Śviet11

Kiraŭnik Jeŭrahrupy: «Nie» na referendumie nie dapamoža Hrecyi

Jon (na fota ministr finansaŭ Hiermanii Volfhanh Šojble) piać hadoŭ piŭ vašu kroŭ, skažycie jamu «nie», zaklikaje hety płakat.

Refierendum u Hrecyi [5 lipienia], navat kali jaho ŭdzielniki skažuć «nie», nie dapamoža ŭradu ŭ Afinach znajści lohki vychad z kryzisu, zajaviŭ kiraŭnik Jeŭrahrupy (hrupa ministraŭ finansaŭ krain jeŭrazony) Jerun Dejsiełbłum.

Heta papiaredžańnie prahučała paśla taho, jak premjer-ministr Hrecyi Aleksis Cypras zajaviŭ, što «nie» na refierendumie dapamoža damahčysia lepšych umoŭ na pieramovach z kredytorami.

Jerun Dejsiełbłum skazaŭ, što heta takaja zdahadka «prosta niapravilnaja».

Dejsiełbłum, jaki źjaŭlajecca taksama ministram finansaŭ Niderłandaŭ, zajaviŭ, vystupajučy na pasiadžeńni parłamienckaha kamiteta ŭ Amsterdamie, što kali hreki adkinuty na hetym śpiecham arhanizavanym refierendumie jeŭrapiejskija ŭmovy kredytavańnia, bakam budzie ciažka pieraadoleć, pa jaho vyznačeńni, «fundamientalnyja roznahałośsi».

Taki vynik refierendumu pastavić i Hrecyju, i Jeŭrasajuz u vielmi składanuju situacyju, dadaŭ Jerun Dejsiełbłum.

«Hrečaski ŭrad adchilaje ŭsio, miarkujučy, što kali vy prahałasujecie «nie», vy atrymajecie lepšyja ci mienš žorstkija ŭmovy abo, bolš «družalubny» pakiet prapanoŭ. Hetaja zdahadka prosta niapravilnaja», — zajaviŭ kiraŭnik Jeŭrahrupy.

Hrečaskija banki pa-raniejšamu nie pracujuć, paśla taho jak u paniadziełak Jeŭrapiejski centrabank zamaroziŭ im finansavańnie.

Adkrylisia tolki niekatoryja adździaleńni, dla taho kab dazvolić piensijanieram zdymać sa svaich rachunkaŭ da 120 jeŭra ŭ tydzień. Mnohija piensijaniery ŭ Hrecyi nie karystajucca elektronnymi bankaŭskimi kartami.

U bankamatach zaraz hreki mohuć źniać maksimum 60 jeŭra ŭ dzień.

Miascovyja ŚMI pišuć pra toje, što situacyja stanovicca ŭsio bolš składanaj dla biźniesu, mnohija kampanii spyniajuć vytvorčaść, bo nie mohuć raspłacicca z pastaŭščykami.

Niekatoryja kramy źbirajucca adpravić svaich rabotnikaŭ u nieapłatny adpačynak.

Prablemy z drachmaj

Hrecyja nie moža viarnucca da druku drachmaŭ, bo ŭ krainie bolš niama adpaviednych drukavanych stankoŭ, zajaviŭ ministr finansaŭ krainy Janis Varufakis.

Jak rastłumačyŭ čynoŭnik, u 2000 hodzie, kali Hrecyja ŭstupiła ŭ jeŭrazonu, ułady krainy paśpiašalisia pazbavicca ad stankoŭ dla drukavańnia drachmaŭ, bo byli ŭpeŭnienyja, što ciapier u krainie zaŭsiody budzie ŭ abarocie adzinaja jeŭrapiejskaja valuta.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Vialikaja ataka dronaŭ na Maskvu i vobłaść. Jość achviary, haryć naftanaliŭnaja stancyja ŭ pryharadzie18

Vialikaja ataka dronaŭ na Maskvu i vobłaść. Jość achviary, haryć naftanaliŭnaja stancyja ŭ pryharadzie

Usie naviny →
Usie naviny

Machlary rassyłajuć fišynhavyja spasyłki ad imia DAI pra nieapłačanyja štrafy1

Manachinia vyratavała ŭ mory troch kalažanak, ale sama vyratavacca nie zdoleła1

Hod cichaj baraćby. Jak pačuvajecca Tadevuš Kandrusievič, jaki ŭžo bolš za hod prachodzić chimijaterapiju

«Adpiłavała adzin blin ad bierviana i zrazumieła: heta majo». 23‑hadovaja majstarka lesu ź Vilejki pra vałku dreŭ i pracu ŭ laśnictvie1

Aeraporty Maskvy spynili pracu paśla nalotu bieśpiłotnikaŭ1

Kamandujučy Siłami bieśpiłotnych sistem Ukrainy vystupiŭ ź biesprecedentnymi pahrozami na adras Łukašenki, jakoha nazvaŭ «haŭlajtaram»94

Hałoŭnuju miedsiastru Centralnaj rajonnaj palikliniki Baranavičaŭ asudzili za palityku i vykinuli z pracy8

Startavaŭ pošuk novaha ahienta 007: pačalisia kastynhi na rolu Džejmsa Bonda. Kaho ličać favarytami?4

Tramp abviaściŭ pra źniščeńnie «najbolš aktyŭnaha terarysta ŭ śviecie»2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vialikaja ataka dronaŭ na Maskvu i vobłaść. Jość achviary, haryć naftanaliŭnaja stancyja ŭ pryharadzie18

Vialikaja ataka dronaŭ na Maskvu i vobłaść. Jość achviary, haryć naftanaliŭnaja stancyja ŭ pryharadzie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić