Tak i dołžno byť, v provincialnom horodie, skotnoho dvora łukašienko, postrojennoho im na zadaorkach russkoho mira Rośsii......
Viktaś
09.03.2026
tak i dołžno byť, vy svaim kamientarom abražajecie ludziej jakija znachodziacca u Biełarusi i jość achviarami režymu. Viedaju, mnoha ludziej katoryja zakryvajucca ad źniešniaha aficyjnaha upłyvu. Stvarajuć, zachoŭvajuć "svaju Biełaruś" u asiarodzi adzinadumcaŭ. Dapamahajuć kamu patrebna. A tut vyskokvaje niejki, i nazyvaje skotnym dvarom i jašče na ruskaj movie. Hańba tabie. Padumaj što robiš.
tak i dołžno byť
09.03.2026
Viktaś, chotitie obižajtieś, chotitie niet, no, takova riealnosť skotnoho dvora łukašienko i my živiom v etoj riealnosti. Ja, nie pro podpolje, a tiem boleje oskorblonnoje i ušiedšieje v siebia (marhinalizovannoje) podpolje, ja, pro riealnosť na ulicach, v škołach, dvorach, dietsadach, poliklinikach...... Eto nado učityvať vsiem biełarusam, okazavšimsia v izhnanii, ot Poźniaka do Tichanovskoj...
[Zredahavana]
otorvannyje ot riealnosti
09.03.2026
Posmotritie statistiku prosłušivanija radio v Biełarusi, riejtinhi stancij. Na piervom miesta stabilno Roks s riepiertuarom iz rośsijskich i miestnych šanson-artistov. Eto to čto słušajut prostyje biełarusy v maśsie.
Viktaś
09.03.2026
otorvannyje ot riealnosti, davoli mnoha ludziej nie słuchajuć aficyjnyja radyjo i TV. Jany słuchajuć radyje ź internetu, ź jutubu, niechta słuchaje spocifaj. Jany žyvuć u paralelnaj realnaści i nie trapili u rejtynh. A paru čałaviek budzie słuchać Roks z šansonam, a vy užo zrabili vysnovu : "Eto to čto słušajut prostyje biełarusy v maśsie."
Pan Januš
09.03.2026
otorvannyje ot riealnosti, Roks kohda to było chorošieje radio ihrał rok. A potom usłyšał tam połnyj treš
Statistika
09.03.2026
otorvannyje ot riealnosti, v Biełarusi užie mnoho let statistika otsutstvujet kak javlenije. Risujut i vsio. Radio kakoje-to. Kto słušajet halimoje propahandistkoje radio? U vsiech, kto mładšie 45 davno nastrojeny muzykalnyje siervisy i podkasty. Połahaju, čto jeśli vziať količiestvo ochvat auditorii radio, to on primierno sovpadiot s količiestvom piensionierov i ludiej priedpiensionnoho vozrasta.
Biełarus
09.03.2026
Prabačcie, ale toje, što hetyja artysty nibyta nichto i zvać ich nijak - dzikaje hłupstva. Hetaja žycharka Homiela pierad tym, jak pisać łuchtu, mahła b choć by pahuhlić ci zazirnuć u Vikipiedyju.
Pahudzin maje zvańnie narodnaha artysta Rasii, Siomin - zasłužanaha artysta Rasii. To-bok heta nie noŭnejmy niejkija pravincyjnyja. Siomin viadomy jak bajanist, televiadučy roznych prahram na hetuju temu. Ja razumieju, što pieśni pad bajan nie ŭsim padabajucca, ale jość zusim niamała ludziej, jakija prychilniki mienavita takoha žanru.
Tamu toje, što pryjazdžaje nieviadoma chto - heta mima adnaznačna ŭ hetym vypadku. Prosta nie treba svaje ŭłasnyja husty absalutyzavać i rabić etałonnymi. Inšym ludziam kumiry hetaj tyktokierki mohuć absalutna ničoha nie havaryć.
Aleś
10.03.2026
Biełarus, najaŭnaść niekaha aficyjnaha zvańnia ŭ sučasnaj Rasiei - heta chutčej vynik łajalnaści da pucinskaha režyma, čym sapraŭdnaj papularnaści. Naprykład, śviežaśpiečanymi narodnymi artystami Rasiei stali Dzianis Majdanaŭ, Hanna Michałkova (dačka biesahona) i Ihar Vuholnikaŭ, jakija adznačalisia zasvajeńniem biudžetnych hrošaŭ na Z-prapahandu. Šaman stać narodnym artystam nie paśpieŭ - jon tolki zasłužany. Miž tym 2020 hod pakazaŭ, nakolki šmat Biełarus naradziła talenavitych artystaŭ - Nizkiz (za kratami), Idorath (paśla turmy źjechali), Tor Band (za kratami), Litesound (za kratami), Naviband (źjechali). Heta aproč "starych" kštałtu J-Mors, Daj darohu, Pamidorava, Klujeva i h.d., vystupy jakich mahčyma znajści ŭ archivach Belsat Music. U krainie zastaŭsia Źmicier Vajciuškievič, ale jamu navat na 50 hodździe režym nia daŭ dazvołu pravieści svoj kancert. Sučasnaja biełaruskaja muzyčnaja kultura ścisnułasia da smaktuchi lvinaj doli kulturnaj častki dziaržbiudžeta niaviestki Łukašenki Hanny Siałuk ź jaje teatram lalek Karabasa-Barabasa dy redkich vystupaŭ miehachałujskaj Aury, navat pra vałasy ź miesta ŭžo nichto nie ŭzhadvaje.
Dziva
09.03.2026
Heta kamiercyjnyja prajekty, jakija dazvalajuć ich arhanizataram i kacertnym placoŭkam zarablać hrošy. Jakija ŭvohule mohuć pytańni? I što taja "žycharka" razumieje pad "pravincyjnaściu"?) Ci jana choča, kab u Homieli štodzień Bon Jovi vystupaŭ?) Samaja vialikaja pravincyjnaść — heta admova ad rodnaj nacyjanalnaj kultury i movy, što taja "žycharka" vielmi jaskrava demanstruje). I ja na 100% upeŭnieny, što svaich dziaciej jana ŭ ruskuju škołu addaść ci ŭžo addała). Ale rasijskija artysty jaje pry hetym aburajuć).
BIERAŚĆ
09.03.2026
Dziva , a ŭ Homieli inšych škoł niama, vybirać niama z čaho
«Homiel — takaja vioska?» Hamialčanka aburyłasia praz afišu z rasijskimi artystami
Ja, nie pro podpolje, a tiem boleje oskorblonnoje i ušiedšieje v siebia (marhinalizovannoje) podpolje, ja, pro riealnosť na ulicach, v škołach, dvorach, dietsadach, poliklinikach......
Eto nado učityvať vsiem biełarusam, okazavšimsia v izhnanii, ot Poźniaka do Tichanovskoj...
[Zredahavana]
Pahudzin maje zvańnie narodnaha artysta Rasii, Siomin - zasłužanaha artysta Rasii. To-bok heta nie noŭnejmy niejkija pravincyjnyja. Siomin viadomy jak bajanist, televiadučy roznych prahram na hetuju temu. Ja razumieju, što pieśni pad bajan nie ŭsim padabajucca, ale jość zusim niamała ludziej, jakija prychilniki mienavita takoha žanru.
Tamu toje, što pryjazdžaje nieviadoma chto - heta mima adnaznačna ŭ hetym vypadku. Prosta nie treba svaje ŭłasnyja husty absalutyzavać i rabić etałonnymi. Inšym ludziam kumiry hetaj tyktokierki mohuć absalutna ničoha nie havaryć.
Miž tym 2020 hod pakazaŭ, nakolki šmat Biełarus naradziła talenavitych artystaŭ - Nizkiz (za kratami), Idorath (paśla turmy źjechali), Tor Band (za kratami), Litesound (za kratami), Naviband (źjechali). Heta aproč "starych" kštałtu J-Mors, Daj darohu, Pamidorava, Klujeva i h.d., vystupy jakich mahčyma znajści ŭ archivach Belsat Music. U krainie zastaŭsia Źmicier Vajciuškievič, ale jamu navat na 50 hodździe režym nia daŭ dazvołu pravieści svoj kancert. Sučasnaja biełaruskaja muzyčnaja kultura ścisnułasia da smaktuchi lvinaj doli kulturnaj častki dziaržbiudžeta niaviestki Łukašenki Hanny Siałuk ź jaje teatram lalek Karabasa-Barabasa dy redkich vystupaŭ miehachałujskaj Aury, navat pra vałasy ź miesta ŭžo nichto nie ŭzhadvaje.