Mierkavańnie Źmitra Padbiarezkaha
| FOTA IREX-PROMEDIA |
Što da vydadzienych dyskaŭ, dyk hod byŭ nia samy lepšy. Niedzie ŭ žniŭni zdavałasia, što naahuł budzie pastaŭleny sumny rekord, adnak uvosień stanovišča palepšyłasia. Kolkaść pretendentaŭ na zvańnie “Najlepšy albom hodu” dastatkova vialikaja. Heta “PIOTKUKUK” ad “Nejra Dziubelu”, “Čužyja dzieŭki” “Pałacu”, “Śviata pakradzienaje” Pamidorava, “Krambambula”, “Balady” Vajciuškieviča, “Dielikatiesy” Šadźka, “Kitajskaja nieviesta” hurtu “Madera chard-bluz”, narešcie, “Personal Depeche” — jašče adzin supolny muzyčny prajekt. Pakolki amal usie jany recenzavalisia ŭ “NN”, kazać pra ich nia budu, adno adznaču, što apošni z nazvanych liču pretendentam na pieramohu №1. Novy albom “NRM”, “Dom kultury”, jaki źjaviŭsia dniami, usio ž spaźniŭsia, a tamu moža i prajhrać sprečku za pieršaje miesca.
| FOTA IREX-PROMEDIA |
Druhaja tendencyja – prychod u biełaruski muzyčny šoŭ-biznes raniej nia bačnych tam sponsaraŭ. Hod daŭ dva pierakanalnyja prykłady, jak možna zrabić jakasny pradukt i jahonuju pramocyju, kali za plačyma muzykaŭ staić albo mahutny sponsar (“Personal Depeche”), albo pradusar z hrašyma (“Kitajskaja nieviesta”). I ŭ adnym, i ŭ druhim vypadku my majem sapraŭdy dobraj jakaści raboty. Kali praktyka hetaha hodu pierakanaje, što na biełaruskaj muzycy taksama možna zarablać niachaj nievialikija, adnak realnyja hrošy, u jaje pryjduć novyja investary.
Niekalki słoŭ pra maładych. Naleta časta budzie hučać nazva “Partyzone”. Nia dziva: tut i ŭznaharoda na “Basoviščy”, i albom – chto jašče z maładych moža pachvalicca sapraŭdnym albomam? Adnak ja nazavu jašče i taki duet, jak “SVET&AL”, jaki taksama daŭ pra siabie znać sioleta. Dva maładyja chłopcy vykonvajuć nievierahodna hustoŭny akustyčny bluz! Maładość kali-nikali zajaŭlaje pra siabie ŭ hetych zapisach, adnak raniej nie davodziłasia sustrakać takich dziorzkich i pry hetym takich vyvučanych, apantanych debiutantaŭ. Pra hetych muzykantaŭ jašče buduć havaryć. Adnak voś što naściarožvaje: letašni debiutant “Impett” sioleta niešta skis. U kožnym razie, rostu aktyŭnaści nie nazirajecca. I ŭvohule: chto ź liku tych, kaho “Rok-karanacyja” adznačała jak “Adkryćcio hodu”, potym zamacavaŭsia na scenie tryvała? Voś i paŭtaru: pra maładych treba pisać bolš! Kab pra ich nie zabyvalisia. Prynamsi, hetak chutka...
A voś klasyčnaja biełaruskaja estrada sioleta nie paradavała naahuł. Ina Afanaśjeva pa-raniejšamu nia maje albomu, Iryna Darafiejeva praciahvaje ŭsiebiełaruski tur i tolki rychtujecca vydać novy całkam biełaruskamoŭny albom, Alaksandar Saładucha vydaŭ albom, ale pakinu jaho biez kamentaroŭ. Adzinaja śvietłaja plama – iznoŭ ža dema Viktoryi Dziemiančuk. Tolki rasiejskamoŭnyja pieśni, adnak mušu pryznać: na fonie papsovaha biezhałośsia Vika zrabiła prosta vielmi prystojny dysk!
Źmicier Padbiareski
Ciapier čytajuć
Alaksandr Nadsan pieršy raz pryjechaŭ u Biełaruś paśla saraka hadoŭ emihracyi. Minskaja moładź niečakana znajšła ŭ im toje, čaho nie bačyła ŭ svaich baćkach
Alaksandr Nadsan pieršy raz pryjechaŭ u Biełaruś paśla saraka hadoŭ emihracyi. Minskaja moładź niečakana znajšła ŭ im toje, čaho nie bačyła ŭ svaich baćkach
«Kali i pryjedu ŭ Biełaruś, to ŭžo jak turyst». Arhienciniec chacieŭ zrabić biznes u Biełarusi, ale jaho vysłali za drabiazu. Ciapier dazvolili viarnucca, ale jość niuans


Kamientary