Hramadstva3737

Kupiła bilet praź internet, a ŭ ciahnik nie puścili

Sistemu elektronnaj rehistracyi čyhunačnych kvitkoŭ u Biełarusi ŭviali paŭhoda tamu. Adnak prablemy zastajucca dahetul.

U pieršy dzień novaha hoda mnie daviałosia skarystacca prahresiŭnym novaŭviadzieńniem Biełaruskaj čyhunki. Ja prajšła tak zvanuju elektronnuju rehistracyju i nabyła kvitki praź internet.
Pieravahi vidavočnyja: nie treba tracić niervy ŭ doŭhich čerhach kasaŭ.

Tłumaču: prosta nabyćcio kvitka praź internet samo saboj nie vyzvalaje ad nieabchodnaści pieravodu jaho z «anłajnu» ŭ «afłajn». Usio roŭna daviadziecca adstajać u adnoj čarzie ź mienš «prahresiŭnymi» pasažyrami, kab zarehistravać užo apłačany kvitok.

A elektronnaja rehistracyja vyhladaje sapraŭdnym krokam napierad da suśvietnych standartaŭ. Faktyčna, usio, što vam treba, — heta zapoŭnić elektronny błank i nacisnuć knopačku z adpaviednymi słovami. I vy aŭtamatam traplajecie ŭ śpis, jaki paśla atrymlivajuć pravadnicy. I iści ŭ kasu ŭžo nie treba. Takim čynam, dastatkova nazvać pravadnicy svajo imia i paćvierdzić svaju asobu.

Mienavita z apošnim u mianie vyjšła niespadziavanka. Nabyła ja dva niaščasnyja kvitki — sabie i siabru — sa svajoj bankaŭskaj kartki, nacisnuła «prajści elektronnuju rehistracyju».

A potym vyśvietliłasia, što chłopiec nie mieŭ pry sabie pašparta.
I choć u praviłach zapaŭnieńnia značyłasia, što najaŭnaść dakumienta abaviazkovaja, vyrašyli, što «prakacić» i bieź jaho. Urešcie, kali kuplaješ kvitok u kasie, jon nie patrebny. Dyj druhi dzień novaha hoda jak-nijak…

I voś tabie maješ: maładaja pravadnička pajšła na pryncyp. I sa słovami «ja pracu hublać nie źbirajusia» admoviłasia puścić chłopca na ciahnik Mahiloŭ—Minsk biez pašparta.
Ani elektronnaja kopija dakumienta na noŭtbuku, ani maje jenki nie pierakanali adkaznuju pracaŭnicu čyhunki.

Voś vam i sučasnyja technałohii: biez pašparta elektronny kvitok nie spracavaŭ. Pry hetym pałova pasažyraŭ z «realnymi» kvitkami, nabytymi ŭ kasie, jechała biez dakumientaŭ.

Atrymlivajecca paradoks: meta elektronnaj rehistracyi — maksimalna spraścić praceduru nabyćcia biletaŭ, źmienšyć čerhi i jak vynik aščadzić hrošy za košt skaračeńnia štata kasirak.

Ale z farmalnych pryčyn hetaja pracedura zastajecca składanaj.

Niezrazumieła, čamu nielha spraścić praviły zapaŭnieńnia elektronnych kvitkoŭ. Navošta dla rehistracyi ŭ miežach krainy zapaŭniać pašpartnyja źviestki? Niaŭžo, kab trapić z Mahilova ŭ Minsk, čyhuncy važnyja vaša imia pa baćku i data naradžeńnia?

U vyniku ja pajechała ŭ Minsk, chłopiec zastaŭsia ŭ Mahilovie. Nastroj byŭ sapsavany. Dy jašče ŭ vahonie pravadnica i jaje načalnica tyckali palcami ŭ «Instrukcyju pa zapaŭnieńni elektronnych biletaŭ», maŭlaŭ, nie naša heta prydumka. «My za toje, kab hetu rehistracyju ŭvohule admianili», — kazała adna ź ich. «Ź joj tolki hałaŭny bol: čałaviek zrobić u kvitku dźvie abdrukoŭki — my ŭžo musim nie puskać».

Mižvoli ŭzhadałasia, jak dva hady tamu na vakzale ŭ niamieckim Dziusieldorfie, da majho ździŭleńnia, nie było nivodnaj kasy.
Zamiest ich — bankamaty pa prodažy kvitkoŭ, apłata — kartkaj ci hatoŭkaj. Nie sustreła ja tam i pravadnic.

P.S. Jakoje ž było ździŭleńnie pravadnicy, kali na pieronie ŭ Minsku mianie čakaŭ… moj siabar, jakoha jana nie puściła ŭ vahon. Jon złaviŭ maršrutku na vakzale.

Kamientary37

Ciapier čytajuć

Tamara Vińnikava pradała svoj łondanski dom, zaviešany karcinami samoj siabie ŠMAT FOTA14

Tamara Vińnikava pradała svoj łondanski dom, zaviešany karcinami samoj siabie ŠMAT FOTA

Usie naviny →
Usie naviny

«Hetyja karykatury dakładna nie prymusiać nas źmianić kurs». Miełoni daścipna adkazała Sałaŭjovu4

Šeść biełarusak z troch krain rychtujucca pierapłyści Ła-Manš

Troch miadźviedziaŭ sustreli kala darohi ŭ Vilejskim rajonie

Kali pradać prosta ciapier, hrošaj na zakryćcio kredytu nie chopić. Kolki straciŭ Belgee za hod?9

Biełaruski i ich kavalery druhi hod zapar ratujuć ekanomiku «Miłavicy», pakul ruskija i jeŭrapiejcy kuplajuć usio mienš7

MZS Italii vyklikała rasijskaha pasła paśla taho, jak Sałaŭjoŭ nazvaŭ Džordžu Miełoni «šł**aj»6

Kaciaryna Andrejeva pryniała prestyžnuju ŭznaharodu za strym, praź jaki trapiła za kraty

Evalucyja čałavieka nie spyniłasia. Za apošnija 10 tysiač hadoŭ stała bolš ryžych, a vypadkaŭ mužčynskaha abłysieńnia pamienieła2

Preziervatyvy Durex padaražejuć na 30% z-za vajny na Blizkim Uschodzie

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tamara Vińnikava pradała svoj łondanski dom, zaviešany karcinami samoj siabie ŠMAT FOTA14

Tamara Vińnikava pradała svoj łondanski dom, zaviešany karcinami samoj siabie ŠMAT FOTA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić