Mužčyny vydatna viedajuć, što žančynie taksama nie zaŭsiody chočacca lohkaj zdabyčy.
Mužčyny vydatna viedajuć, što žančynie taksama nie zaŭsiody chočacca lohkaj zdabyčy: pryjšła, padmirhnuła, paviała.Časam i žančynam chočacca raźmiać zaciekłyja ciahlicy, uspamianuć maładość, strelić usim poracham z parachaŭnicaŭ — dy i spakusić
Jany heta viedajuć — i kab my vypadkova nie patrapili mima, pišuć dla nas instrukcyi. A toje, viedajecie, raptam zrobim
Voś što pišuć chłopcy z nahody spakušeńnia:
«Pieršy krok — vyśvietlicie jaho žanočy ideał. Jak heta zrabić?
Panazirajcie, jak jon stasujecca z roznymi typažami žančyn (ad «šeraj myški» da «ściervy»), ź jakoj stupieńniu dobrazyčlivaści jon kaža pra svaich znajomych žanočaha połu, vyśvietlicie, jakija byli pavodle tempieramientu, charaktaru i maniery pavodzin jaho «byłyja».
Potym z dapamohaj nieskładanych (abo składanych — tut užo ŭsio zaležyć ad kankretnaj situacyi) łahičnych dziejańniaŭ składzicie dva svojeasablivych fotarobaty.
Pieršy nazavicie «Voś takoj ja jamu na sto adsotkaŭ nie spadabajusia» i ŭklučycie ŭ jaho ŭsie rysy, usie zvyčki, usie ŭčynki, jakija, jak atrymajecca vyśvietlić, davodziać jaho da stanu šalenstva i vyklikajuć reakcyju, horšuju za lubuju alerhičnuju.
Druhi ž «fotarobat» budzie ŭžo pra žanočyja vartaści i moža być nazvany, naprykład, «Jaho lubimyja jakaści ŭ žančynie, jakija mnie niadrenna było b u sabie znajści».
Najvažniejšy momant!!! Hetyja jakaści ŭ sabie treba mienavita znajści, a nie vydumać ich dla pieršaha, druhoha i, mahčyma, treciaha spatkańnia, a potym ščaśliva zabyć.
Prytvorstva — najhoršaja stratehija pavodzinaŭ, jakuju žančyna moža abrać u adnosinach z mužčynam.
Jość niemałaja vierahodnaść, što prytvorstva dapamoža vam zacikavić i navat zavajavać jaho spačatku, ale doŭha prykidvacca vy ŭsio roŭna nie zmožacie.
Što da maniery znosin z mužčynam, to paviercie majmu šmathadovamu «mužčynskamu stažu» — usie hetyja razmovy pra toje, što mužčynam padabacca brać serca pryhažuni abłohaj, byccam nieprystupnuju krepaść, i žančynie ŭ suviazi z hetym treba pavodzicca ŭ styli Śniežnaj Karalevy, miakka kažučy, łuchta.
Sustrakajucca, viadoma, takija sabie emacyjnyja mazachisty, jakija, čym daŭžej i balučej ich katuje žančyna, tym bolš zadavalnieńnia atrymlivajuć, ale heta vyklučeńnie z praviłaŭ.
Hałoŭnaja parada ŭ hetym pytańni — pavodźcie siabie z vašym abrańnikam pryjazna.
Nie, viešacca jamu na šyju, padmirhvać ź mlavym vyhladam i z takim ža mlavym vyhladam ablizvać vusny, hledziačy na jaho va ŭpor, nie treba.
Heta chutčej prafiesijnyja štučki žančyn peŭnych zaniatkaŭ. A treba być prosta pryjaznaj, spahadnaj, hatovaj da razmovy na temu, jakuju abiare surazmoŭca.
Karaciej kažučy, dajcie zrazumieć mužčynu, što vy zacikaŭlenyja ŭ znosinach ź im. Ni bolš, ni mienš, voś tak — vy zacikaŭlenyja.
Paviercie, dla mužčyny heta značyć vielmi šmat, časam navat bolš, čym patrabujecca.
