankcija — eto opłata podhotovki tiech, kto budiet nas ubivať.
  • anatam
    28.05.2026
    Kak hovarivał Švondier: "Eto kakoj-to pozor..."

Ciapier čytajuć

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała24

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała

Usie naviny →
Usie naviny

Znojdzieny manuskrypt čarnaknižnika z Radaškovič, jaki ličyli stračanym7

Iran zajaviŭ ab udary pa amierykanskaj avijabazie. ZŠA nanieśli novyja ŭdary pa Iranie7

Japonija ŭ pałonie maštabnaj alerhii. U hetym vinavaty prajekt 1950‑ch hadoŭ2

«Armienija — heta ŭžo nie abrabavanaja vami i vašymi partniorami kraina». Pašynian rašuča adkazaŭ Łukašenku17

U pravasłaŭnaj parafii na poŭdni Polščy carkoŭnaja ŭračystaść pieratvaryłasia va ŭsłaŭleńnie Rasii. Z pratestam vystupili lemki32

Drama ŭ žyvym efiry: čorny busieł prahnaŭ ad hniazda arłana-biełachvosta VIDEA

U Minsku pačali budavać pieršy abjekt treciaj kalcavoj darohi

Na hrodzienskich plažach źjaviłasia niezvyčajnaja technika. Jana budzie pracavać usio leta2

Śpiecyjalisty patłumačyli, čamu ŭ Minsku dahetul nie raspuścilisia jasieni2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała24

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić