A navučać jany buduć, ci usie jak zaŭždy - chutkim hałopam pa eŭropam za 2 miesiaca dy j za VIELMI niemałyja hrošy. Ci moža sapraŭdy hety kansiervatar adčynić škoły/kursy z adekvatnym navučańniem? Nakont hetaha sumniajuś
łałałała
18.07.2025
12345, kali b byŭ spros - škoły by adčynialisia i ceny byli nizkija. Jak u Biełarusi škoły polskaj movy. A toje što mihranty chočuć žyć u rasiejskamoŭnaj burbałcy heta viadomy fakt. Kolki biełaruskich ekśpiertaŭ mohuć navat na rodnaj movie svabodna razmaŭlać? A kolki ź ich viedajuć anhlijskuju chaciab na ŭzroŭni A2? A polskuju? Ja ŭžo nie kažu pra litoŭskuju.
Janka
18.07.2025
12345, voś tut prablem sapraŭdy niama. Biaspłatnych kursaŭ litoŭskaj movy ŭ Litvie chapaje. Naprykład u Vilni dziaržaŭnuju movu mahčyma biespłatna vyvučać uk słužbie zaniataści, u MiCenter i u domie nacyjanalnych supołak. Kalba.lt taksama daje mahčymaść biaspłatnaha vyvučeńnia litoŭskaj movy dla asobaŭ sa stałym vidam na žecharstva. Vyklučna redka pahadžajusia sa spadaram Kaščunasam, ale tut ja ź im całkam pahadžajusia. U adrozieńni ad niekatorych biełarusaŭ litoŭcy vydatna razumiejuć, što kali nia budzie ŭłasnaj movy - to budzie mova akupanta
-/
18.07.2025
Janka, a nia ŭ Vilnie, Kaŭnasie možna ?
Nk
18.07.2025
Janka, ja ŭ Litvie byvaŭ doŭhi čas. Napraciahu 25 hadrŭ U pačatku 00 vielmi mała moładzi žadała vučyć ci viedała ruskuju. Ale dzieści u piaryjad 2008-2022 litoŭcy achvotna vučyli i razmaŭlali ruskaju, bo heta mieła sens dziela biznesu. U ŭsie handlovyja centry šukali ludziej z ruskaj movaj. 90% litoŭskaha łahistyčnaha rynku pracavała na Rasieju. Ja viedaŭ litoŭskija kampanii, jakija vazili šmat hruzaŭ u Jełabuhu, tam dzie zaraz Šachiedy źbirajuć... I nijakich prablemaŭ nie było. Jak i z vyvučeńniem movy.
Ale paśla 2022 pytańnie movy zanadta palitazavali. I heta drenna.
Nu i naohuł Vilnia bolš čym 700 hadoŭ była kasmapalityčnym, šmatmoŭnym horadam. I žadańnie niekatorych litoŭcaŭ heta razburyć prasoŭvańniem litoŭskaj ahresiŭnymii abmiežavanymi mietadami - jano vielmi škodnaje dziela Litvy ŭ siarednim i doŭhim terminie. I dobra, što šmat litoŭcaŭ heta razumieje.
Słuchajcie
19.07.2025
Janka, sprabavali zapisacca na niejkija bieskaštoŭnyja kursy? Napeŭna, nie. Mienavita pa hetamu i viarziecie łuchtu. Ŭsio, što bieskaštoŭnaje - jak u Biełarusi miedycyna: ŭ vas prablemy sa zdaroŭjem, navat pamirajecie? Davajcie zapišam na KT (ci niešta jašče). Ale praz 3-4 miesiacy. Što, nie dažyviecie? Nu, zatoje ž bieskaštoŭny.
Bielarus
18.07.2025
-/, vy ž napeŭna nie dzicia ŭžo? Tady vam užo nichto nie abaviazany pryvozić biaspłatnaha nastaŭnika bližej da domu. Usio ž niejkija namahańni treba prykładać i samastojna
Bielarus
18.07.2025
Pytańnie movy - heta pytańnie biaśpieki dziaržavy. Nichto nia choča mieć rasiejskaje hieta, prosta raniej usie dumali, što jano niejak samo hadoŭ za 50 rassmokčacca, a z vajnoj iluzii źnikli.
Pytańnie , na movu Litoŭskaha Statutu, plavać chacieli naščadki Vialikaj Litvy,iakija ŭ vyniku maskoŭskaj akupacyi, stali zvacca biełymi russkimi. Tamu, hetaja naščadki, vymušany vučyć movu tych, chto skraŭ u ich nie tolki ziamlu, ale j imia narodu, hierb i ziamlu. A samaje žudasnaje j haniebnaje, što im hetaje całkam abyjakava! I ździŭlaje toje, što jany nie bačać suviazi,pamiž svajoj zdradaju, dy svaim haniebnym stanoviščam, u vyniku čaho jany, razmaŭlajučy na movie adnych akupantaŭ, vymušany vučyć movu inšych akupantaŭ. Taki jany narodziec.
Adkaz
18.07.2025
Pytańnie , začiem im jazyk kohda-to pokorionnych imi hudov.
Pładova-vyhadny ŭzmocnieny patryjatyzm
18.07.2025
Pytańnie , Litvin, Adkaz, baču, vy ŭžo saabrazili na traich, mužyki. Šklanka rankam - dzień volny. Dy i paśla jaje nie razabrać, pa-litoŭsku ci pa-lićvinsku chtoś havora. Nu, to viasiołych vychodnych, panstva!
&
18.07.2025
Litvin, jeŝio odin našiełsia komu s narodom nie poviezło
Pytańnie
18.07.2025
Adkaz, dyk jany ličać nas skoranymi? Značyć jany sami - akupanty?
Čamu litoŭskaja dziaržava nie spryjaje adkryćciu škoł na movie statuta VKŁ? Tady nie było b prablem z zapaŭnieńniem prastory Litvy movaj rasiejskich akupantaŭ - rasiejskaj movaj. Hučała b dziaržaŭnaja mova - litoŭskaja, i histaryčnaja mova VKŁ - mova Statuta VKŁ. A rasiejskaj akupacyjnaj movy nie hučała b.
Usio spraviadliva
18.07.2025
lićviny pavinny viedać nie tolki lićvinskuju, ale j žamojckuju, bo heta ž pieravažnaja mova staličnaha Vilenskaha rehijonu...
Pan
18.07.2025
Usio spraviadliva, siońniašniaja litoŭskaja heta pruskaja mova bałckich plamionaŭ. Dziŭna čuć, litoŭskaj movie 4 tys hod, choć sama Litva isnuje tolki kala 1 tys hod
Letuva nie Litva, Rasieja nie Ruś
18.07.2025
Usio tak. Chto pahardžaje rodnaju movaju,budzie razmaŭlać na movie akupantaŭ.
Vasia
18.07.2025
Letuva nie Litva, Rasieja nie Ruś, Čiełoviek, kotoryj razhovarivajet na druhom jazykie (v dannom słučaje russkom jazykie) - nie okkupant. Eto prosto čiełoviek, razhovarivajuŝij na inostrannom jazykie i nie boleje toho. Otkaz čiełovieku, kotoryj nie znajet litovskoho, v prijemie na rabotu, kotoraja triebujet obsłuživanije ludiej, eto otkaz po profnieprihodnosti. Eto normalno. Prieśledovanije žie ludiej po jazykovomu priznaku, a imienno eto i priedłahajet dannyj hospodin, - dikosť. Takije hospoda naniesut uŝierba stranie v sotni raz bolšie, čiem tot tatžik, kotoryj mietiot ulicy, ili tot biełorus, kotoryj rabotajet na strojkie. Nu da dieło choziajskoje. Pusť sam i mietiot ulicy.
Imia
18.07.2025
[Red. vydalena]
BL
18.07.2025
Vasia, kali ŭ krainie vyrastaje zanadta vialikaja kolkaść nieintehravanych mihrantaŭ (a biaz viedańnia movy niemahčyma być intehravanym) - heta stvaraje, i sacyjalnyja, i palityčnyja, i ekanamičnyja prablemy. DŁia maleńkaj krainy, jakoj jość Litva heta patencyjna fatalna. Plus, my ž u 2025 hodzie ŭžo, i pa fakcie viedajem, što isnuje karelacyja pamiž spažyvańniem rasiejskaha kulturnaha praduktu i padtrymkaj rasiejskaha imperyjalizmu. Nia značyć, što kožny, ale suviaź admaŭlać užo niemahčyma.
Pytańnie
18.07.2025
BL, tady čamu ŭ Litvie kala 20 rasiejskich škoł (i tolki adna biełaruskaja?) Čamu takaja ŭvaha da movy akupantaŭ? Čamu ŭ litoŭskich škołach nie vyvučajecca mova statuta VKŁ i dzieci nie mohuć ničoha pračytać ź dziaržaŭnych dakumientaŭ ułasnaj dziaržavy VKŁ?
Vasia
18.07.2025
BL, Chorošij vopros pro intiehraciju. Jesť dva tipa mihrantov: 1). Rassčityvajuŝije na dołhosročnoje nachoždienije, prodvižienije po kaŕjernoj lestnicie, aśsimilaciju, privoz ili sozdanije sieḿji, pokupku žilja. 2). Vriemiennyje rabotniki, prijechavšije (v Litvu, Polšu, Hiermaniju, v Ťmu-Tarakań...) za "dlinnym jevro". Im ot strany ničieho kromie dienieh nie nužno. Ich nie intieriesujut vyskazyvanija litovskich politikov. Dlitielnyje pierśpiektivy ich nie intieriesujut. Tak vot. Piervym nužny stabilnyje usłovija ich intiehracii, a usłovija mieniajutsia nieprieryvno. Poetomu oni, a eto v osnovnom vysokokvalificirovannyje i obrazovannyje, budut ujezžať. O čiem i hovorit statistika za 2024 hod (Ukraincy -minus >10000, Biełorusy - minus primierno 8000). Vtoromu vidu mihrantov vsio ravno. Budut sidieť ili poka nie vyhoniat, ili poka nie najdut hdie-to boleje vyhodnoje. Tak čto žie chočiet i kakoj riezultat ožidajet etot hospodin?
Vilniar
18.07.2025
Pytańnie , Była prapanova zakryć rasiejskija škoły ŭ 2022 hodzie ale nie prajšła. U škołach nacyjanalnych mienšaściaŭ tolki mova i litaratura vykładajucca na rodnaj movie. Usie astatnija pradmiety vykładajucca na litoŭskaj...
BL
18.07.2025
Mahčyma niejak źviazana z tym, što biełarusy taksama adpraŭlajuć dziaciej u rasiejskija škoły, a nie ŭ biełaruskuju?
Haspadar
19.07.2025
Vasia, a ty, mihryravaŭ z Mardovii ci z Udmurcii?
BL
19.07.2025
Vasia, havorka ž pra padaŭžeńnie dazvołu. Kali vyrašyŭ padavacca na praciah, dyk užo nia toje, kab na chvilinku zajšoŭ i sabraŭsia pajechać dalej, praŭda?
Słuchajcie
19.07.2025
Vasia, jość i 3-i typ, čamuści nie ŭzhadany: tyja, chto pryjechaŭ, kab nie "prysieści" na Radzimie. I chto doŭhi jeŭra z radaściu źmianiaje na karotki rubiel, ale vymušany vybirać Volu ŭ emihracyi. Ja z takich. Nie patrebnaja mnie ani karjera ŭ Letuvie, ani ichnija hrošy. I damoŭ ja pajedu, jak tolki źjavicca biaśpiečnaja mahčymaść. I tamu abiraju vučyć svaju rodnuju biełaruskuju, a nie čužynskuju letuviskuju.
Nk
18.07.2025
Jak kazaŭ na hetym tydni adzin ź litoŭskich biźniesmenaŭ na hety kont - inśpiekcyja hladzić sertyfikaty navučańnia, a nn faktyčny ŭzrovień movy. I što kursaŭ niedastatkova, i jany nie ŭzručny čas. Ale Kaščunas nie hetyja pytańni vyrašaje, a praciahvaje abmiažoŭvać i zabaraniać.
Nažal, Kaščunas maje myślenie zvyčajnaha savieckaha čynoŭnika, a nie eŭrapiejskaha deputata.
Kab krainu pavažali, spadar Kaščunas, treba vučycca matyvavać, a nie prymušać! Rabić kroki nasustrač. Budavać infrastrukturu dla vyvučańnia movy. Zacikavić litoŭskaj Dapamahać u razmovach - a litoŭcy zvyčajna adrazu žadajuć pierajści na ruskuju ji anhielskuju - im niezrazumieły hetyja ludzi, jak vielmi drenna havorać litoŭskaju. Litoŭcy ich pužajucca zvyčajna.
Usie, čaho dajebciesia hetymi krokami - ludzi buduć rabić sertyfikaty, a nie sapraŭdy movu vučyć, ci praciahvać z' jazžać.
Biełarusy PRYMUSOVA vyčuć nie buduć, mianie tak zdajecca. Tolki pa ŭłasnym žadańni.
Imia
18.07.2025
Nk, łoł! Nahadvaje bieśśmiarotnaje: "kab my zahavaryli biełaruskaj, treba nas pryvabić, haspadin Paźniak! Nilzia nas zastavlać!" ad łukašenkaŭskich raboŭ.
Jakich va ŭłasnaj krainie bjuć dručkami, a navonki nie vypuščajuć.
Nk
18.07.2025
Imia, nu voś tamu jak vy byli marhinałami, jakich usie abychodziać, tak i zastaniecieś. Nie za svaju pazicyi, a za svajej ahresiŭnaj pazicyi, maładušnaści i savieckich mietadaŭ, jak nie śmiešna. Vielmi sumna, ale heta tak.
Imia
18.07.2025
Nk, kali ŭ skryŭlenym russkom mirie narmalnyja zastajucca marhinałami, to što ž rabić? Žyćcio moža być niespraviadlivym da peŭnaj asoby, ale statystyčna kožny narod ci narodziec maje toje, čaho varty.
Nk
18.07.2025
Jak ni dziŭna, ale vyvučać litoŭskuju ja by bolš pačaŭ z pavahi da... spadara Kandratoviča. Voś jen pavažaje susiedziaŭ i dobra stavicca da biełarusaŭ. A praz pazicyju Kaščunasa tolki adno žadańnie - biehčy, biehčy, biehčy.. ad hetaha savieckaha padychodu.
Janka
18.07.2025
Nk, dastatkovaj nahodaj dla vyvučeńnia litoŭskaj movy źjaŭlajecca ŭžo navat toje, što Litva dała prytułak vialičeznaj kolkaści biełarusaŭ, jakija ŭciakali ad represij na radzimie. Ale kaniešnia ž asoba spadara Kandratoviča i jahonaja pazicyja taksama vartyja vialikaj pavahi. Kali Biełaruś stanie volnaj, to ja b mocna palepšyŭ vyvučeńnie inšaziemnych moŭ pačynajučy ź pieršaha kłasa ahulnaj škoły. U tym liku i moŭ našych susiedziaŭ na adpaviednym fakultatyvie.
Vybačajcie, ale heta chłuśnia: jość dziaržaŭnaja statystyka i pa humanitarnych abstavinach tam mienš za 1000 čałaviek. Paraŭnajcie s dziasiatkami miljonaŭ prybytku z padatkaŭ usich biełarusaŭ i ich biźniesaŭ u Litvie.
Nia treba nas pužać!
18.07.2025
Našaja Prezidentka razmaŭlaje ź ministrami ŭ Letuvie tolki pa-biełarusku ŭžo. Kali ty nie chočaš kab tvaja ekanomika spyniłasia, tavaryš Kaščunas, vučy i ty našuju movu chutčej. Bo budzieš sam pracavać i na cienžaruŭkach, i na budoŭlach, i ŭ AjCi!
Russobiełam
18.07.2025
Nie chacieli vučyć rodnuju, vučycie letuviskuju
Imia
18.07.2025
Russobiełam, a što im rabić! Jany ž biednyja śviadomaści nie majuć, a razumiejuć tolki bizun ad načalstva.
U Lijetuvie anhlijskaj movaj nia šmat dzie patłumačyšsia, jaje nia viedajuć ni ŭ kramach, ni ŭ restaranach, dy j u hatelach nie va ŭsich. Heta vam nie Estonija, dzie navat hruzčyk u kramie ŭ stanie zrazumieć i adkazać anhlijskaj. Adnak, u Estonii nie curajucca j rasiejskaj, jaje nie prybrali z bankamataŭ, kas samaabsłuhoŭvańnia ci aparataŭ apłaty parkoŭki, joju vałodajuć u hatelach i restaranach. Estoncaŭ rasiejskaja mova nie pałochaje, bo jany ŭžo mocna stali na nohi, i jana nie ŭjaŭlaje dla ich pahrozy.
Imia
18.07.2025
Źnič, Estonii 1/5 rasiejskamoŭnych u nasielnictvie dastałosia "ŭ spadčynu". A ŭ Talinie i pabolej. U Letuvie takoha niama, hałoŭnaja mienšaść - palaki.
Bielarus
18.07.2025
Źnič, Estonija mieła zanadta vialikuju praporcyju rasiejskamoŭnaha nasielnictva, jakoje pry hetym pa-estonsku nie razumieła zusim. Ź ich boku heta byŭ vymušany kampramis.
Źnič
18.07.2025
Imia, nia praŭda, na momant razvału SSSR u Lijetuvie žyło prykładna 20 adsotkaŭ rasiejskamoŭnaha nasielnictva ad usiaho. To bok, jak i ŭ Estonii. Što praŭda, vialikaja kolkaść ź ich vałodała lijetuviskaj movaj. Hramadzianstva atrymali ŭsie.
Vilkamiraŭski pan
18.07.2025
Źnič, a da 1939 hodu, tak zvanych litOŭcaŭ, u Vilni było 2%.
Imia
18.07.2025
Źnič, tamu i atrymali, što było tolki 7 adsotkaŭ "rasiejskamoŭnych" (śpiecyjalna šukać nie budu; čatžpt kaža 12-13%, nu niachaj). U Estonii - 20%, a ŭ Łatvii ledź nie da 40% dachodziła.
Źnič
18.07.2025
Bielarus, mnie padajecca, estoncy značna bolš svabodnyja j niezaležnyja indyvidualna. Jak ja znachodžu, tam imknucca nie ŭzdymać hradus palityzavanaści ŭ hramadztvie. Tam navat žychary z dnž(zamiežniki) majuć prava abirać miascovuju ŭładu peŭnaha ŭzroŭniu. Vy kažacie "kampramis", a nasamreč niezamaročanaść. Adzin tolki prykład: na ŭźbiarežžy dasiul pracujuć turystyčnyja kampy z savieckaha minułaha, i pad byłymi nazvami, tam navat nazvy karpusoŭ nie pamianiali, adzin ź jakich nazvany ŭ honar Haharyna i rasiejskaj movaj(!!!). Na plažy kabinki dla pieraapranańnia razmalavanyja ŭ siužety savieckich multoŭ... Nacyja ŭpeŭniena staić na nahach, a palityki zajmajucca spravaj, a nie papulizmam j samapijaram na štučnaj varažniečy.
Bielarus
18.07.2025
Źnič, ja kažu "kampramis", bo ŭ mianie svajaki ŭ Estonii, i ja dastatkova stary, tamu sytuacyju ja mieŭ mahčymaść bačyć jakraz u toj čas, kali jana farmavałasia - u 90-ja. Što tyčycca miascovych vybaraŭ, dyk vašyja źviestki sastareli: sioleta 25 sakavika Estonija pazbaviła trymalnikaŭ DNŽ z hramadzianstvam krainaŭ-nia siabraŭ EZ mahčymaści brać udzieł. Tendencyja na vidavoku
Vučym razam
18.07.2025
[Red. vydalena]
Žora
18.07.2025
Durań hety Kaščunas. Časovy dazvoł na znachodžańnie tamu i časovy, što niama patreby vučyć movu krainy. Heta ž nie pastajanny dazvoł i nie hramadzianstva. Padobna, heta miedyja-šum dziela šumu, a kali letuvisy takoje prymuć - što ž, budzie Kaščunas sam na budoŭli pracavać dy za styrno fury siadzie dalnabojem. Niama mazhoŭ, niečaha ŭ parłamiencie zasiadać.
Nk
18.07.2025
Janka, navat i hetaj nahody nia treba. Vyvučać movu krainy, dzie ty znachodzišsia - heta narmalevyja pavodziny. Tak i patrebna być. Ale. U litoŭcaŭ šmat kompleksaŭ i heta ŭsie ŭskładniaje. Jany sami havorać, što ŭ janych zastałosia adčuvańnie niepaŭnavartaści z savieckich časoŭ. Tamu jany prasoŭvajuć svaju movu i abmiažoŭvajuć rasiejskuju. Heta zrazumieła i maje sens. Ale. Jany vykarystoŭvajuć TYJA Ž SAMYJA SAVIECKIJA mietady prasoŭvańnia i daminacyi movy. U savieckija časy tolki tak prasoŭvali rasiejskuju. Vynik? Vynik - usie zaraz usprymajuć jaje jak movu nasadžeńnia i akupacyi. Naturalna i staŭleńnie da palityki litoŭskich uład takoje ž. Tamu vykarystoŭvajucca TYJA Ž SAMYJA mietady. Pahladzicie na inšyja jeŭrapiejskija dziaržavy. Irłandyja, Bielhija. Chiba jeść pytańni pa movie ŭ Niderłandach, Skandynavii, niamieckamoŭnych krainach . Usie vykarystoŭvajuć anhielskuju ci inšuju. Nichto nie abmiažoŭvaje INŠYJA movy. I jany vielmi hnutka i nie ahresiŭna prasoŭvajuć svaju rodnuju. I ludzi ich achvotna vyvučajuć, navat kali jana nie vielmi patrebna, jak, naprykład, u Niderłandach.
Voś u čym sens. Hałoŭnaje pytańnie - JAK vy heta robicie. I litoŭskaja ŭłada robić vielmi drenna. I navat inšyja litoŭcy za heta krytykujuć, što pracesy navučańnia vielmi drennyja, a čakańni - vysokija. Razumiejecie?
Vilkamiraŭski pan
18.07.2025
[Red. vydalena]
Bielarus
18.07.2025
Rasieizacyja čužoj krainy, i abarona svajoj movy ŭ svajoj - heta roznyja rečy, i z praktyčnaha, i z maralnaha hledzišča. Irlandyja naŭrad ci moža być dobrym prykładam, jany movu pras..ali, i nacyjanalnych kompleksaŭ u ich pabolej za inšych. A što tyčycca Belhii i Halandyi, dyk tendencyja takaja, što hadoŭ praź dziesiać i jany buduć vymahać vyvučeńnia. Prosta ŭ ich niama ekzystencyjnaj pahrozy ŭ vyhladzie miažy z RF
Taki šo
18.07.2025
Ŭ Biełarusi dobraja častka biełarusaŭ nie žadajuć vučyć biełaruskuju, za miažoj - nie žadajuć vučyć movu krainy pražyvańnia, čamu ja hetamu zusim nie ździŭleny.
Novy Zapaviet
18.07.2025
Luboŭ nikoli nie źnikaje. A voś, praroctvy źniknuć, i movy zmoŭknuć, i viedy zaniepaduć. Heta Słova Božaje
Vilniar
18.07.2025
Ja tak zrazumieŭ što tyja chto suprać vyvučeńnia litoŭskaj movy, chacieli b paśla atrymańnia DNŽ dalej razmaŭlać ź litoŭcami ŭ tym liku i ŭ dziaržaŭnych ustanovach na movie byłych akupantaŭ i ličać heta całkam narmalnym ...
Kastuś Kalinoŭski, syn ziamli Litoŭskaj
18.07.2025
Vilniar, kali ŭ Letuvie tak nie lubiać rasiejskich akupantaŭ, to niachaj admoviacca ad padarunka Stalina 1939 hodu, dy chaj karystajucca ułasnaju nazvaju narodu, a nie rasiejskim słovam "litoŭcy".
Vasia
18.07.2025
Vilniar,A na uźbiekskom možno? Eto nie "iazyk okkupantov"? Zadača rasširienija ispolzovanija v Litvie litovskoho jazyka, čiem i nužno zanimaťsia, i boŕba s kakim-to druhim jazykom (v Vašiem słučaje s russkim) - eto raznyje vieŝi. Jazyk - sriedstvo obŝienija, a nie političieskoje poniatije. Vaša žie političieskaja boŕba s jazykom ničiem nie otličajetsia ot boŕby s bieło-krasnymi noskami i štorami v Minskie. Duŕ - ona i v Afrikie - duŕ. (Nu i v Litvie koniečno tožie).
Mix
18.07.2025
>Jazyk - sriedstvo obŝienija, a nie političieskoje poniatije.
Takoje ŭražańnie, što vy žyćcio pad kamniem pražyli. Pačynajučy z kanca 80-ch jak minimum i da siońnia, i saviecki ruch suprać niezaležnaści, i rasiejskaje ŭmiašalnictva, i ŭzbrojenyja zachopy išli i iduć pad ehidaj "oborony jazyčija" - heta naturalna robić moŭnaje pytańnie palityčnym.
Vasia
18.07.2025
Mix, A priedłožienija dannoho hospodina čiem otličajutsia ot pieriečiślennoho Vami? Da ničiem! Tie žie principy i tie žie podchody. Vot imienno poetomu, mnie nie po dušie podobnyje vyskazyvanija, nie niesuŝije ničieho racionalnoho, nie vieduŝije ni k kakim połožitielnym riezultatam. On sam poniatija nie imiejet k čiemu vsio priviediet.
BL
19.07.2025
Vasia, nie zrazumieła, jakuju dumku vy chočacie danieści? Hety pan choča pazbavić Litvu niezaležnaści? Adradzić eseseser? Nie, jon takoha nia choča, i mienavita tamu robić, toje što robić
losza
19.07.2025
Prijatno čitať stolko kommientarijev na biełarusskom jazykie!! Žal, čto tolko v emihracii ludi do etoho došli.
A po povodu obiazatielnoho znanija jazyka ja połnosťju sohłasien s Litvoj. Tak dołžno byť vo vsiech stranach. Jeśli prijechał porabotať poł hoda-hod, to ok, rabotaj. A jeśli podaješsia na VNŽ i sobiraješsia žiť dołho - bud́ dobr uči miestnyj jazyk. I nie važno, na kakom jazykie razhovarivajet čiełoviek iznačalno (anhlijskij, russkij, biełarusskij, ukrainskij). A to potom połučajetsia kak v Polšie. Polskij jazyk usłyšať krajnie tiažieło. Viezdie russkij i ukrainskij. A jeśli čiełoviek učit jazyk i chočiet jeho praktikovať, to obłamyvajetsia viezdie, tak kak vsie tak i naroviat obsłužiť na ukrainskom ili russkom. I eto ja nie hovoriu pro to, čto bolšinstvo hos sajtov i struktur davno pierieviedieno na ukrainskij i nado boroťsia, čtoby połučať pomoŝ na russkom. Kak po mnie, tak eto potieria hosudarstviennosti i jazykovoj idientičnosti, kak v słučaje s Biełaruśju i russkim jazykom.
Lidar litoŭskich kansiervataraŭ prapanuje abaviazać zamiežnikaŭ vučyć litoŭskuju dla padaŭžeńnia DNŽ
A toje što mihranty chočuć žyć u rasiejskamoŭnaj burbałcy heta viadomy fakt. Kolki biełaruskich ekśpiertaŭ mohuć navat na rodnaj movie svabodna razmaŭlać? A kolki ź ich viedajuć anhlijskuju chaciab na ŭzroŭni A2? A polskuju? Ja ŭžo nie kažu pra litoŭskuju.
U pačatku 00 vielmi mała moładzi žadała vučyć ci viedała ruskuju.
Ale dzieści u piaryjad 2008-2022 litoŭcy achvotna vučyli i razmaŭlali ruskaju, bo heta mieła sens dziela biznesu. U ŭsie handlovyja centry šukali ludziej z ruskaj movaj. 90% litoŭskaha łahistyčnaha rynku pracavała na Rasieju. Ja viedaŭ litoŭskija kampanii, jakija vazili šmat hruzaŭ u Jełabuhu, tam dzie zaraz Šachiedy źbirajuć...
I nijakich prablemaŭ nie było. Jak i z vyvučeńniem movy.
Ale paśla 2022 pytańnie movy zanadta palitazavali. I heta drenna.
Nu i naohuł Vilnia bolš čym 700 hadoŭ była kasmapalityčnym, šmatmoŭnym horadam.
I žadańnie niekatorych litoŭcaŭ heta razburyć prasoŭvańniem litoŭskaj ahresiŭnymii abmiežavanymi mietadami - jano vielmi škodnaje dziela Litvy ŭ siarednim i doŭhim terminie.
I dobra, što šmat litoŭcaŭ heta razumieje.
I ździŭlaje toje, što jany nie bačać suviazi,pamiž svajoj zdradaju, dy svaim haniebnym stanoviščam, u vyniku čaho jany, razmaŭlajučy na movie adnych akupantaŭ, vymušany vučyć movu inšych akupantaŭ.
Taki jany narodziec.
Mova Statuta VKŁ - aficyjnaja mova ŭsich dakumientaŭ VKŁ. Čamu sučasnyja litoŭcy, jakija ličać siabie adzinymi naščadkami VKŁ, nie vyvučajuć svaju ŭłasnuju movu, jakoj karystalisia ŭ svajoj ža dziaržavie - Vialikim Kniastvie Litoŭskim?
Tady nie było b prablem z zapaŭnieńniem prastory Litvy movaj rasiejskich akupantaŭ - rasiejskaj movaj.
Hučała b dziaržaŭnaja mova - litoŭskaja, i histaryčnaja mova VKŁ - mova Statuta VKŁ.
A rasiejskaj akupacyjnaj movy nie hučała b.
Čiełoviek, kotoryj razhovarivajet na druhom jazykie (v dannom słučaje russkom jazykie) - nie okkupant. Eto prosto čiełoviek, razhovarivajuŝij na inostrannom jazykie i nie boleje toho. Otkaz čiełovieku, kotoryj nie znajet litovskoho, v prijemie na rabotu, kotoraja triebujet obsłuživanije ludiej, eto otkaz po profnieprihodnosti. Eto normalno. Prieśledovanije žie ludiej po jazykovomu priznaku, a imienno eto i priedłahajet dannyj hospodin, - dikosť. Takije hospoda naniesut uŝierba stranie v sotni raz bolšie, čiem tot tatžik, kotoryj mietiot ulicy, ili tot biełorus, kotoryj rabotajet na strojkie. Nu da dieło choziajskoje. Pusť sam i mietiot ulicy.
Čamu ŭ litoŭskich škołach nie vyvučajecca mova statuta VKŁ i dzieci nie mohuć ničoha pračytać ź dziaržaŭnych dakumientaŭ ułasnaj dziaržavy VKŁ?
Była prapanova zakryć rasiejskija škoły ŭ 2022 hodzie ale nie prajšła.
U škołach nacyjanalnych mienšaściaŭ tolki mova i litaratura vykładajucca na rodnaj movie. Usie astatnija pradmiety vykładajucca na litoŭskaj...
I što kursaŭ niedastatkova, i jany nie ŭzručny čas.
Ale Kaščunas nie hetyja pytańni vyrašaje, a praciahvaje abmiažoŭvać i zabaraniać.
Nažal, Kaščunas maje myślenie zvyčajnaha savieckaha čynoŭnika, a nie eŭrapiejskaha deputata.
Kab krainu pavažali, spadar Kaščunas, treba vučycca matyvavać, a nie prymušać!
Rabić kroki nasustrač. Budavać infrastrukturu dla vyvučańnia movy. Zacikavić litoŭskaj Dapamahać u razmovach - a litoŭcy zvyčajna adrazu žadajuć pierajści na ruskuju ji anhielskuju - im niezrazumieły hetyja ludzi, jak vielmi drenna havorać litoŭskaju. Litoŭcy ich pužajucca zvyčajna.
Usie, čaho dajebciesia hetymi krokami - ludzi buduć rabić sertyfikaty, a nie sapraŭdy movu vučyć, ci praciahvać z' jazžać.
Biełarusy PRYMUSOVA vyčuć nie buduć, mianie tak zdajecca. Tolki pa ŭłasnym žadańni.
Jakich va ŭłasnaj krainie bjuć dručkami, a navonki nie vypuščajuć.
Nie za svaju pazicyi, a za svajej ahresiŭnaj pazicyi, maładušnaści i savieckich mietadaŭ, jak nie śmiešna.
Vielmi sumna, ale heta tak.
A praz pazicyju Kaščunasa tolki adno žadańnie - biehčy, biehčy, biehčy.. ad hetaha savieckaha padychodu.
Kali Biełaruś stanie volnaj, to ja b mocna palepšyŭ vyvučeńnie inšaziemnych moŭ pačynajučy ź pieršaha kłasa ahulnaj škoły. U tym liku i moŭ našych susiedziaŭ na adpaviednym fakultatyvie.
Litva dała prytułak vialičeznaj kolkaści biełarusaŭ
Vybačajcie, ale heta chłuśnia: jość dziaržaŭnaja statystyka i pa humanitarnych abstavinach tam mienš za 1000 čałaviek. Paraŭnajcie s dziasiatkami miljonaŭ prybytku z padatkaŭ usich biełarusaŭ i ich biźniesaŭ u Litvie.
Raniej Łukašenka łupcavaŭ, ciapier - letuvisy prymuć estafietu.
Vy kažacie "kampramis", a nasamreč niezamaročanaść. Adzin tolki prykład: na ŭźbiarežžy dasiul pracujuć turystyčnyja kampy z savieckaha minułaha, i pad byłymi nazvami, tam navat nazvy karpusoŭ nie pamianiali, adzin ź jakich nazvany ŭ honar Haharyna i rasiejskaj movaj(!!!). Na plažy kabinki dla pieraapranańnia razmalavanyja ŭ siužety savieckich multoŭ... Nacyja ŭpeŭniena staić na nahach, a palityki zajmajucca spravaj, a nie papulizmam j samapijaram na štučnaj varažniečy.
Vyvučać movu krainy, dzie ty znachodzišsia - heta narmalevyja pavodziny. Tak i patrebna być.
Ale.
U litoŭcaŭ šmat kompleksaŭ i heta ŭsie ŭskładniaje. Jany sami havorać, što ŭ janych zastałosia adčuvańnie niepaŭnavartaści z savieckich časoŭ. Tamu jany prasoŭvajuć svaju movu i abmiažoŭvajuć rasiejskuju.
Heta zrazumieła i maje sens.
Ale.
Jany vykarystoŭvajuć TYJA Ž SAMYJA SAVIECKIJA mietady prasoŭvańnia i daminacyi movy. U savieckija časy tolki tak prasoŭvali rasiejskuju. Vynik?
Vynik - usie zaraz usprymajuć jaje jak movu nasadžeńnia i akupacyi.
Naturalna i staŭleńnie da palityki litoŭskich uład takoje ž. Tamu vykarystoŭvajucca TYJA Ž SAMYJA mietady.
Pahladzicie na inšyja jeŭrapiejskija dziaržavy. Irłandyja, Bielhija.
Chiba jeść pytańni pa movie ŭ Niderłandach, Skandynavii, niamieckamoŭnych krainach . Usie vykarystoŭvajuć anhielskuju ci inšuju. Nichto nie abmiažoŭvaje INŠYJA movy. I jany vielmi hnutka i nie ahresiŭna prasoŭvajuć svaju rodnuju. I ludzi ich achvotna vyvučajuć, navat kali jana nie vielmi patrebna, jak, naprykład, u Niderłandach.
Voś u čym sens. Hałoŭnaje pytańnie - JAK vy heta robicie. I litoŭskaja ŭłada robić vielmi drenna. I navat inšyja litoŭcy za heta krytykujuć, što pracesy navučańnia vielmi drennyja, a čakańni - vysokija.
Razumiejecie?
Heta Słova Božaje
Takoje ŭražańnie, što vy žyćcio pad kamniem pražyli. Pačynajučy z kanca 80-ch jak minimum i da siońnia, i saviecki ruch suprać niezaležnaści, i rasiejskaje ŭmiašalnictva, i ŭzbrojenyja zachopy išli i iduć pad ehidaj "oborony jazyčija" - heta naturalna robić moŭnaje pytańnie palityčnym.
A po povodu obiazatielnoho znanija jazyka ja połnosťju sohłasien s Litvoj. Tak dołžno byť vo vsiech stranach. Jeśli prijechał porabotať poł hoda-hod, to ok, rabotaj. A jeśli podaješsia na VNŽ i sobiraješsia žiť dołho - bud́ dobr uči miestnyj jazyk. I nie važno, na kakom jazykie razhovarivajet čiełoviek iznačalno (anhlijskij, russkij, biełarusskij, ukrainskij). A to potom połučajetsia kak v Polšie. Polskij jazyk usłyšať krajnie tiažieło. Viezdie russkij i ukrainskij. A jeśli čiełoviek učit jazyk i chočiet jeho praktikovať, to obłamyvajetsia viezdie, tak kak vsie tak i naroviat obsłužiť na ukrainskom ili russkom. I eto ja nie hovoriu pro to, čto bolšinstvo hos sajtov i struktur davno pierieviedieno na ukrainskij i nado boroťsia, čtoby połučať pomoŝ na russkom. Kak po mnie, tak eto potieria hosudarstviennosti i jazykovoj idientičnosti, kak v słučaje s Biełaruśju i russkim jazykom.