Historyja66

«Heta sapraŭdnaje šancavańnie». Na raskopkach u Połacku znajšli skandynaŭskuju zašpilku XI stahodździa ŭ formie dla adliŭki

Na terytoryi stadyjona «Spartak» u Połacku, dzie ŭ žniŭni vyjavili siarednieviakovy kvartał juvieliraŭ, dniami znajšli ŭnikalny artefakt. Pavodle infarmacyi haziety «Połacki vieśnik», raskapali skandynaŭskuju fibułu (zašpilku) z vysakajakasnaj łatuni ŭ formie dla adliŭki, jakaja datujecca XI stahodździem.

Kiraŭnik raskopak, staršy vykładčyk kafiedry historyi i turyzmu Połackaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta imia Jeŭfrasińni Połackaj Alaksiej Koc adznačyŭ:

«Asablivaść hetaj znachodki ŭ tym, što vyrab byŭ u formie dla adliŭki, a heta redkaść. Tamu što formy byli kieramičnymi abo hlinianymi, i da taho ž adnarazovymi. Bo dla taho, kab atrymać ź ich juvielirny vyrab, samu formu treba było razłamać. Tamu heta sapraŭdnaje šancavańnie vyjavić taki artefakt — fibułu ŭ formie z hliny».

Jon dadaŭ, što vyrab znojdzieny zusim pobač ź juvielirnaj majsterniaj, i heta śviedčyć, što ich vyrablali tut, u Połacku. Archieołah udakładniŭ, što ŭpryhožańnie jość markieram mienavita skandynaŭskaj kultury, tamu što kryvickija žančyny takich darahich rečaŭ nie nasili.

Akramia taho, padčas raskopak znajšli i mnostva inšych artefaktaŭ, jakija paćviardžajuć najaŭnaść u Połacku juvielirnaj vytvorčaści, naprykład, šali i hirki, mietaličnuju formu dla adliŭki padviesak.

Siarod inšych znachodak — buterol (nižniaja častka nožnaŭ), vizantyjskija maniety časoŭ impieratara Nikifara II Foki, bolš za dźvie sotni karalaŭ CHI stahodździa i dziasiatki burštynavych zahatovak.

Kamientary6

  • Žvir
    29.09.2023
    XI st... Nu, nie mahlo ž heta ŭsio zjavicca ŭ adnačaśsie z samim horadam. Naturalna, što horad užo isnavaŭ, i na momant XI st. mieŭ usie prykmiety razvitoha hramadztva ŭ im, ramiostvaŭ, a značyć mieŭ dobruju viadomaść i razvity handl. Na heta patrabavalasia b nie adno stahoddzie, a jak minimum 5-7. Adnak, jak kali znojduć što, dyk usio ŭ ich XI stahoddzia...
  • Nu-nu
    29.09.2023
    A historyk upeŭnieny, što hetaje ŭpryhožańnie rabili nie dla kryvičanki? Ci vy dumajecie, skandynavy siudy sa svaimi babami panajechali? Va ŭsie časy ŭsie akupanty - i skandynavy, i litoŭcy, i maskavity, i nacysty, i savietki piorlisia ŭ naš krai ŭ tym liku pa žančyn, a nia tolki svaich siudy vieźli. Niekatoryja, mabyć, i padarunki daryli, a nie tolki ekspłuatavali. Tak što, historyki, paaściarožniej z hipotezami, uklučycie łohiku.
  • Žvir
    29.09.2023
    Nu-nu, nie, heta naŭrad-ci, bo kryvičanki toŭstyja byli. Ukliučycie liohiku...

Ciapier čytajuć

«Hubazikaŭcy schilajuć Kaleśnikavu da vysyłki, ale jana nie choča»4

«Hubazikaŭcy schilajuć Kaleśnikavu da vysyłki, ale jana nie choča»

Usie naviny →
Usie naviny

U centry Skidziela łoś prabraŭsia ŭ dvor i źjeŭ usie bujaki4

Ukrainski futbalist, adchileny ad futbołu z-za dopinhu, źbirajecca paŭdzielničać u budučaj Alimpijadzie ŭ inšaj ipastasi1

Ukraincy ŭdaryli pa NPZ u Sarataŭskaj i Samarskaj abłaściach Rasii

«Škada, što ludzi mianie ličać takim idyjotam». Dziadok raskazaŭ, jak jaho zmahli vysačyć paśla piaci miesiacaŭ padpolla11

Na matč miedyjalihi ŭ Minsku pradadziena 27 tysiač kvitkoŭ2

Viadučaja STB katałasia na rasijskich numarach, jakija niechta prylapiŭ na skotč — i nie viedała pra heta. Cud rastłumačyli ŭ 1024

Trupy chatnich žyvioł pačali znachodzić u Minsku2

Vystup hurta «Technałohija», jaki płanavaŭsia siońnia ŭ Pleščanicach, admienieny3

Kučuk: Ja dva razy płakaŭ u kamiery naŭzryd, kab źniać psichałahičnuju napruhu

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Hubazikaŭcy schilajuć Kaleśnikavu da vysyłki, ale jana nie choča»4

«Hubazikaŭcy schilajuć Kaleśnikavu da vysyłki, ale jana nie choča»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić