Ekśpiert chyba nie viedaje što takoje dahaniajučaje raźvićcio. A ja ekśpierty nahadaju što ŭ Jeŭropie mabilnaja suviaź u 10 razoŭ raniejšaja čym u štatach. A čamu? Bo štaty byli pijanierami i pabudavali stolki abstalavańnia jakoje treba absłuhoŭvać 50-60 hadoŭ kab pakryć košty R&D. Toje ž samaje i z ŠI - my pačakajem pakul budzie pośpiech i pabudujem toje što treba, bieź vialikich koštaŭ na raspracoŭku. Chaj amierykanskija inviestary hublajuć svaje hrošy na R&D ;)
Hłupstva
30.06.2026
15 hažoŭ tamu kazali toje samaje pra błokčiejn. A hetyja data centry- heta prosta vialikaja śležka za hramadzianpmi. Dziakuj Bohu Jeŭropa adstaje.
Nk
30.06.2026
Pavažaju spadara Śluńkina, pavažaju i Pašu. Ale razvažaje tut - nu takoje sabie.
Pa-pieršaje, jak viadoma kožnamu biełarusu, mir staić nie na čarapachie i słanach, a Try čarapachi ciahnuć Ziamlu.))
Pa-druhoje, pamier inviestycyj što tut značyć? Amierykanskija kampanii tolki ŭ ZŠA pracujuć? Hrošy zastajucca ŭ ZŠA? Ci iduć taksama ŭ Jeŭropu, a dalej praź vialikija padatki na dabrabyt hramadzian i nia tolki?
U čypach Jeŭropa adstaje, tak. Ale ŭ abstalavańni dla budaŭnictva čypaŭ Jeŭropa ŭ lidarach. Zarablaje na hetym. Čym drenna?
Z enierhijaj ŭ Jeŭropie taksama ŭsie niadrenna. I jeść vialiki patiencyał. Pa "zialenaj" elektraenierhietykie Jeŭropa napieradzie. Za hetym - budučynia. Dadzim najbolšuju dyviersifikacyju ŭ enierhietycy, a značyć - jana najbolš ustojlivaja ŭ doŭhim terminie. Dynamika rostu koštu elektryčnaści za apošnija 10 hadoŭ amal roŭnaja ŭ ZŠA i Jeŭropie.
Tak, u ZŠA karparycyi majuć vialikija mahčymaści. U Jeŭropie majuć mahčymaści krainy. Panuje decentralizacyja i dyfiersifikacija. Tak raspracavana zakanadaŭstva, suprać miehakarparacyj.
Darečy, Jeŭropa pačynaje skaročvać adstavańnie. Jak zaŭsiody, jana reahuje marudna, ale bolš pradkazalna i mienš ryzykoŭna. Mienš mahčymaha prybytku, ale mienš i ryzyk ad bankructva. Nie vienčurny, a hruntoŭny, salidny, abmierkavany padychod.
Niepryjemna bačyć u spadara Śluńkina taki abmiežavany kruhahlad. Niedastatkova hłyboka i zusim adnabakova razhladaje. Pramierykanski ŭpłyŭ paśla navučańnia ŭ ZŠA vielmi adčuvajecca.
Dzie krytyčny analiz? Lepš pra mižnarodnyja adnosiny, Pavieł.
Chyba
30.06.2026
A kak s etimi umnostiami obstojat dieła v biełarusi i erefii?
Były biełaruski dypłamat nazvaŭ čatyry asnoŭnyja składniki prahresu. ES sastupaje ZŠA i Kitaju pa troch ź ich
A ja ekśpierty nahadaju što ŭ Jeŭropie mabilnaja suviaź u 10 razoŭ raniejšaja čym u štatach. A čamu? Bo štaty byli pijanierami i pabudavali stolki abstalavańnia jakoje treba absłuhoŭvać 50-60 hadoŭ kab pakryć košty R&D.
Toje ž samaje i z ŠI - my pačakajem pakul budzie pośpiech i pabudujem toje što treba, bieź vialikich koštaŭ na raspracoŭku. Chaj amierykanskija inviestary hublajuć svaje hrošy na R&D ;)
A hetyja data centry- heta prosta vialikaja śležka za hramadzianpmi. Dziakuj Bohu Jeŭropa adstaje.
Pa-pieršaje, jak viadoma kožnamu biełarusu, mir staić nie na čarapachie i słanach, a Try čarapachi ciahnuć Ziamlu.))
Pa-druhoje, pamier inviestycyj što tut značyć? Amierykanskija kampanii tolki ŭ ZŠA pracujuć? Hrošy zastajucca ŭ ZŠA? Ci iduć taksama ŭ Jeŭropu, a dalej praź vialikija padatki na dabrabyt hramadzian i nia tolki?
U čypach Jeŭropa adstaje, tak. Ale ŭ abstalavańni dla budaŭnictva čypaŭ Jeŭropa ŭ lidarach. Zarablaje na hetym.
Čym drenna?
Z enierhijaj ŭ Jeŭropie taksama ŭsie niadrenna. I jeść vialiki patiencyał. Pa "zialenaj" elektraenierhietykie Jeŭropa napieradzie. Za hetym - budučynia. Dadzim najbolšuju dyviersifikacyju ŭ enierhietycy, a značyć - jana najbolš ustojlivaja ŭ doŭhim terminie. Dynamika rostu koštu elektryčnaści za apošnija 10 hadoŭ amal roŭnaja ŭ ZŠA i Jeŭropie.
Tak, u ZŠA karparycyi majuć vialikija mahčymaści. U Jeŭropie majuć mahčymaści krainy. Panuje decentralizacyja i dyfiersifikacija. Tak raspracavana zakanadaŭstva, suprać miehakarparacyj.
Darečy, Jeŭropa pačynaje skaročvać adstavańnie. Jak zaŭsiody, jana reahuje marudna, ale bolš pradkazalna i mienš ryzykoŭna. Mienš mahčymaha prybytku, ale mienš i ryzyk ad bankructva. Nie vienčurny, a hruntoŭny, salidny, abmierkavany padychod.
Niepryjemna bačyć u spadara Śluńkina taki abmiežavany kruhahlad. Niedastatkova hłyboka i zusim adnabakova razhladaje. Pramierykanski ŭpłyŭ paśla navučańnia ŭ ZŠA vielmi adčuvajecca.
Dzie krytyčny analiz? Lepš pra mižnarodnyja adnosiny, Pavieł.