Ekanomika1212

Kryzis nie dla ŭsich: prybytak «Santa Bremar» za hod vyras amal u 34 razy

Jak udaryŭ kryzis pa prybytku biełaruskich aliharchaŭ?

«Zaŭtra tvajoj krainy» vyvučyła, jak adbilisia prablemy ŭ ekanomicy Biełarusi na dziejnaść najbujniejšych pryvatnych publičnych kampanij i chołdynhaŭ.

Pradpryjemstvy hrupy, kantralavanaj pryznanym u minułym hodzie Pradprymalnikam hoda Valancinam Bajko i jaho bratam Dźmitryjem, byli prybytkovymi. Jak vynikaje ź finansavaj spravazdačnaści kampanii za minuły hod, sukupny pamier čystaha prybytku atrymaŭsia pryblizna na ŭzroŭni 2015 hoda, što niadrenna, uličvajučy situacyju ŭ ekanomicy krainy.

Hałaŭnaja kampanija hrupy «Konte Spa» skončyła 2016 hod z čystym prybytkam 31,3 młn rubloŭ, straciŭšy ŭ paraŭnańni z 2015 hodam kala 25%. Zatoje prykmietna vyrasła finansavaja efiektyŭnaść druhoha aktyvu Bajko — Bresckaj pančošnaj fabryki. Čysty prybytak bresckaha vytvorcy za minuły hod vyras u 12 razoŭ (da 8,8 młn rubloŭ).

Bolš čym u 4,5 razu (da 2,5 młn rubloŭ) pavialičyłasia prybytkovaść handlovaj kampanii chołdynhu — «Konte Trejd».

Palepšyŭ finansavyja pakazčyki svajoj rybapierapracoŭčaj vytvorčaści «Santa Bremar» jašče adzin biznesoviec z Zachodniaj Biełarusi — Alaksandr Mašenski. Čysty prybytak kampanii «Santa Bremar» za hod vyras u 33,7 razu, dasiahnuŭšy pakazčyka 5,6 młn rubloŭ.

Alaksandr Mašenski. Fota Siarhieja Hudzilina.

Vyručka najbujniejšaha pracadaŭcy krainy, «Jeŭrahandla», skłała pa vynikach 2016 hoda 3,6 miljardaŭ rubloŭ, pavialičyŭšysia na 18%. Adnak prybytkovaść samaj vialikaj roźničnaj sietki, jakuju kantralujuć Siarhiej Litvin i Uładzimir Vasilka, u 2016 hodzie skaraciłasia.

«Jeŭrahandal» daŭ spravazdaču ab 22,6 miljona rubloŭ čystaha prybytku, tady jak letaś hety pakazčyk byŭ roŭny 36,5 młn rubloŭ.

Sa strataŭ vyjšli najbujniejšyja pradpryjemstvy mašynabudaŭničaj hrupy, jakoj vałodajuć Alaksandr Šakucin i Mikałaj Vierabiej. Ich kirujučaja kampanija chołdynhu «Amkador» zarabiła 2,7 młn rubloŭ čystaha prybytku (u 2015 hodzie byli čystyja straty ŭ pamiery 21,8 młn rubloŭ) i naniała dadatkova bolš za 70 supracoŭnikaŭ. Prybytkovym staŭ udzielnik hetaha chołdynhu — «Amkador-Biełvar». Kampanija zarabiła 262 tys. rubloŭ, u 2015 hodzie «Amkador-Biełvar» byŭ stratny (3,2 młn rubloŭ).

Finansavaja spravazdača «Trajpła», jaki paru hadoŭ tamu źjaŭlaŭsia samaj bujnoj pryvatnaj pradprymalnickaj strukturaj, nie publikujecca. Ale, naprykład, viadoma, što Biarozaŭski kambinat silikatnych vyrabaŭ, jaki naležyć jamu, skončyŭ minuły hod z čystaj strataj u pamiery za 2,2 młn rubloŭ. U paraŭnańni z 2015 hodam straty źmienšylisia amal u 2 razy.

Kamientary12

Ciapier čytajuć

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?10

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Usie naviny →
Usie naviny

U čata GPT zdaryŭsia masavy zboj1

Rasija ciapier nie trymaje na terytoryi Biełarusi vialikich vajskovych sił — Dziaržpahransłužba Ukrainy4

Cichanoŭskaja pakazała, jak hulaje ŭ padeł na korcie30

Ekanamist Lvoŭski nazvaŭ samuju niebiaśpiečnuju krainu16

U Pružanach sa stralaninaj zatrymlivali kiroŭcu biez pravoŭ1

Kaciaryna Andrejeva apublikavała pieršy dopis paśla vyzvaleńnia6

Apytańni pierad vybarami ŭ Kaardynacyjnuju radu pakazvajuć, što Łatuška zachavaŭ najvyšejšy davier hramadstva88

Ciače vada ŭ jarok. Na biadu, u Łahojsku taja vada — kanalizacyja

«Prahresiŭnaja Bałharyja» ŭčystuju pieramahła na vybarach. Hienierał Radzieŭ supakojvaje: Praciahniem jeŭrapiejski šlach, ale krytyčna8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?10

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić