Chto taki krasnaludak- zrazumieła, ale čamu jon "krasna..", a nie "čyrvona..."?
hnu
05.06.2026
Leprykon, kab vy viedali - "krasny" jość u biełaruskaj movie i aznačaje "pryhožy". Ja nie dumaju što "krasnaludak" utvaryłasia mienavita ad nazvy koleru, choć heta i vierahodna. Ale ž jak by nie było jano tak i zastałosia i ŭ biełaruskaj i ŭ polskaj movach, navat kali "krasny" vyjšła z užyvańnia dla aznačeńnia koleru.
"krasnaludak" jość jašče navat u słoŭnikach ad 1978 hodu. Ź wiki: Na Pinščynie «havorať, heto takije maleńkij narod» (vioska Končycy Pinskaha rajona). U Astravieckim rajonie krasnaludkami pałochali drennych dziaciej («Siadzicie cicha, bo vuń na płocie krasnaludki sidziać i zabieruć vas»). Apaviadańni pra krasnaludkaŭ sustrakajucca i ŭ Zelvienskim rajonie.
A pra "čyrvony" - heta daŭniaja historyja... Jano pryjšło da nas jašče sa "starabiełaruskaj" (albo, jak jaje nazyvajuć rutenskaj, rusinskaj, ruskaj) - "ċrvłѥn'". Hetaja mova była ahulnym padmurkam dla ŭsich narodau VKŁ - biełarusaŭ, ukraincaŭ, palakaŭ, litoŭcaŭ. Jana była dziaržaŭnaju movaju VKŁ i nie mała niakaha dačynieńnia da maskavickaj i makavitaŭ, hoć maskali jaje ŭvieś čas sprabujuć źniśčyć albo prysabiečyć - spačatku skraŭšy samuju nazvu (ruskaja mova), a ciapier jašče i nazyvajučy jaje ahidnym "zapadnorusskij jazyk".
I tolki ŭ maskavickaj zaraz isnuje "krasnyj" dla aznačeńnia mienavita koleru. Tak što ŭ planie "čyrvony" ci "krasny" biełarusy pajšli razam sa ŭsimi słavianami, a nie z čužyncami-maskalami.
Oooooo žirnaja tiema, ale daviadziecca jašče raz pierakanacca, jak ŭsim tut abyjakavaja ruskaja mova. ))
Bhh
04.06.2026
Najpierš nie hałasi! , no ty ž pri etom riešił nahołosiť v otviet imienno na russkojazyčnyj kommient.
Nu
04.06.2026
Tak, pamiataju pad niejkim niadaŭnim artykułam była sprečka na hety kont. Dobra, kaniešnie, mieć appku dla redahavańnia tekstaŭ, ale.. Ja, kaniešnie, nie fiłołah, ale voś jakaja štuka. U biełaruskaj movie ŭ asabovych formach dziejasłovaŭ adbyvajecca jakańnie, tamu ŭ nienacisknym składzie paśla miakkaha zyčnaha zvyčajna pišacca "ia", a nie "ie". Ad dziejasłova "siadzieć", jak u vašaj appcy-daviedniku: ja siadžu ty siadziš jon/iana siadzić my siadzim jany siadziać I, naturalna i całkam anałahična: vy sJadzicie. Vyvad: forma «vy siedzicie» nie adpaviadaje normam sučasnaha biełaruskaha pravapisu.
hnu
05.06.2026
Nu, "normam sučasnaha biełaruskaha pravapisu" - heta tym samym jakija spačatku rasiejskija kamuniaki ŭ 30ch "pryvodzili da russkoho", a potym jašče i łukašyskija kalabaranty dabili kančatkova?
