Hetych prafiesij nie zamienić štučny intelekt. Biełarusy mohuć lohka atrymać takuju adukacyju ŭ Jeŭropie
Jakija prafiesii nie straciać aktualnaści praz štučny intelekt i jakija pierśpiektyvy daje jeŭrapiejski dypłom, raskazali «Našaj Nivie» ŭ Jeŭrapiejskim humanitarnym univiersitecie.

Jakich prafiesij nie zamienić štučny intelekt?
Raźvićcio technałohij u cełym i štučnaha intelektu ŭ pryvatnaści stavić pad pahrozu šerah prafiesij, asabliva ŭ techničnych halinach, dzie ŠI imkliva zamianiaje čałavieka.
Praz heta siońniašnim abituryjentam pry vybary prafiesii važna ŭličvać hety čyńnik, bo ŭžo ciapier vidavočna, što za čatyry hady, pakul budzie doŭžycca navučańnie, ŠI zrobić jašče nie adzin ryvok u svaim raźvićci.
U daśledavańni Suśvietnaha ekanamičnaha forumu padkreślivajecca:
sapraŭdnaja kaštoŭnaść siońnia — u «čałaviečych» navykach, tych, što tradycyjna raźvivajucca praz vyvučeńnie humanitarnych i sacyjalnych navuk. Havorka idzie pra zdolnaść krytyčna myślić, być kreatyŭnymi, vałodać emacyjnym intelektam, umieć damaŭlacca i supracoŭničać, efiektyŭna kamunikavać, być hnutkim i hatovym da źmienaŭ.
Mienavita hetyja jakaści dazvalajuć nam nie prosta vyžyvać u imkliva źmienlivym śviecie, ale i paśpiachova vyrašać składanyja hłabalnyja vykliki.
U toj ža čas usio bolš techničnych prafiesij, jakija nie patrabujuć kreatyŭnych i stratehičnych viedaŭ, sacyjalnaj i kamunikatyŭnaj hnutkaści, sutykajucca z tym, što ich rolu pastupova vyciskaje štučny intelekt. Tamu i ŭ hetych prafiesijach najvažniejšymi stanoviacca sacyjalna-humanitarnyja navyki — pierš za ŭsio kreatyŭnaść i stratehičnaje myśleńnie.
Spaznać svoj patencyjał — pabudavać sabie budučaje
Siarod pieravah humanitarnaj adukacyi adznačajuć toj fakt, što padčas takoha navučańnia čałaviek pierš za ŭsio spaznaje siabie, a nie tolki avałodvaje technałohijami.
Adukacyjny praces raskryvaje asabisty patencyjał i dapamahaje zrazumieć, jakija mocnyja baki možna vykarystać u karjery z samaha pačatku. Tut vielmi važny indyvidualny padychod da kožnaha studenta, jaki praktykujecca ŭ EHU. Viadoma, heta nie vyklučaje vałodańnia technałohijami i praktyčnymi viedami — ale miždyscyplinarny padychod Liberal Arts spałučaje padrychtoŭku z abodvuch bakoŭ.
Mnohija studenty EHU pačynajuć svaju karjeru jašče padčas vučoby — zvyčajna z druhoha ci treciaha kursa. Studencki DNŽ na vočnym navučańni daje prava pracavać da 20 hadzin na tydzień, to-bok na 0,5 staŭki, čym karystajucca mnohija studenty.
Abapirajučysia na vyniki daśledavańniaŭ Suśvietnaha ekanamičnaha forumu, u EHU źviartajuć uvahu, što ŭ bujnych karparacyjach pa ŭsim śviecie zaraz idzie sapraŭdnaje palavańnie na talenty — bo ŠI nikoli nie zamienić čałaviečaj kreatyŭnaści i zdolnaści stvarać sacyjalnyja adnosiny. A tamu ŭ eru nastupu štučnaha intelekta zapatrabavanymi zastanucca tyja prafiesijanały, jakija, akramia technałahičnych viedaŭ, majuć šyroki humanitarny padmurak i tvorčy patencyjał i zdolny kamanikavać u socyumie.