Ledź nie pałova niaščasnych mužčynskich zakachanaściaŭ zdarajecca tamu, što žančyna była prosta tavaryskim pryjaznym surazmoŭcam, i heta było ŭspryniata jak maŭklivaje zaachvočvańnie aktyvizacyi dziejańniaŭ pa šturmie jaje serca.
Pasprabujcie pieršaj adkryta nie pryznavacca mužčynu ŭ svajoj simpatyi da jaho. Addajcie jamu inicyjatyvu ŭ raźvićci vašych adnosin. Pakul vašy znosiny majuć siabroŭski charaktar, možacie zaprašać na kubak kavy, na kavałačak picy abo na hamburhier; možacie prapanoŭvać varyjanty dla viasiołaha sumiesnaha baŭleńnia času; možacie raźvivać niejkija sumiesnyja intaresy.
Ale budźcie aktyŭnaj da peŭnaha momantu — jak tolki vy adčuli, što staŭleńnie mužčyny da vas ź siabroŭskaha pierarasło ŭ zacikaŭlenaje, dadajcie prava być aktyŭnym jamu.
Chaj jon pieršy pačnie telefanavać vam pa małaznačnym padstavach i razmaŭlać hadzinami. Chaj jon pieršy zaprosić vas na sustreču, jakaja pa ŭsich prykmietach budzie mienavita ramantyčnaj. Urešcie, niachaj mienavita jon i mienavita ŭ toj momant, kali navažycca na heta sam, pieršy vas pacałuje.
Ni ŭ jakim razie nie vybirajcie dźviuch madelaŭ pavodzinaŭ: nie pačynajcie ličyć jaho svajoj ułasnaściu adrazu paśla jaho pryznańnia i nie chvalicca im, byccam novym aŭtamabilem, pierad siabroŭkami, znajomymi i kalehami.
Pieršaje jaho ŭ vas adrazu ž rasčaruje i adšturchnie, druhoje nieadkładna pačnie jaho razdražniać i pryviadzie da taho ž vyniku. Zastavajciesia toj ža tavaryskaj miłaj žančynaj, jakoj vy byli ŭ pieryjad «zalacańniaŭ» da jaho, tolki ŭ dadatak dajcie jamu zrazumieć, što jon dla vas vielmi blizki čałaviek».
Kali reziumavać vyšejskazanaje, vyśvietlicca: kab spakusić mužčynu, treba stać razumnieńkaj i ciarpliva čakać.Nie traciačy pryjaznaści ni na druhi dzień biez zvanka, ni na dziasiaty. Vadzić jaho ŭ kino. Zaprašać na kavu (ci — ścipłavata tak — na kavałačak picy). Vysłuchoŭvać dzień i noč jaho apoviedy ŭ asartymiencie, u jaki ŭklučany navat navieły pra byłych i aniekdoty pra kinutych. Rabić vysnovy. I maŭčać.
-
Vandroŭnik i biznesoviec ź Minska za dva dni znajšoŭ sabie praz sacsietki niaviestu — najbolš spadabałasia dziaŭčyna z Rasii
-
«Dziaŭčaty, heta realna pracuje!» Niaviesta Pratasieviča raskazała, jak pryvaražyła budučaha muža čyrvonymi trusami
-
Janocicha Jasienija, jakaja nielehalna pryjechała z ZŠA, znajšła muža ŭ Baranavičach
Ciapier čytajuć
Alaksandr Nadsan pieršy raz pryjechaŭ u Biełaruś paśla saraka hadoŭ emihracyi. Minskaja moładź niečakana znajšła ŭ im toje, čaho nie bačyła ŭ svaich baćkach
Alaksandr Nadsan pieršy raz pryjechaŭ u Biełaruś paśla saraka hadoŭ emihracyi. Minskaja moładź niečakana znajšła ŭ im toje, čaho nie bačyła ŭ svaich baćkach
«Kali i pryjedu ŭ Biełaruś, to ŭžo jak turyst». Arhienciniec chacieŭ zrabić biznes u Biełarusi, ale jaho vysłali za drabiazu. Ciapier dazvolili viarnucca, ale jość niuans
Kamientary