Kamientary da artykuła

«Daščentu». A što takoje ščent?

  • Brest
    10.05.2025
    Dziakuj, vielmi cikava.

    [Zredahavana]
  • Žvir
    10.05.2025
    Josc`slova "jašce", i slova "aščadzic`", "aščadny". Taksama daje asensavanuju padkazku, što značyc` slova "ščent"... Ja sam daūmieūsia, biez taho "čada".

    "Jašče" / "ašče", to bok, nia ūsio, niejki astatak, niešta pakinuli, "aščadzili". A daščentu - biez astatku, calkam, da rešty, da kanca...

    Ci nie ? :)
  • Žvir
    10.05.2025
    Kali karaciej - daščēntu - biez aščadu. Heta, kab vam boļš ciamna bylo. :)

    U ruskich slova "poščada", "biezpoščadno" josc`, pavinna b i im hetaje slova byc` zrazumiela...
  • .
    10.05.2025
    Pahladzieŭ pa etymałahičnym słoŭnikam. "Aščadžać" ad inšaha prasłavianskaha słova "ščediti" (bierahčy).
  • Žvir
    10.05.2025
    ., Ja i kažu, što "čada" tut nie pry čym. Tut inšaje slova.

    "Daščentu", biez aščadu, ničoha nie aščadžajučy, nie zbierahajučy, da rešty, calkam, da apošniaha taliera, da apošniaj pliaški i ahurka, nie pakidajučy ni bierviana, ni treski(u redaktarskim prykladzie),.. u hetym sensie.

    Pamiatajecie, jak spiavali: "...voj liubata, znajšoū ja talier na darozie, kaniec jamu (daščentu), chutčej u karčmu, mo adpačniem!"... Vy spiavali ? I ja spiavaū ! jaki byū cudoūny čas, poūny nadziejaū!...

    ...To bok, pachodžaņnie slova "daščentu" inšaje, čym tut cvierdziac`.

    Alie, hetyja slovy mahli i pieraklikacca ū minulym. Bo "čada", heta tyja/toje, kaho asabliva bierahli, pavinny byli "ščediti", mieli asablivaje staūlieņnie da ich...

    Pytaņnie toļki, jakoje z hetych slovaū dalo pačatak, abo paspryjala sklascizia, uzniknuc`, inšamu... :))
  • .
    10.05.2025
    U palakaŭ taja ž viersija pra čędo:
    "szczątek, »do szczętu«, doszczętny ... zapisanego jeszcze r. 1596 w »mazurskiej« postaci: cędo"
    Darečy, "isčadije" adtul ža, toje ž samaje, što "naščadki".

    Ryzykoŭna samastojna zajmacca pošukam padobnaha hučańnia i sensu, bo možna lohka pamylicca, nie majučy sistemnych viedaŭ pra raźvićcio movy.
    U navukoŭcaŭ takoje maje nazvu "narodnaja etymałohija".
    Tamu ja tut vielmi aściarožny, čaho i Vam prapanuju :)
  • Žvir
    10.05.2025
    ., a jak kali tyja, što majuc` "systemnyja viedy" pamyliajucca ? Dyk jany ž svaim navukovym aūtarytetam prymusiac` usich naūkol pamyliacca, dy jašče i toūstaj pychaj ich prycisnuc`...

    Takoje ūžo bylo z historyjaj, kali znajšoūsia adzin Jermalovič i ūsim "systemnym", dy inšym, niesumniavajučymsia, zrabiū...soramna. :)

    Ja liču, što maju viersyju "systemnyja" abvierhnuc` nia zmohuc`, a spasylka na paliakaū uvohulie ničoha nie pacviaržaje, akrom taho, što "systemnyja" znachodziacca pad ich uplyvam i nie žadajuc` krytyčna hliadziec` na ichnyja "biassprečnyja" fakty...:)

    Uvohilie, adny i tyja ž slovy ū roznych (navat susiednich!) narodaū mohuc` miec` paradaksaļna roznaje značeņnie.

    Vos` vam pryklad z žyccia (iznoū piesienny!):

    Paprasila mianie niekali adna dziaūčyna (u toj samy čas, poūny nadziejaū, nu, vy pamiatajecie) spiec` bielaruskuju piesniu, bo cipa nikoli nia čula i ūsio takoje...
    Ja i zaspiavaū: "Jasna panna maja, Soncu čas pračynacca, Dy nia viedaju ja, Jak z taboju rasstacca, Java byccam u snie, Majio serca kachaje, dy na krylach niasie, da ciabie, darahaja (da panny niasie, značycca)"...
    Dyk dziaūčynu tuju duža smiech uziaū, bo apynulasia, što jejnaj movaj "panna" - heta, što ū našaj movie "pateļnia" ! Dyk vo da čaho mianie na krylach niesla i z čym nia viedaū, jak rasstacca... :)

    Vos` tak paliakam i pieradajcie... :)
  • .
    10.05.2025
    Nu voś, prykład z "patelniaj" - prykład pamyłki, kali "intuityŭny" padychod nie pracuje.

    Navukoŭcy nie pavinny abviarhać vašuju viersiju. Dakazvaje toj, chto śćviardžaje. Heta značyć, sami pavinny znajści histaryčnyja prykłady, jakija pakažuć, što mova i dakładnyja jaje słovy raźvivalisia, źmianialisia mienavita pa vašaj "trajektoryi".

    I tak, navukoŭcy taksama mohuć pamylacca. Adnak heta nie pytańnie "pantoŭ" i ahulnych razvažańniaŭ, a pytańnie dokazaŭ pa dakładnych prykładach.

    Sistemnyja viedy - heta značyć, i najaŭnaść bolš šyrokaha naboru instrumientaŭ, nie tolki "padabienstva hukaŭ", "padabienstva sensaŭ". I viedańnie, čamu hetyja 2 "instrumienty" taksama mohuć lohka pamylacca. Prykładaŭ tamu chapaje.
  • Žvir
    10.05.2025
    ., prykład z "patelniaj", heta nie prykład pamyłki, a pryklad raznastajnasci, jakuju nie unifikuješ, jak ni pchnisia, i da jakoj nia zvierniešsia ū pošuku adzinaha adkazu na pytaņnie, spaslaūšysia, kštaltu, "vo, i ū paliakaū taksama, amen"... Taksama, toļki zniešnie...

    I ja ūžo davioū, nia horš, čym "systemnyja", i maja viersyja ciapier žyvie, niezaliežna ad taho, ci padabajecca jana "systemnym". Jany prosta zajzdrosciac`, i niachaj. :))
  • .
    10.05.2025
    Vy ničoha nie dakazali. Pa teoryi ad "čędo" jość prykłady ŭžyvańnia ŭ histaryčnych tekstach, pa Vašaj viersii - niama.
    Sistemnyja viedy (abo prosta viedy, a to ŭžo niejkuju dziŭnuju kanśpirałohiju raźviali nakont słova "sistemny") heta i pra toje, jak raźvivałasia mova, dzie, kali i pry jakich umovach adzin huk zamiaščaŭsia na inšy, i h.d.
    Hałoŭnaja prablema takich amataraŭ - nie razumiejuć roźnicu pamiž "praŭdapadobny" i "praŭda". Pieršaha (padabienstva) dla ich/vas dastatkova.
    I nijak nie možacie biez samaŭlubionaj pachvalby, zamianiajecie joju ŭsie prabieły ŭ svajoj łohicy. Niepryjemna takoje čytać, taksična.
  • Žvir
    10.05.2025
    ., Pa-sutnasci, vy ŭžo pačali pisać pra mianie, i pakuty svajho 'ego', jakija ja ŭ jaho vyklikaju, praz imavierna taksičnaść, jak vy ličycie.

    Pa-pieršaje, mierkavaņni vyklikanyja pakutami nie mohuć pretendavać na abjektyŭnaść, tamu jaje ŭ vas i sapraŭdy niama.
    Pa-druhoje, heta nia jość temaj dyskusii.
    Pa-treciaje, trymajcie siabie ŭ ruksch, navat kali vaš apanient muchamor...
    Ja ž vam pra vas nie raskazvaju,..i heta, zaŭvažcie(!), pry ŭsioj, čamuści majoj, taksičnaści... :))
  • .
    10.05.2025
    Pišycie biez chvoraha eha ("maja viersija ciapier žyvie, jany prosta zajzdrościać" i h.d.) i pytańniaŭ nie budzie.
    Tema dyskusii: treba dakazvać viersii. Dokazaŭ niama. Navat niama razumieńnia, što treba dakazvać i jak jano pavinna adbyvacca.
  • Žvir
    11.05.2025
    ., Heta nie ego, nie pierakručvajcie, heta kanstatacyja fakta. Maja viersija, ja jaje ahučyŭ, jana maja, čaho mnie bajacca tak kazać, ja ž nie maniu...

