Vielmi niepapularnaje mierkavańnie, ale čym my tut hanarymsia ź bitvaj pad Oršaj?
-
08.09.2025%, A čto nielzia? Každyj imiejet pravo na svoju istoriju.
-
08.09.2025U razvahach Antosia Žukava nie chapaje adkazu na padstavovaje pytańnie: a sudździ chto? U sensie, chto taki Antoś Žukaŭ? Pošuk što pa internecie naohuł, što pa katalohach biblijatek, što pa navukovych bazach dadzienych nie pakazaŭ mnie nivodnaje navukovaje pracy z aŭtarstvam «Žukaŭ A.», «Žukov A.» abo 'Zhukau A.' na temu bitvy abo naohuł tahačasnaha VKŁ. Adsiul pytańnie – a čamu jahonaje mierkavańnie pavinna cikavić? Zrešty, tut jašče pytańnie naohuł da instytutu reputacyi, bo ŭ nas, naprykład, pijarać Lisiejčykava, jaki svaju aŭdytoryju trymaje za durniaŭ, robiačy vyhlad, što jon adkryŭ biełaruskuju łacinku XVIII stahodździa.
-
08.09.2025Nu-nu , tut samaje cikavaje słova kapsłokam "ABMIARKOŬVAJCIE".
Kamuści na NN stała nudna ad budzionnych drobiaziaŭ ŭ taki dzień i było vyrašana takim sposabam zarhanizavać adpaviedny varušniak, padniać z kalen aktyŭ.
)))))) -
08.09.2025Nu-nu , a kto b ni był etot Antoś, no on prav. S mifami nado končať - oni ṕjaniat horiačije hołovy i miešajut triezvo myśliť i ocienivať nastojaŝieje i pierśpiektivy.
-
08.09.2025Sraku ab płot, a nk mierkavańnie.
-
08.09.2025A vot vam jeŝie odno niepopularnoje mnienije - VKŁ była dnom dna, okrainoj okrainy, miedvieżjem uhłom miedvieżjeho uhła, i vsia jeje istorija - bieskoniečnaja hraždanskaja vojna i krovavaja rieźnia s sosiedniej vielikoj tartarijej - priedmiet izučienija krajnie uzkich śpiecialistov i nikto v mirie o niej ničieho nie słyšał. Ot nieje nie ostałoś ni nauki, ni kultury, ni hieohrafičieskich otkrytij, ni architiekturnych pamiatnikov - ničieho kromie "konstitucii" v vidie litovskich statutov, kotoryje zakriepoŝali kriesťjan vmiesto diekłaracii prav i svobod. Vielikaja vojna v fiejsbukach za etu vielikuju istoriju s lituvisami napominajet tałkanije dvuch žukov-skarabiejev za šarik iźviestnoj substancii.
-
08.09.2025dziermont, ty?)
-
09.09.2025Och, kali ŭ “niemiadviežaj” zachodniaj eŭropie išła relihijnaja reźnia, u VKŁ mirna suisnavali ludzi roznych kanfesij i relihij, habrei i tatary znajšli tutaka svoj dom
-
08.09.2025Tak možna pajści dalej i zajavić - nu jaho toj VKŁ, tam prosta fieadały byli. Nie było ž biełarusaŭ.
-
08.09.2025Pupupu, darečy tak. Hetamu Antosiu Žukavu chiba ŭžo rukaplaskajuć na paŭnočnym zachadzie: «O, hladzicie, biełarusy hetych feadałaŭ za svaich nia ličać! A my ž kazali! My ž kazali, što heta naša, a jany heta kraduć!». Bo ad jahonych tezaŭ pra «drennych nia našych feadałaŭ» – adzin krok da adhadajcie jakoj tezy.
-
08.09.2025Pupupu, byli ruskija, biełarusaŭ nie było.
Chacia niama sensu spračacca, jak byccam biełarus lepiej za tych ci ciapierašnich ruskich. -
08.09.2025Nie baču anijakaj pieraškody šanavańniu abiedźviuch hetych padziei
-
08.09.2025Ha kont "Pryhonnamu sielaninu, jaki składaŭ absalutnuju bolšaść nasielnictva, było ni ciopła ni chałodna", - heta kankretna z Maskvoj tak nie pracavała. Kali 150 hod paźniej rasijskuju navału nie strymali, nasielnictva našych prodkaŭ straciła 50% zabitymi i pamierłymi za 10 hadoŭ. Niekatoryja miascovaści zastalisia niezasielenymi. Minimum adzin bujny horad źnik całkam. I tak, absalutnaja bolšaść achviar była sialanami. Voś takoje "sielaninu było ni ciopła ni chałodna".
Pra Słucki zbrojny čyn za BNR adnak słušna. -
08.09.2025Byvajuć idyjoty. A byvajuć karysnyja idyjoty.
Absalutna zrazumieła, što Dzień biełaruskaj vajskovaj słavy mulaje vočy i łukašenkaŭskaj zhrai i kramloŭska-picierskaj hebni. Cudoŭna, što hety Dzień - jość. Dzień, kali kožny biełarus moža skazać: "Heta my ŭvalili maskavitami pad Voršaj".
A dopis Antosia Žukava, prabačcie, - idyjocki. Niama tam što abmiarkoŭvać. Bolš važnaje pytańnie: navošta jon siońnia heta napisaŭ?
Ličyć siabie vielmi razumnym? Ci paprasili napisać? -
08.09.2025Idyjotam, bieź litoŭskaha kiraŭnictva i polskaj dapamohi biełarusy zdolnyja tolki słužyć maskalu
-
08.09.2025imia, i jak słužba? Chapaje na bułačku?
A kvarciru ŭ Minskie choć abieščajut? -
08.09.2025na vientylatar.
Zaraz pačniecca: - a vas tut nie stajała - sam durań - VKŁ radzima słanoŭ.
Treba ž niejkuju mieć datu.
tak ta 23 lutaha taksama nie nadta čaho hieraičnaha čyrvonaja armija nie zrabiła. I ničoha. Nikomu toje nie zaminaje. -
08.09.2025Jak zadziaŭbli hetyja amatary postmadernizmu😠😠😠. A ŭ biełaruskaj realnaści jon pierakručany z mazachizmam. Hadoŭ 15 tamu nazad našy mazachisty kazali, što sama mienš Zachodniaje Paleśsie heta Ŭkraina, Skaryna byŭ padmanščykam, krucialom, machinataram, Hrunvaldam niama čaho hanarycca, ničieho tam vydajuŝiehosia nie proizošło, BSH i BNR heta sacyjaluhi i kamuniaki, treba adździalić ad biełarusaŭ litvinaŭ, a to j palešukoŭ, lepš palanizacyja čymsia rusyfikacyja, my naščadki słavianskich akupantaŭ, biełarusy nie słavianie, kryvičy nie słavianie, Vilnia super, a Miensk maskalski žydoŭski horad, my lićviny , a biełaruski prajekt stvaryli ŭ Maskvie , Maskva daravała Biełarusam niezaležnaść, Kaściuška / Kalinoŭski albo palak albo rusin separatyst-lavak, Paźniak uciok u 1990 z zali VS BSSR, biełorussam ničieho nie nado i oni vsie za Rośsiju , bydło, v otličije ot nas , niebožitielej, i padobnuju łuchtu. Što ž tady zastaniecca ad historyi našaje ...
-
08.09.2025Niazhodnyja. Niazhodnyja, što napisana historykam.
1) Uskosnaje dačynieńnie majuć da hetaj bitvy nacyi, prodki jakich nie ŭdzielničali u bitvie.
Našaja nacyja, aformiŭšajasia na rubiažy 19-20 st.st. maje da taje Pieramohi niepasrednaje dačynieńnie.
2) "sialanie amal nie buntavali" (dyk buntavali ci nie?) suprać padziełu Rečy Paspalitaj jak arhumient, što Bitva pad Voršaj tolki bitva manarchaŭ poŭnaja šyza.
Pa-1 adno druhoje nie dakazvaje.
Pa-2 naš historyk sam nia viedaje buntavali ci nie.
Pa-3 našamu historyku niaŭciam, što paśla 3 Padziełu padatki na sialan vyraśli ŭ 6 razoŭ, uviałasia barŝina i rekrutčyna, čaho ŭ VKŁ nia viedali.
Pa-4 nie tolki buntavali, a ŭsio nastupnaje stahodździe kožnaje pakaleńnie padymałasia na narodnyja vojny suprać novych maskoŭskich paradkaŭ.
Jak adčuli na sabie novy paradak, tak i padymalisia, i padymalisia.
Niezdarma pieršy harnizon Bresckaj krepaści - karniki z Kaŭkaza, a pieršy načalnik harnizona ŭvieś ŭ miedalach "za uśmirienije", "za pokorienije", taksama z Kaŭkaza, nie pamiataju proźvišča, ale navat ŭ Viki byŭ pra jaho artykuł.
Miaciežny kraj, dzie caryzm pastajanna byŭ vymušany trymać poŭnyja harnizony i arsienały ŭ tyle - Brest, Babrujsk, Lida i hd. Tolki Krepaści i vojska zamiest univiersitetaŭ ŭ biaskonca varodym i miaciežnym Krai.
"Cichamirnaść i pamiarkoŭnaść, pakorlivaść tutejšych" - heta tupavaty saviecki fejk. Fakty inšyja.
Ad vajny Kaściuški miaciež na miaciažu až da Słuckaha miaciažu 12 kastryčnika 1967 hoda.