Atrymać jeŭrapiejskuju adukacyju možna dystancyjna
Šyroki vybar navučalnych prahram, jakija nie zhubiać aktualnaść praz raźvićcio ŠI, — nie adzinaja pieravaha Jeŭrapiejskaha humanitarnaha ŭniviersiteta.
Hnutkaść — adzin z mocnych bakoŭ EHU. Aproč dzionnaj formy navučańnia, univiersitet prapanuje adukacyju ŭ farmacie Low Residence — zavočnym, kali nie treba naviedvać univiersitet fizična. Taki farmat dastupny na bolšaści prahram, ale nie na ŭsich.
Taki padychod asabliva papularny siarod darosłych ludziej, jakija ŭžo pracujuć na poŭnuju staŭku, ale chočuć atrymać vyšejšuju adukacyju. Jość tyja, chto vyrašyŭ źmianić śfieru dziejnaści i atrymać druhuju vyšejšuju adukacyju. Jość i studenty, jakija tolki zaviaršyli siaredniuju adukacyju, ale chočuć navučacca dystancyjna i mieć hnutki hrafik.
I heta nie taja «zavočka», kali student vučycca faktyčna niekalki tydniaŭ u hodzie. Tut student atrymlivaje toj ža samy abjom viedaŭ, što i studenty-vočniki, vykonvaje tyja ž testy i zadańni — ale ŭ dystancyjnym farmacie i ŭ spakajniejšym rytmie, ź mienšaj kolkaściu zaniatkaŭ na tydzień. Zaniatki prachodziać pieravažna anłajn i ŭviečary, riehularna i sistematyčna. Pry hetym pry žadańni studenty Low Residence majuć prava atrymać litoŭskuju vizu i DNŽ, jak i studenty dzionnaj formy navučańnia.
Praz heta termin navučańnia pavialičvajecca na adzin hod u paraŭnańni z dzionnaj formaj. Adnak pa jakaści adukacyja zastajecca na tym samym uzroŭni, prosta z bolš hnutkim hrafikam.

Ci možna pieravieścisia ŭ EHU ź inšaj VNU?
U EHU adznačajuć, što ich dźviery adčynienyja dla tych, chto ŭžo vučycca ŭ inšaj ustanovie, ale zrazumieŭ, što abraŭ nie tuju śpiecyjalnaść ci pa inšych pryčynach.
Kab pieravieścisia, dastatkova dla pačatku zajavić pra žadańnie vučycca na kankretnaj prahramie ŭ EHU (nahadajem, ciapier EHU prapanuje 17 prahram — 9 bakałaŭrskich, 7 mahistarskich i adnu doktarskuju).
Dalej centr akademičnaj padtrymki analizuje navučalnuju nahruzku i vyznačaje, na jaki kurs moža być zaličany student. Pry hetym nie maje značeńnia, ci pačynaŭ jon navučańnie ŭ Biełarusi, Polščy abo inšaj krainie. Zajavu možna padavać u luby momant, ale kab paśpieć na bližejšy siemiestr, treba padać jaje nie paźniej za 30 dzion da pačatku siemiestra (vosieński siamiestr pačynajecca z 1 kastryčnika, viesnavy — z 1 sakavika).
U EHU adznačajuć, što za apošnija hady kolkaść biełarusaŭ, jakija pierachodziać ź inšych VNU, istotna vyrasła.

Karjera ŭ Jeŭropie i nie tolki
Aproč aktualnaści prafiesij i hnutkaści, navučańnie ŭ Jeŭrapiejskim humanitarnym univiersitecie — heta jašče i šlach da jeŭrapiejskaj budučyni.
Pa-pieršaje, va ŭniviersitecie pracuje centr karjernaj padtrymki, jaki dapamahaje studentam znajści miesca dla prachodžańnia praktyki, a niaredka i pieršaje miesca dla pracy.
Taksama EHU maje šyrokuju sietku partnioraŭ z hramadzianskaj i biznes-supolnaści — jak biełaruskaj, tak i litoŭskaj. Hetyja arhanizacyi supracoŭničajuć z univiersitetam i dapamahajuć studentam u prafiesijnym stanaŭleńni.
Va ŭniviersitecie adznačajuć, što ciapier idzie sapraŭdnaje palavańnie na maładyja talenty, tamu ŭsie hetyja mahčymaści mohuć być vykarystanyja dla pabudovy karjery ŭ Litvie. Jeŭrapiejskim sajuzie i pa ŭsim śviecie.
Akramia taho, stažyroŭku možna prachodzić u miežach prahramy mižnarodnaha abmienu ERASMUS+, što adkryvaje dla studentaŭ EHU dostup nie tolki da rynku pracy ŭ Litvie, ale i ŭ inšych krainach Jeŭropy.
Zastajecca tolki nahadać, što dakumienty na pastupleńnie ŭ EHU sioleta prymajucca da 27 lipienia ŭklučna, padrabiazna pra ŭsie aśpiekty pastupleńnia — tut.
Zapisacca na kansultacyju i bolš padrabiazna vyvučyć mahčymaści navučańnia ŭ EHU možna na sajcie ŭniviersiteta, a taksama źviazaŭšysia z pradstaŭnikami ŭstanovy pa telefonie +370-644-96-317 (Viber, Telegram, WhatsApp).
-
«Temu hienacydu biełaruskaha naroda prydumali rasijanie i padsunuli heta ŭ jakaści scenaryja dla mabilizacyi biełarusaŭ»
-
Ci možna budavać Biełaruś pa-za miežami Biełarusi? Dyskutavali Jahoraŭ, Harbacki, Juhasia Kalada
-
«Darahija rasiejskamoŭnyja biełarusy! Vy pakidajecie niezamknionymi dźviery chaty, za jakimi ŭžo staić kodła bandytaŭ»
Kamientary