Jentaja chlilina maŭčańnia ŭžo ciahniecca 32 hady, može chopić maŭčać?
Pakt mołotova-ribbientropa
20.06.2026
A pro pravdivuju istoriju kak načałaś 2 Mirovaja vojna rasskažut po TV i radio łukašisty?
Kazimir
20.06.2026
Łukašysckaja dvutvarnaść. Maŭlaŭ kali SSSR napaŭ na Polšču 17 vieraśnia 1939 u miežach pakta Mołatava-Rybientropa - heta łukašysckaje śviata. Ale mienavita dyktatarskija Hiermanija i SSSR raźviazali druhuju suśvietnuju vajnu ŭ Jeŭropie, bo paśla hetaha byli 1.5 hady vojnaŭ i akupacyj saŭkom uschodniaj Jeŭropy taksama ŭ miežach hetaha pakta. I tolki kali niadaŭni chaŭruśnik Hitler napaŭ Stalina - heta ŭ łukašystaŭ stała žałobaj.
Malavanyč
20.06.2026
Kazimir, Pamiać u łukašystaŭ jak u rybak hupi.
Volha
20.06.2026
A 17 vieraśnia taksama budzie? - u hadavinu ahresiŭnaha zbrojnaha napadu savieckaha sajuza na susiedniuju dziaržavu?
"Kali ŭsie ŭpeŭnilisia, što najechaŭšyja z Savieckaj Rasiei balšaviki ŭciakli, a ich miascovyja pamočniki pachavalisia, to šmat narodu zachacieła adviedać turmu, ź jakoj unačy vyhnali ŭsich aryštovanych nieviadoma kudy. U turmie našym vačom pakazalisia abstaviny, u jakich balšaviki trymali ludziej i jakich nielha zabycca da śmierci. Na nižejšym pavierchu kamery byli vysaka zabałočanyja niečystotami, urynaj, brudnaj sałomaj. Vyšejšyja kamery byli pazalivanyja niečystotami z parašak. Smurod u budynku byŭ nie da vytrymańnia.
Na turemnym panadvorku była pabudavanaja nievialikaja ziamlanka, ź jakoj išoŭ akryvaŭleny śled pa ziamli ad niečaha ciažkaha vałočanaha ŭ bok śvieža zakopanaj tranšei tut-ža na harodzie. U ziamlancy my pabačyli mocna apyrskanuju kroŭju ściažu, na jakoj było šmat dziurak ad kul. Na padłozie ź piaskom byŭ ahramadny hryb zhuściełaj kryvi. Tut stralali ludziej, jakich paśla ciahnuli pa ziamli ŭ tranšeju.
Na druhi dzień stvoranaja haradzkaja ŭprava, pad kiraŭnictvam Ł. Sapieški, prystupiła da raskopak na turemnym panadvorku. Ja bačyŭ jak adkapali adnu samuju śviežuju tranšeju. Tut byli zastrelenyja kulaj u patylicu ludzi, sa źviazanymi nazad kalučym drotam rukami, ułožanyja adzin kala druhoha i prysypanyja nia toŭstym słojam ziamli. Płasty ludziej lažali adzin nad druhim, raździelenyja nia toŭstymi słajami ziamli. Pry mnie adkapali try płasty jašče śviežych trupaŭ. Šmat chto ź ludziej moh raspaznać svaich rodnych, ci znajomych pa tvary, a ŭ nižejšych płastoch — pa vopratcy. Dalejšych raskopak ja nia bačyŭ, bo na panadvorku turmy niemahčyma było stajać dziela ciažkoha pachu ad adčynienych mahił. Pry mnie było vydabyta bolš za sotniu trupaŭ. Raspaznanych zabrał: i rodnyja ź bližejšych viosak i pachavali na svaich mahiłkach. Reštu achviaraŭ pieravieźli na haradzki mohilnik i pachavali pa chryścijanskamu abradu."
Vwd
20.06.2026
červień 1941 u Vilejsksj turmie, uciakajučy ad chutkaha ruchu niemcaŭ balšaviki, kamunisty nakiravali karnikaŭ z NKUS na "maršy śmierci" . Meta jakich była vyniščyć ŭsich ludziej jakija znachodzilisia ŭ viaźnicach. Ŭ tym liku i tych, kaho navat nie paśpieli pieradać sudu i čyje spravy navat nie pačynaliś. Źniščali ŭsich: stałych, maładych, darosłych, dziaciej, mužčyn i žančyn. Šmatlikija złačynstvy kamunistaŭ potym znachodzili ludzi jakija pajšli naviedać svaich rodnych ŭ viaźnicy.
Vwd
20.06.2026
A ŭ mianie nie budzie. Hetu vajnu ŭ vieraśni 1939 raspačali sumiesna złačynnyja režym Stalina i Hitlera. 22.06.1941 pačałasia razborka pamiž hetymi režymami tolki tamu što Stalin parušyŭ pahadnieńnie z hitleraŭcami i pačaŭ dadatkova patrabavać siabie Rumyniju i Bałharyju dy rachiavacca doja ahržśsii suprać hitleraŭskaj Hiermanii. Niemcy pačali raniej. Ŭdaryli pieršymi pa vojskam čyrvonaj armii ścianutym k miežam.
J HD
20.06.2026
Hitler vyjhraŭ by vajnu suprać savietaŭ kali b nie zajmaŭsia hienacydam i Chałakostam. A zamiest hetaha adnaviŭ dziaržaŭnaść akupavanych krain i daŭ zbroju vyzvalenym ad stalinizmu narodam. Pryciahnuŭšy takim čynam jašče kala 10 młn žaŭnieraŭ u vojski. Tady nie było b nijakaha supracivu ŭ tyle, a było kudy bolš pamahatych niemcam navat ŭ tyłu savietaŭ. Tak sama savietaŭ pabili b kali b Italija vajavała tak sama mocna i ŭparta jak i niemcy.
A6$5
20.06.2026
Kak vojevali soviety? Biełostoksko-Minskij kotieł (22 ijunia — 8 ijula) okružieny i uničtožieny vojska 3-j, 4-j, 10-j i 13-j armij RKKA, 6-j, 11-j, 13-j, 14-j, 17-j miechkorpusa bolšievikov. Svyšie 320 tys plennych. *** Umanskij kotieł (26 ijula — 7 avhusta) okružieny i uničtožieny 6-ja i 12-ja armii RKKA. Svyšie 110 tys plennych. *** Kijevskij kotieł (21 avhusta — 26 sientiabria) Razhromlen vieś Juho-Zapadnyj front ( 5-ja, 21-ja, 26-ja i 37-ja armii RKKA okružieny i razhromleny). Svyšie 660 tys plennych. *** Mielitopolskij kotieł (29 sientiabria — 10 oktiabria) razhromleny vojska 9-j i 18-j armii sovietov. Svyšie 110 tys plennych. *** Viaziemskij i Brianskij kotły (30 sientiabria — 15 oktiabria) razhromleny Zapadnyj, Brianskij i Rieziervnyje fronty bolšievikov. Okružieny i uničtožieny 3-ja, 13-ja, 50-ja, 19-ja, 20-ja, 24-ja, 32-ja armii RKKA). Svyšie 670 tys plennych. *** Kartinu dopołniajut Homielskij kotieł, Smolenskij kotieł, Łužskskij kotieł i inyje kotły. Milliony plennych. Tysiači tankov i orudij i tonn bojepripasov połučieno niemcami v kotłach. I kto jeho znajet čiem by vsie eto zakončiłoś nie načni niemcy vojnu na odin - dva miesiaca rańšie i nie naprav́ Vielikobritanija i SŠA k diekabriu 1941 na pomoŝ Moskvie svyšie 500 tankov, svyšie 1000 samolotov, svyšie tysiači orudij, minomietov, avtomobilej, tonny inoj pomoŝi.
4*
20.06.2026
A6$5, Smolenskij kotieł (s 10 ijula po 10 sientiabria 1941 hoda) sovietskije 16-ja, 19-ja i 20-ja armii byli okružieny i uničtožieny. Svyšie 300 tys plenych. *** V chodie Smolenskoj bitvy i pośpiešnoho biehstva ich Smolenska miestnych činovnikov viermacht zachvatił počti vieś archiv miestnych sovietskich administrativnych orhanov, v tom čiśle archivy Smolenskoho obkoma i NKVD s 1917 po 1939 hod. Archiv połnosťju pierieviezien v Hiermanskij riejch. Tam fajły popali v ruki vojsk SŠA v 1945 hodu i byli dostavleny v SŠA. Tolko v Amierikie dokumienty byli ocienieny i vpiervyje dali niefiltrovannoje priedstavlenije ob užasnych i nie čiełoviečieskich usłovijach žiźni v Sovietskom Sojuzie v 1920-ch i 1930-ch hodach i košmarnom urovnie rieprieśsij pierioda kollektivizicii i stalinskoho tierrora kotoryj tvorili orhany NKVD na Smolenŝinie protiv ludiej, kriesťjanstva, intiellehiencii ich siemiej. Archivy prolili śviet na istinnyj priestupnyj charaktier kommunističieskoj vłasti i jejo tierrorističieskuju politiku.
KWh
20.06.2026
4*, Napišycie NN pra katły 1941 i pra smalenski archiŭ. Infarmacyja jeść ŭ siecivie. Dadajcie fota razhromu i pałonu čyrvonych vojskaŭ. Čytačam budzie cikava.
Why
20.06.2026
Vialikaja škada što ŭ NN niama materyjałaŭ ad historykaŭ i litarataraŭ na pradmiet złačynstvaŭ kamunistaŭ i balšavikoŭ, asabliva pad čas stalinizmu i druhoj suśvietnaj vajny.
Abmien: Horad pieršapačatkova byŭ zachopleny niamieckim viermachtam, ale jon znachodziŭsia ŭ miežach uzhodnienaj savieckaj śfiery ŭpłyvu. Niemcy aficyjna pieradali Bieraście Čyrvonaj Armii.
Cyrymonija: Na paradzie byli arki pieramohi, upryhožanyja jak savieckimi čyrvonymi zorkami, tak i nacysckimi svastykami. Aficery abmianialisia cyrymanijalnymi salutami, što symvalizavała karotki j niaprosty sajuz pamiž dźviuma tatalitarnymi dziaržavami.
Jak režym Łukašenki j jahony maskoŭski sponsar, nivodnaja z bakoŭ nie kłapaciłasia pra dabrabyt Biełarusi j biełaruskaha narodu. Pamiatajcie ŭsiu našuju historyju, a nie vybaračnuju prapahandu palitykaŭ.
22 červienia ŭ Biełarusi budzie chvilina maŭčańnia
"Kali ŭsie ŭpeŭnilisia, što najechaŭšyja z Savieckaj Rasiei balšaviki ŭciakli, a ich miascovyja pamočniki pachavalisia, to šmat narodu zachacieła adviedać turmu, ź jakoj unačy vyhnali ŭsich aryštovanych nieviadoma kudy. U turmie našym vačom pakazalisia abstaviny, u jakich balšaviki trymali ludziej i jakich nielha zabycca da śmierci. Na nižejšym pavierchu kamery byli vysaka zabałočanyja niečystotami, urynaj, brudnaj sałomaj. Vyšejšyja kamery byli pazalivanyja niečystotami z parašak. Smurod u budynku byŭ nie da vytrymańnia.
Na turemnym panadvorku była pabudavanaja nievialikaja ziamlanka, ź jakoj išoŭ akryvaŭleny śled pa ziamli ad niečaha ciažkaha vałočanaha ŭ bok śvieža zakopanaj tranšei tut-ža na harodzie. U ziamlancy my pabačyli mocna apyrskanuju kroŭju ściažu, na jakoj było šmat dziurak ad kul. Na padłozie ź piaskom byŭ ahramadny hryb zhuściełaj kryvi. Tut stralali ludziej, jakich paśla ciahnuli pa ziamli ŭ tranšeju.
Na druhi dzień stvoranaja haradzkaja ŭprava, pad kiraŭnictvam Ł. Sapieški, prystupiła da raskopak na turemnym panadvorku. Ja bačyŭ jak adkapali adnu samuju śviežuju tranšeju. Tut byli zastrelenyja kulaj u patylicu ludzi, sa źviazanymi nazad kalučym drotam rukami, ułožanyja adzin kala druhoha i prysypanyja nia toŭstym słojam ziamli. Płasty ludziej lažali adzin nad druhim, raździelenyja nia toŭstymi słajami ziamli. Pry mnie adkapali try płasty jašče śviežych trupaŭ. Šmat chto ź ludziej moh raspaznać svaich rodnych, ci znajomych pa tvary, a ŭ nižejšych płastoch — pa vopratcy. Dalejšych raskopak ja nia bačyŭ, bo na panadvorku turmy niemahčyma było stajać dziela ciažkoha pachu ad adčynienych mahił. Pry mnie było vydabyta bolš za sotniu trupaŭ. Raspaznanych zabrał: i rodnyja ź bližejšych viosak i pachavali na svaich mahiłkach. Reštu achviaraŭ pieravieźli na haradzki mohilnik i pachavali pa chryścijanskamu abradu."
Šmatlikija złačynstvy kamunistaŭ potym znachodzili ludzi jakija pajšli naviedać svaich rodnych ŭ viaźnicy.
Hetu vajnu ŭ vieraśni 1939 raspačali sumiesna złačynnyja režym Stalina i Hitlera.
22.06.1941 pačałasia razborka pamiž hetymi režymami tolki tamu što Stalin parušyŭ pahadnieńnie z hitleraŭcami i pačaŭ dadatkova patrabavać siabie Rumyniju i Bałharyju dy rachiavacca doja ahržśsii suprać hitleraŭskaj Hiermanii.
Niemcy pačali raniej. Ŭdaryli pieršymi pa vojskam čyrvonaj armii ścianutym k miežam.
Tady nie było b nijakaha supracivu ŭ tyle, a było kudy bolš pamahatych niemcam navat ŭ tyłu savietaŭ.
Tak sama savietaŭ pabili b kali b Italija vajavała tak sama mocna i ŭparta jak i niemcy.
Biełostoksko-Minskij kotieł (22 ijunia — 8 ijula) okružieny i uničtožieny vojska 3-j, 4-j, 10-j i 13-j armij RKKA, 6-j, 11-j, 13-j, 14-j, 17-j miechkorpusa bolšievikov. Svyšie 320 tys plennych.
***
Umanskij kotieł (26 ijula — 7 avhusta) okružieny i uničtožieny 6-ja i 12-ja armii RKKA. Svyšie 110 tys plennych.
***
Kijevskij kotieł (21 avhusta — 26 sientiabria)
Razhromlen vieś Juho-Zapadnyj front ( 5-ja, 21-ja, 26-ja i 37-ja armii RKKA okružieny i razhromleny). Svyšie 660 tys plennych.
***
Mielitopolskij kotieł (29 sientiabria — 10 oktiabria) razhromleny vojska 9-j i 18-j armii sovietov. Svyšie 110 tys plennych.
***
Viaziemskij i Brianskij kotły (30 sientiabria — 15 oktiabria) razhromleny Zapadnyj, Brianskij i Rieziervnyje fronty bolšievikov. Okružieny i uničtožieny 3-ja, 13-ja, 50-ja, 19-ja, 20-ja, 24-ja, 32-ja armii RKKA). Svyšie 670 tys plennych.
***
Kartinu dopołniajut Homielskij kotieł, Smolenskij kotieł, Łužskskij kotieł i inyje kotły.
Milliony plennych. Tysiači tankov i orudij i tonn bojepripasov połučieno niemcami v kotłach.
I kto jeho znajet čiem by vsie eto zakončiłoś nie načni niemcy vojnu na odin - dva miesiaca rańšie i nie naprav́ Vielikobritanija i SŠA k diekabriu 1941 na pomoŝ Moskvie svyšie 500 tankov, svyšie 1000 samolotov, svyšie tysiači orudij, minomietov, avtomobilej, tonny inoj pomoŝi.
***
V chodie Smolenskoj bitvy i pośpiešnoho biehstva ich Smolenska miestnych činovnikov viermacht zachvatił počti vieś archiv miestnych sovietskich administrativnych orhanov, v tom čiśle archivy Smolenskoho obkoma i NKVD s 1917 po 1939 hod. Archiv połnosťju pierieviezien v Hiermanskij riejch. Tam fajły popali v ruki vojsk SŠA v 1945 hodu i byli dostavleny v SŠA. Tolko v Amierikie dokumienty byli ocienieny i vpiervyje dali niefiltrovannoje priedstavlenije ob užasnych i nie čiełoviečieskich usłovijach žiźni v Sovietskom Sojuzie v 1920-ch i 1930-ch hodach i košmarnom urovnie rieprieśsij pierioda kollektivizicii i stalinskoho tierrora kotoryj tvorili orhany NKVD na Smolenŝinie protiv ludiej, kriesťjanstva, intiellehiencii ich siemiej. Archivy prolili śviet na istinnyj priestupnyj charaktier kommunističieskoj vłasti i jejo tierrorističieskuju politiku.
Dadajcie fota razhromu i pałonu čyrvonych vojskaŭ.
Čytačam budzie cikava.
Kamandziry: niamiecki hienierał Hajnc Guderyjan i kamandzir savieckaj bryhady Siamion Kryvašejn razam ahladali vojski.
Abmien: Horad pieršapačatkova byŭ zachopleny niamieckim viermachtam, ale jon znachodziŭsia ŭ miežach uzhodnienaj savieckaj śfiery ŭpłyvu. Niemcy aficyjna pieradali Bieraście Čyrvonaj Armii.
Cyrymonija: Na paradzie byli arki pieramohi, upryhožanyja jak savieckimi čyrvonymi zorkami, tak i nacysckimi svastykami. Aficery abmianialisia cyrymanijalnymi salutami, što symvalizavała karotki j niaprosty sajuz pamiž dźviuma tatalitarnymi dziaržavami.
Jak režym Łukašenki j jahony maskoŭski sponsar, nivodnaja z bakoŭ nie kłapaciłasia pra dabrabyt Biełarusi j biełaruskaha narodu. Pamiatajcie ŭsiu našuju historyju, a nie vybaračnuju prapahandu palitykaŭ.