    I dokazy jość, i jany vam dobra bačnyja, bo vy napierad mianie ahučyli toje slova, jakoje i jość sapraŭdnym korniem bielaruskaha slova "daščentu" --> ščediti. Jano ž i ŭ ruskim (rasiejskim) varyjancie na pavierchni.

    Alie vam nia vyhadna heta bačyć, i tym boļš pryznać. Čadzicie tut poļskim (žart) čadam niasčadna, učadzieć nia ŭstać, bo tam ža pryznanyja "systemnyja viedy", značyć pytaņnie zakryta, pryjechali, ciahnik daliej nia idzie, usim vykliučyć hluzdy... :)))

    A tut ža niejki Žvir vumničaje, nachabnik, jon ža apryjory nia moža mieć racyi, u jaho niama dokazaŭ, navat kali jany jość, i kropka... :)))
  • nie ščent
    10.05.2025
    Vy sami sabie supiarečycie
    Kali carkvu "raźbirajuć daščentu", to heta aznačie JAJE POŬNAJE ŹNIKNIEŃNIE. Kali ž jaje adnoviać, to ŭžo nijaki nie budzie "ščent"
    --
    połnosťju = (narieč.) poŭnaściu (cielikom) pałkam
    ----
    daščentu = do osnovanija, dotła, vdriebiezhi, dočista, vkoniec, v puch i prach
  • Darešty
    10.05.2025
    nie ščent, racyja! Tut pasavała b słova "darešty".
  • Najpierš nie hałasi!
    10.05.2025
    Darešty, +.
    "razabraŭ darešty" heta moža być.
    Daščentu źniščajuć. "Źniščyli daščentu" .
  • Usie hetyja
    10.05.2025
    razvažańni nakont słovaŭtvareńniaŭ - pryciahnutyja za vušy. Fantazii. Ŭ roznych filołahaŭ roznyja.
  • dziadok
    10.05.2025
    Žvir,
    A čamu Vašeć nie choča karystacca tradycyjnaj biełaruskaju łacinkaj? Chiba ž składana?
  • Žvir
    10.05.2025
    dziadok 10.05.2025, vy nie pavierycie, skladana, bo krychu niestandartnyja ūmovy.
  • Najpierš nie hałasi!
    10.05.2025
    1) Žvir, dzie nadziei padzieŭ? Čamu hałosiš pra były "lepšy čas"?
    Pahadzisia, heta nie paradak!
    2) našyja "Sistemnyja" ŭ bolšaści svajoj sistemnymi nie źjaŭlajucca, choć i dypłamavanyja.
    3) ale p. 2 nie daje prava na takuju śmiełaść: ŭ etymałohii spasyłacca na luboje spałučeńnie ".. šča..", ".. šče..".
    Naprykład ščacińnie ci ščećcie. Taksama budziem budavać hukavyja asacyjacyi?
    Sp(-nia) Kropačka maje racyju na 100 %: treba kankretna pa prystupačkach iści ad słova da słova praź viaki, a nie tolki "a voś ja dumaju...".
  • Žvir
    10.05.2025
    Najpierš nie hałasi! , dyk i vočy jašče rasčynicie. Navošta vy bob z harocham miašajecie ?

    "Ščediti", heta vam nie ščaciņnie, jak ni kruci, navat blizka i navat z "šč", jak vy kažacie.
    Dyk z čaho vašaje ćvierdžaņnie, što ŭ mianie "na slych" i što "hukavyja asacyjacyi" ? Ni z čaho, sa stoli, nia inakš...

    "Ščediti", aščaditi/aščadna, zbierahajučy, pakidajučy niešta nadaliej. I naadvarot, "daščentu", "uščent", calkam, ničoha nie zbierahajučy, nie pakidajučy na daliej.
    U ruskich - biespOŠČADNO, nie sberehaja, nie ostavliaja ničeho, do konca.

    Pry čym tut ščeccie, ci ščacina, dzie jany ŭ mianie ? Usio vykliučna kankretna...

    Vy, jak i kropačka, akrom siabie, padobna, ničoha nia čujecie.
    To bok, nie halasić mala, vočy jašče raspliuščycie, moža i zrazumiejecie surazmoŭcu...

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić