Parachno sto hadoŭ biez ramontu nie vystajała b. Parachno tut u hałavach, a nie ŭ ścienach. Zvyčajna, kali dreva ŭ zrubie zhnivaje, jaho zamianiajuć, kali mocna paškodžančy zrub - jaho pierasypajuć. Manašak nie cikaviŭ hety budynak u tym vyhladziem, jakim jon dastaŭsia ad śviatych mučanic, jany chacieli niečaha bolš maštabnaje. A ciapier relihijniki zadniaj dataj šukajuć apraŭdańniaŭ, čamu z usich mahčymych varyjantaŭ siostry vybrali najhoršy. Prabačcie, ale nie vieru ŭ hetyja "było składanym rašeńniem". Kali ŭ palakaŭ u vajnu razbambili histaryčny centr, jany nie stali adnaŭlać u lepšym vyhladzie, jany adnavili jak było, bo dla ich hety było važna. Kali niavažna (nie na słovach, a nasamreč), to i źjaŭlajucca takija ŭrodskija rašeńni, jak u Navahrudku.
Kacia
27.07.2026
Poŭnaje hłupstva piša chłopiec! Heta niejki žach - nu, davajcie ŭsiu histaryčnuju spadčynu zrujnujem, bo tak budzie zručniej! A ŭ histaryčnym kaściole im słužyć dobra, ci taksama treba zrujnavać??? Bolš padobna, što niejki niedalokija asoby narabili działoŭ, a zaraz sprabujuć apraŭdacca i hrošaj na svaje fantazii natreści. Ćfu!
par ach no
27.07.2026
"A praktyčnaść zastajecca važnaj." dziŭna takoje čuć ad viernika, u jakoha musiać być nadzimanyja pavietranyja "zamki" u hałavie
Łoł
27.07.2026
Nichto by nie abvinavačvaŭ manachiń, kali b zachavali źniešnija ścieny, a ŭnutry zrabili što chočuć. Heta ahulny pryncyp, i heta toj samy kansensus. Ale zamiest hustoŭna zroblenaha budynka pakazali absalutna novy ofisny budynak nijak nie źviazany stylistyčna i architekturna sa starym. Tak nie robicca. Heta niepavaha i da historyi, i da horada, i da haradžan. Upeŭnieny, nijakich hramadskich słuchańniaŭ nie pravodziłasia. Pašušukalisia ŭ rajvykankamie, tyja rukoj machnuli i na hetym usio. Kali manachiniam chaciełasia dadatkovych płoščaŭ, to z tylnaha boku buduvali by sabie što chacieli, tam jość miesca. Zamiest hetaha vybrali najhoršy z najhoršych varyjantaŭ. Ja nie ździŭlusia, kali jany zaraz pabudujuć svaju ofisnuju chałabudu, a hrošaj na tynkoŭku nie chopić i hetaje hazabłočnaje cuda budzie stajać nieatynkavanym dziesiać hadoŭ. Tak užo było z klaštaram Michaiła Archanioła na centralnaj płoščy.
Orden budavaŭ i maje prava rabić što treba
27.07.2026
Manachini-mučanicy budavali dziela karyści ludziej, a nie miortvy pomnik architektury, jakim nielha karystacca. Jany b biez vahańniaŭ pieriebudavali pry patrebie.
CV
27.07.2026
Orden budavaŭ i maje prava rabić što treba, ja hladžu ŭ relihijnikaŭ drenna sa zvyčajnaj łohikaj. Na momant, kali jany budavali budynak, jon nie byŭ pomnikam ni pa jakim vyznačeńni. Kali jany achviaravali saboj i byli pryličanyja da śviatych - jon staŭ pomnikaŭ. To bok nie isnuje i nie isnavała takoha scenara, pra jaki vy havorycie. Vy ŭkładajecie svaje ŭłasnyja pierakanańni ŭ vusny pamierłych ludziej, vydajučy ich za ichniuju pazicyju. Mnie ciažka ŭjavić, kab u Polščy razabrali jakuju-niebudź chatu, źviazanuju z žyćciom Jana Paŭła II.
Kab
27.07.2026
Kab spać jość hateli.
chach
27.07.2026
[Red. vydalena]
maleńkaja architektarka ciemry
27.07.2026
Kacia, "A ŭ histaryčnym kaściole im słužyć dobra, ci taksama treba zrujnavać???" mianie ŭ svoj čas mocna aburyła žadańnie vyšejšych katalickich načalnikaŭ pierabudavać Čyrvony kaścioł u Minsku. prajekt raspracavany byŭ - https://planetabelarus.by/publications/u-khutkim-chase-zneshni-vyglyad-chyrvonaga-kastsyela-istotna-zmenitstsa/ a heta spahaniła b nie tolki pomnik architektury - pryhožy daskanały, ale i pamiać pra dzietak najpierš - "Jašče adzin, tak by mović, «ślizki» momant: na malunku, vyniesienym zaraz na ŭsieahulny ahlad, nad prybudovaj uzvyšajecca jašče i vieža – padobnaja na dźvie ŭ ałtarnaj častcy bažnicy. Dyk voś, paradoks u tym, što tyja viežački simvalizujuć pamierłych dzietak Vajniłoviča – a ich, jak viadoma, było dvoje, a nie troje... Cikava, jak stanuć tłumačyć najaŭnaść treciaj viežy ekskursavody svaim turystam?"
dyk voś u hetym - spahańvać svaje (zaŭvažcie nie čužyja, jak robiać heta pravasłaŭnyja, a navat svaje) śviatyni - čym u hetym kataliki adroźnivajucca ad pravasłaŭnych?
Čieł
27.07.2026
Vsie kommienty v stile "Sam ja nie katolik, žiť tam nie sobirajuś, no čtob srub ostavałsia kak był, paru brievien pomieniať. I nikakich udobstv, dołžna byť askieza. Mnie ž łučšie so storony vidať, kak žiť monaškam. A to postrojat tam jeŝie Chiłton s saunoj." A nie pojti li vam vsiem za korablom. Eto ich monašieskij dom, pusť i staryj. Oni vpravie pieriestraivať svoj dom, kak oni chotiat, i tak kak oni eto sohłasujut so svojej konhriehacijej. Čiem vy tut otličajetieś ot sovkov? Tie tožie u monašiek nie sprašivali, otobrali i oborudovali zdanije pod škołu, chorošo čto nie pod koniušniu.
U tiebia poputany poniatija
28.07.2026
Čieł, tak eto i jesť sovok, kohda vsie istoričieskoje, čto nie nraviťsia i nie v vpisyvajetsia v kommunističieskije dohmy, nužno śniesti, a na jeho miestie postroiť «śvietłyj kommunizm» jakoby dla vsieobŝieho błaha i udobstva.
Niejak sumniŭna
28.07.2026
"Ludzi bačyli". A aficyjny akt abśledvańnia, chacia b dla svaich, jany skłali? I cikava, jak aktyvist Arciom Tkačuk moh raniej ubačyć, jakija tam byli ścieny? Zvonku budynka - šaloŭka, a znutry na ścienach - tynkoŭka. I kali savieckaja ŭłada jaho 45 hod vykarystoŭvała, značycca jon byŭ pad dacham (i, peŭna, z šaloŭkaj), a kali tak, to ad atmaśfiernych apadkaŭ jon byŭ abaronieny, i tady z čaho było ścienam zhnić? Ale samaje horšaje, i, peŭna, jakraz z-za hetaha raspalilisia žarści, heta toje, jak vyhladaje "novy pryhožy dom u Navahrudku" 21 stahodździa, jaki "manachini" ŭžo pačali budavać. Heta niešta absalutna štučnaje, hruvastkaje, niemaštabnaje, i nie majučaje absalutna nijakaha napaminu pra papiaredni vielmi "atmaśfierny" budynak. I, narešcie, napeŭna, samaje hałoŭnaje - nie pradstaŭlena, prynamsi, na zdymkach u "NN", jak hety budynak upišacca u isnujučaje asiarodździe, i najpierš - u niepasrednaje susiedstva z druhoj, paśla reštkaŭ zamka, architekturna-histaryčnaj kaštoŭnaściu Navahradka - z Farnym kaściołam. Vielmi padobna na toje, što kaścioł vizualna całkam zhubicca na fonie biazhłuzdaj architektury hetaha novabudu.
«Ludzi bačyli, što raźbirajuć nie dreva, a parachno». Katalicki aktyvist zastupiŭsia za navahrudskich manašak
dziŭna takoje čuć ad viernika, u jakoha musiać być nadzimanyja pavietranyja "zamki" u hałavie
"A ŭ histaryčnym kaściole im słužyć dobra, ci taksama treba zrujnavać???"
mianie ŭ svoj čas mocna aburyła žadańnie vyšejšych katalickich načalnikaŭ pierabudavać Čyrvony kaścioł u Minsku. prajekt raspracavany byŭ - https://planetabelarus.by/publications/u-khutkim-chase-zneshni-vyglyad-chyrvonaga-kastsyela-istotna-zmenitstsa/
a heta spahaniła b nie tolki pomnik architektury - pryhožy daskanały, ale i pamiać pra dzietak najpierš - "Jašče adzin, tak by mović, «ślizki» momant: na malunku, vyniesienym zaraz na ŭsieahulny ahlad, nad prybudovaj uzvyšajecca jašče i vieža – padobnaja na dźvie ŭ ałtarnaj častcy bažnicy. Dyk voś, paradoks u tym, što tyja viežački simvalizujuć pamierłych dzietak Vajniłoviča – a ich, jak viadoma, było dvoje, a nie troje... Cikava, jak stanuć tłumačyć najaŭnaść treciaj viežy ekskursavody svaim turystam?"
dyk voś u hetym - spahańvać svaje (zaŭvažcie nie čužyja, jak robiać heta pravasłaŭnyja, a navat svaje) śviatyni - čym u hetym kataliki adroźnivajucca ad pravasłaŭnych?
A nie pojti li vam vsiem za korablom. Eto ich monašieskij dom, pusť i staryj. Oni vpravie pieriestraivať svoj dom, kak oni chotiat, i tak kak oni eto sohłasujut so svojej konhriehacijej. Čiem vy tut otličajetieś ot sovkov? Tie tožie u monašiek nie sprašivali, otobrali i oborudovali zdanije pod škołu, chorošo čto nie pod koniušniu.