Historyja66

«Heta sapraŭdnaje šancavańnie». Na raskopkach u Połacku znajšli skandynaŭskuju zašpilku XI stahodździa ŭ formie dla adliŭki

Na terytoryi stadyjona «Spartak» u Połacku, dzie ŭ žniŭni vyjavili siarednieviakovy kvartał juvieliraŭ, dniami znajšli ŭnikalny artefakt. Pavodle infarmacyi haziety «Połacki vieśnik», raskapali skandynaŭskuju fibułu (zašpilku) z vysakajakasnaj łatuni ŭ formie dla adliŭki, jakaja datujecca XI stahodździem.

Kiraŭnik raskopak, staršy vykładčyk kafiedry historyi i turyzmu Połackaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta imia Jeŭfrasińni Połackaj Alaksiej Koc adznačyŭ:

«Asablivaść hetaj znachodki ŭ tym, što vyrab byŭ u formie dla adliŭki, a heta redkaść. Tamu što formy byli kieramičnymi abo hlinianymi, i da taho ž adnarazovymi. Bo dla taho, kab atrymać ź ich juvielirny vyrab, samu formu treba było razłamać. Tamu heta sapraŭdnaje šancavańnie vyjavić taki artefakt — fibułu ŭ formie z hliny».

Jon dadaŭ, što vyrab znojdzieny zusim pobač ź juvielirnaj majsterniaj, i heta śviedčyć, što ich vyrablali tut, u Połacku. Archieołah udakładniŭ, što ŭpryhožańnie jość markieram mienavita skandynaŭskaj kultury, tamu što kryvickija žančyny takich darahich rečaŭ nie nasili.

Akramia taho, padčas raskopak znajšli i mnostva inšych artefaktaŭ, jakija paćviardžajuć najaŭnaść u Połacku juvielirnaj vytvorčaści, naprykład, šali i hirki, mietaličnuju formu dla adliŭki padviesak.

Siarod inšych znachodak — buterol (nižniaja častka nožnaŭ), vizantyjskija maniety časoŭ impieratara Nikifara II Foki, bolš za dźvie sotni karalaŭ CHI stahodździa i dziasiatki burštynavych zahatovak.

Kamientary6

  • Žvir
    29.09.2023
    XI st... Nu, nie mahlo ž heta ŭsio zjavicca ŭ adnačaśsie z samim horadam. Naturalna, što horad užo isnavaŭ, i na momant XI st. mieŭ usie prykmiety razvitoha hramadztva ŭ im, ramiostvaŭ, a značyć mieŭ dobruju viadomaść i razvity handl. Na heta patrabavalasia b nie adno stahoddzie, a jak minimum 5-7. Adnak, jak kali znojduć što, dyk usio ŭ ich XI stahoddzia...
  • Nu-nu
    29.09.2023
    A historyk upeŭnieny, što hetaje ŭpryhožańnie rabili nie dla kryvičanki? Ci vy dumajecie, skandynavy siudy sa svaimi babami panajechali? Va ŭsie časy ŭsie akupanty - i skandynavy, i litoŭcy, i maskavity, i nacysty, i savietki piorlisia ŭ naš krai ŭ tym liku pa žančyn, a nia tolki svaich siudy vieźli. Niekatoryja, mabyć, i padarunki daryli, a nie tolki ekspłuatavali. Tak što, historyki, paaściarožniej z hipotezami, uklučycie łohiku.
  • Žvir
    29.09.2023
    Nu-nu, nie, heta naŭrad-ci, bo kryvičanki toŭstyja byli. Ukliučycie liohiku...

Ciapier čytajuć

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała15

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała

Usie naviny →
Usie naviny

Kurcoŭ prahoniać z hankaŭ šmatkvaternych damoŭ i internataŭ14

«Usiu vyhadu ad hetaha zajmieje Maskva i Pucin». Paźniak daŭ acenku vizitu Cichanoŭskaj va Ukrainu211

Cichanoŭskaja ŭ Kijevie parazmaŭlała z pałonnymi biełarusami, jakija vajavali na baku Rasii7

Praz ukrainskija ŭdary pa rasijskich NPZ rezka ŭzraśli pastaŭki ŭ Rasiju bienzinu ź Biełarusi1

Minpryrody pravieryła «Dukorski majontak» i znajšło ŭ im parušeńni3

Pamiž Babrujskam i Mahilovam na trasu ŭpaŭ dub i zabłakavaŭ uvieś ruch1

U Kaściukovičach praź biržu pracy šukajuć namieśnika staršyni rajvykankama — apošni kandydat nie prajšoŭ pravierki7

Dzianis «Redzis» Prakapienka patłumačyŭ, čamu Rasija prajhraje vajnu11

Zialenski źviarnuŭsia da Trampa i Kanhresa z admysłovym listom: rakiety dla «Petryat» vyčarpalisia4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała15

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić