Dla papraŭki demahrafii ŭ kamunałkach - kab zručna było ŭpotaj nazirać za hołaj susiedkaj u vańnie :))
Architektar
28.06.2026
Takija vakiency nie tolki ŭ SSSR rabili. U Polščy i inšych krainach uschodniaha błoku takija ž byvajuć. U mirny čas zručnaja štuka, ale ŭ vajenny ŭ takim vannym pakoi ŭžo nie schavaješsia
Uład
28.06.2026
Baćki maje u takoj žyvuć (i ja taksama u dziacinstvie tam žyŭ :). U dzionny čas, kab pamyć ruki u vannaj, śviatło nie zapalvaju. Zručna!
<
28.06.2026
I nia tolki ŭ chruščoŭkach
.
28.06.2026
Normy insalacyi (pramoha soniečnaha aśviatleńnia) ŭ minimum 3 hadziny ŭ dzień sapraŭdy uviali ŭ 1960-ch dla met sterylizacyi bakteryj. Adnak dla vannych takich norm nie isnavała.
Važna nie błytać normy prosta naturalnaha aśviatleńnia i insalacyi - pramoha soniečnaha śviatła. Aśviatleńnie pavinna było być va ŭsich žyłych pakojach i kuchniach, insalacyja - chacia b tolki ŭ adnym žyłym pakoi kvatery. A pra vannyja ničoha pa abodvuch kryteryjach.
Prajom u vannyja niaredka rabili i ŭ darevalucyjnych damach, rańnich savieckich prajektach. Tamu vyhladaje, što akno ŭ chruščoŭkach - heta ŭžo reštkavy elemient staroj tradycyi palapšeńnia aśviatleńnia, a nie niešta novaje.
I jašče: normy insalacyi pastupova paharšalisia ŭ saviecki čas, a paśla i ŭ RB u 2010-yja. Usio važniej stała pabudavać bolš ščylna i prydumać vyklučeńni ad normaŭ.
Praparščyk
28.06.2026
., Tak, u starych (da 2-j suśvietnaj vajny) damach u Francyi i Hiermanii taksama jość
Flie
28.06.2026
., dla dopuska ultrafioleta nado było staviť kvarcievyje stiekła. A tak eto była prosto dyra v stienie
.
28.06.2026
Ultrafijalet rozny. Paŭpłyvali daśledavańni Bielikavaj u toj čas. Jana viedała, što škło jość hałoŭnaja pieraškoda dla ŭltrafijaletu, ale rabiła ekśpierymienty na kantrolnych kubkach sa stafiłakokam i myšynym tyfam. Ekśpierymienty vyznačyli, što daŭhachvalevy UV-A (290-400 nm) usio ž častkova prachodzić praz škło: da 30-40% patoka, a dla bakterycydnaha efiektu patrebna nierazryŭnaje ŭździejańnie minimum 3 hadziny. Dakładna hetyja nierazryŭnyja 3 hadziny i pierajšli ŭ sanitarnyja normy.
I paŭtaru, što viersija pra akienca vannaj siudy nijak nie padychodzić: pramaja insalacyja kavałku ściany vannaj była b mahčymaja tolki na śvitanku abo zachodu, nie ŭ kožnaj miascovaści i nie kožny dzień hodu. UF pavinien byŭ prajści dva škła: kuchni i vannaj, a jašče niekalki adlustravańniaŭ pa darozie, i tolki tady dajści da pavierchni z bakteryjami. Jon zhubiŭ by moc na paradki.
TM
29.06.2026
UV-A (315–400 nm) - Zvyčajnaje akonnaje škło taŭščynioj 2–3 mm prapuskaje da 70–85% vypramieńvańnia ŭ hetym dyjapazonie. Adnak hety śpiektr nie razburaje DNK i RNK mikrobaŭ. Jon moža tolki zapavolić razmnažeńnie niekatorych bakteryj pry vielmi praciahłym uździejańni, ale nie dezinfikuje pavierchniu.
UV-C (100–280 nm) - Błakuje na 100%. Nijakija žorstkija ŭltrafijaletavyja promni nie mohuć pieraadoleć kryštaličnuju kraty prani zvyčajnaha silikatnaha škła. Za źniščeńnie mikraarhanizmaŭ adkazvaje hety dyjapazon
.
01.07.2026
Nu voś. A pačynali z taho, što škło nibyta ŭvohule nie prapuskaje UF. Vy zaraz skapiravali vynik ŠI, pa jakomu ŭžo paćviardžajecca pra UV-A, praciahłaje dziejańnie, tolki jon kaža pra zapavolvańniem rostu bakteryj, a nie ich źniščeńnie.
Navukovy artykuł Bielikavaj jość u internecie. Jana śćviardžała mienavita pra źniščeńnie kultur. Nie dumaju, što jana ŭ niejkich nieviadomych metach falsifikavała rezultaty. Mahčyma, mahła zrabić niejkija mietadałahičnyja abo techničnyja pamyłki. Mahčyma, abahulnieńni, zroblenyja dla budaŭnictva, byli zanadta aptymistyčnymi i nie dasiahali zajaŭlenych met "sterylizacyi" (chacia zapavolili ŭščylnieńnie zabudovy, što ŭ lubym vypadku dobra).
Ja nie znajšoŭ, ci paŭtaraŭ niechta jaje ekśpierymienty paśla. Mahčyma, prosta nichto nie staviŭ jašče raz takuju śpiecyfičnuju zadaču. Ahulnaja infarmacyja, ŭ tym liku, taja, što Vy pryvodzicie, nie źjaviłasia niejak "sama pa siabie", jana biarecca z tych samych pieršapačatkovych ekśpierymientaŭ. To-bok, nielha prosta paŭtarać zavučanaje pra "škło i UF" biez kankretnaha razhladu ekśpierymientaŭ.
Namaście
28.06.2026
Chaču dapoŭnić: u chruščoŭkach vakno było taksama pamiž vannym pakojem i pakojem WC.
.
28.06.2026
Mabyć, i było ŭ niejkich ekśpierymientalnych prajektach. U kłasičnych chruščoŭkach uvohule sanvuzieł byŭ sumiaščalny. Raździelnyja źjavilisia ŭ 2-3-pakajovych kvaterach paśla, i dakładna biez dadatkovych voknaŭ.
Praparščyk
28.06.2026
Ech, vy, hraždanskija. Heta kali niechta apaśla abiedu piornie, kab uvieś stajak nie vybuchnuŭ.
(na samoj spravie adkaz vyšej pra aśviatleńnie pravilny)
...
28.06.2026
"U 1950—1960‑ia hady išła baraćba z tubierkulozam. Kab nie dać bakteryi razmnožycca ŭ vilhotnym asiarodździ, praduhledzieli akno, jakoje, pavodle zadumy, pavinna było prapuskać ultrafijalet, što abiezzaražvaje pavietra"
No vied́ silikatnoje stiekło nie propuskajet ultrafiolet - jeho niet v kvartirie nihdie. Dla eto nužny kvarcievyje stiekła, i, dumaju, v 50-ch - 60-ch hodach ob etom znali. Somnitielnaja viersija.
Navošta ŭ chruščoŭkach rabili akno z vanny ŭ kuchniu
Adnak dla vannych takich norm nie isnavała.
Važna nie błytać normy prosta naturalnaha aśviatleńnia i insalacyi - pramoha soniečnaha śviatła.
Aśviatleńnie pavinna było być va ŭsich žyłych pakojach i kuchniach, insalacyja - chacia b tolki ŭ adnym žyłym pakoi kvatery.
A pra vannyja ničoha pa abodvuch kryteryjach.
Prajom u vannyja niaredka rabili i ŭ darevalucyjnych damach, rańnich savieckich prajektach.
Tamu vyhladaje, što akno ŭ chruščoŭkach - heta ŭžo reštkavy elemient staroj tradycyi palapšeńnia aśviatleńnia, a nie niešta novaje.
I jašče: normy insalacyi pastupova paharšalisia ŭ saviecki čas, a paśla i ŭ RB u 2010-yja. Usio važniej stała pabudavać bolš ščylna i prydumać vyklučeńni ad normaŭ.
Tak, u starych (da 2-j suśvietnaj vajny) damach u Francyi i Hiermanii taksama jość
Ekśpierymienty vyznačyli, što daŭhachvalevy UV-A (290-400 nm) usio ž častkova prachodzić praz škło: da 30-40% patoka, a dla bakterycydnaha efiektu patrebna nierazryŭnaje ŭździejańnie minimum 3 hadziny.
Dakładna hetyja nierazryŭnyja 3 hadziny i pierajšli ŭ sanitarnyja normy.
I paŭtaru, što viersija pra akienca vannaj siudy nijak nie padychodzić: pramaja insalacyja kavałku ściany vannaj była b mahčymaja tolki na śvitanku abo zachodu, nie ŭ kožnaj miascovaści i nie kožny dzień hodu.
UF pavinien byŭ prajści dva škła: kuchni i vannaj, a jašče niekalki adlustravańniaŭ pa darozie, i tolki tady dajści da pavierchni z bakteryjami. Jon zhubiŭ by moc na paradki.
UV-B (280–315 nm) - Praktyčna całkam błakuje. Škło zatrymlivaje kala 96–97% hetych promniaŭ. Hety dyjapazon vałodaje słabym bakterycydnym dziejańniem.
UV-C (100–280 nm) - Błakuje na 100%. Nijakija žorstkija ŭltrafijaletavyja promni nie mohuć pieraadoleć kryštaličnuju kraty prani zvyčajnaha silikatnaha škła. Za źniščeńnie mikraarhanizmaŭ adkazvaje hety dyjapazon
Navukovy artykuł Bielikavaj jość u internecie. Jana śćviardžała mienavita pra źniščeńnie kultur.
Nie dumaju, što jana ŭ niejkich nieviadomych metach falsifikavała rezultaty. Mahčyma, mahła zrabić niejkija mietadałahičnyja abo techničnyja pamyłki. Mahčyma, abahulnieńni, zroblenyja dla budaŭnictva, byli zanadta aptymistyčnymi i nie dasiahali zajaŭlenych met "sterylizacyi" (chacia zapavolili ŭščylnieńnie zabudovy, što ŭ lubym vypadku dobra).
Ja nie znajšoŭ, ci paŭtaraŭ niechta jaje ekśpierymienty paśla. Mahčyma, prosta nichto nie staviŭ jašče raz takuju śpiecyfičnuju zadaču.
Ahulnaja infarmacyja, ŭ tym liku, taja, što Vy pryvodzicie, nie źjaviłasia niejak "sama pa siabie", jana biarecca z tych samych pieršapačatkovych ekśpierymientaŭ. To-bok, nielha prosta paŭtarać zavučanaje pra "škło i UF" biez kankretnaha razhladu ekśpierymientaŭ.
U kłasičnych chruščoŭkach uvohule sanvuzieł byŭ sumiaščalny. Raździelnyja źjavilisia ŭ 2-3-pakajovych kvaterach paśla, i dakładna biez dadatkovych voknaŭ.
(na samoj spravie adkaz vyšej pra aśviatleńnie pravilny)
No vied́ silikatnoje stiekło nie propuskajet ultrafiolet - jeho niet v kvartirie nihdie. Dla eto nužny kvarcievyje stiekła, i, dumaju, v 50-ch - 60-ch hodach ob etom znali. Somnitielnaja viersija.