Niechta
05.06.2026
Nu, dadam:zaŭvaha pravilnaja.Amal.U biełmovie nia tolki jakańnie,ale i "iokańnie",h.zn.adrozna ad tradycyi "maskvarotych",na piśmie litara "io" abaznačajecca kropkami,i adpaviedna napisańniu vy/pramaŭlajecca!Tamu pa-biełarusku(niezaležna ad taho,što tam u ciapierašnim pravapisie) kažam i pišam:siadzicJo,biarycJo,niasicJo("io" kancavoje pad naciskam!)
Nu
05.06.2026
hnu, "sučasnyja" normy pravapisu - heta tyja, jakija vykładajuć u navučalnych ustanovach krainy ŭ ciapierašni čas. Ja nie viedaju, ci mieniali kamuniaki ŭ 30-ja "ie" na "ia" ŭ pieršym skazie ŭ słovie "sie(ja)dzicie(jo)". Ŭvohule, padajecca, artykuł nie pra "narkamaŭka suprać taraškievicy".
Siadzicie jak siedzicie! Jak pravilna stavić nacisk u druhoj asobie množnaha liku?
Ja nie dumaju što "krasnaludak" utvaryłasia mienavita ad nazvy koleru, choć heta i vierahodna. Ale ž jak by nie było jano tak i zastałosia i ŭ biełaruskaj i ŭ polskaj movach, navat kali "krasny" vyjšła z užyvańnia dla aznačeńnia koleru.
"krasnaludak" jość jašče navat u słoŭnikach ad 1978 hodu.
Ź wiki: Na Pinščynie «havorať, heto takije maleńkij narod» (vioska Končycy Pinskaha rajona). U Astravieckim rajonie krasnaludkami pałochali drennych dziaciej («Siadzicie cicha, bo vuń na płocie krasnaludki sidziać i zabieruć vas»). Apaviadańni pra krasnaludkaŭ sustrakajucca i ŭ Zelvienskim rajonie.
A pra "čyrvony" - heta daŭniaja historyja... Jano pryjšło da nas jašče sa "starabiełaruskaj" (albo, jak jaje nazyvajuć rutenskaj, rusinskaj, ruskaj) - "ċrvłѥn'". Hetaja mova była ahulnym padmurkam dla ŭsich narodau VKŁ - biełarusaŭ, ukraincaŭ, palakaŭ, litoŭcaŭ. Jana była dziaržaŭnaju movaju VKŁ i nie mała niakaha dačynieńnia da maskavickaj i makavitaŭ, hoć maskali jaje ŭvieś čas sprabujuć źniśčyć albo prysabiečyć - spačatku skraŭšy samuju nazvu (ruskaja mova), a ciapier jašče i nazyvajučy jaje ahidnym "zapadnorusskij jazyk".
Zaraz sytuacyja takaja:
- Biełaruskaja - čyrvony. "krasny" zastałosia tolki ŭ značeńni "pryhožy".
- Ukrainskaja - čiervonij
- Polskaja - czerwony. "kraśny" - sastarełaje, mała dva značeńni - čyrvony kolier i "pryhožy".
- Českaja - červený
- Baŭharskaja - čiervien
- Słavienskaja - červená
- Sierbskaja - crviena
- Harvackaja - crvena
I tolki ŭ maskavickaj zaraz isnuje "krasnyj" dla aznačeńnia mienavita koleru. Tak što ŭ planie "čyrvony" ci "krasny" biełarusy pajšli razam sa ŭsimi słavianami, a nie z čužyncami-maskalami.
))
U biełaruskaj movie ŭ asabovych formach dziejasłovaŭ adbyvajecca jakańnie, tamu ŭ nienacisknym składzie paśla miakkaha zyčnaha zvyčajna pišacca "ia", a nie "ie". Ad dziejasłova "siadzieć", jak u vašaj appcy-daviedniku:
ja siadžu
ty siadziš
jon/iana siadzić
my siadzim
jany siadziać
I, naturalna i całkam anałahična: vy sJadzicie.
Vyvad: forma «vy siedzicie» nie adpaviadaje normam sučasnaha biełaruskaha pravapisu.