Ci to napaleonaŭskaja vajna, ci to hitleraŭskaja, biełarusy skarystoŭvali lubuju mahčymaść kab hnać i hnać maskala i nieadkładna ładzić svajo biełaruskaje žyćcio tut i ciapier.
3) u našaha historyka biezpadstaŭnyja vydumki padajucca jak "uskosna paćviardžaje", a vykarystoŭvajucca, jak niepasredny dokaz dakładnym faktam. Pra vyniki Bitvy pad Voršaj možna napisać šmat i napisana šmat.
4. Słucki zbrojny čyn, jakim naš historyk čamuści sprabuje zamianić Bitvu pad Voršaj - praciah toj adviečnaj baraćby našych prodkaŭ za svaju Radzimu, za svaju Dziaržavu, za svaju cyvilizacyju. -
08.09.2025Najpierš nie hałasi!, inšy "naš historyk" sprabuje ŭsie bitvy i pieramohi zamianić adnoj varjackaj savieckaj bambiožkaj Minska 2-3 lipienia 1944 hoda.
-
08.09.2025Jakoje dačynieńnie maje Žanna d'Ark da sučasnych francuzaŭ? Jakoje dačynieńnie ŭsie hytyja Płantahieniety - Ryčardy dy Hienrychi - majuć da sučasnych anhličan?
Čynhiz-chan naohuł vydumany i nijakaha manholskaha iha nie było... Była hipierbarejskaja ruskaja civilizacyja, jakuju na zachadzie nazyvajuć anunakami.
Ja liču, što ŭsie padobnyja prablemy ad taho, što ZŠA, a zatym i Jeŭropa, rezka skaraciła kolkaść psichbalnic z 70-ch pa 00-ja hady. -
08.09.2025Nu i pusť. U Nacii dołžna byť Lehienda.
Kak i Irłandciev, Šotłandciev, Niemciev, Francuzov.
Nu, koniečno, vielikij "navukoviec" žukov łučšie vsiech znajet, čto s vialikoj raiśsijej łučšie nie sporiť. Ťfu na eto mnienije!.. -
08.09.2025Całkam zhodny z aŭtaram
-
08.09.2025Łukašenka taksama historyk
-
08.09.2025Tak, treba asučaśnić naratyvy! Orša była daŭno, a machačy i zabivony futbolnych fanataŭ ci Sierabranki na Łošycu - heta novy nacyjanalny epas (pavodle žukavych), uśpiety paetami z BDU 2000-ch nie horš za Oršu. Nu, voś, naprykład:
Kohda prosił ty siharietu,
Tiebie davali diesiať štuk!
Ty diełał iz vrahov kotlety,
Močił, nie pokładaja ruk.
Siejčas prikovan ty k postjeli,
nie možieš vidieť biełyj śviet...
A tiem kazłam, čto s Juho-Zapada,
My očień silno otomstim! (s) -
08.09.2025K 16 vieku našy prodki ŭžo byli narodam, adzinnym . Šlachta była z našaha naroda. Našy prodki = my siońniašnija. Jany tam vajavali i kłali hałovy na poli . My i jany jość adzinaje ciełaje. My žyviem tut 3500 hod i naš hienom niaźmianiŭsia. Tamu admaŭlać ich pieramohi aznačaje hańbić sabie. I jašče, u toj čas nie isnavała nivodnaj nacyi, ale sučasnyja nacyi nie admaŭlajuć minułaje , a hanaracca im. Tak i nam tre rabić.
-
08.09.2025Jan,
Kab vy toje skazali šlachciču
Pakaštavali b bizunoŭ.
Psia kreŭ. -
08.09.2025Jan, nu i diċ napisali. Jeśli u vas za 3500 let hienom nie iźmieniłsia, to kak by eto pomiahčie... vy kak minimum Tarharijen (vieka blizkorodstviennych brakov). Žienie-siestrie (ili žienie-mamie) priviet pieriedavajtie.
-
08.09.2025U nas hiei dazvolenyja i niebapularnyja mierkavańni ŭ hłytku klapam nie zapichvajuć, kab dychać papularna pačaŭ. U nas demakratyja
-
08.09.2025"1. Padzieja adbyłasia bolš čym 500 hadoŭ tamu. Na toj momant nie isnavała ni biełaruskaj nacyi, ni rasiejskaj nacyi. Sučasnyja nacyi majuć da hetych padziejaŭ vielmi ŭskosnaje dačynieńnie.". Pravilna, davajcie pachierym ŭsio što było da 1917 hoda, i pačniem pisać historyju ad hetaj daty. Dzieści heta ŭžo čułasia.
"2. Heta była fieadalnaja vajna. Vajavali dva manarchi i padnačalenaja im elita, a nie nacyi ŭ sučasnym sensie." A ludzi abjadnanyja ahulnaj idejaj i historyjaj, tady chto? Vuń, rasiejcy sprabujuć sabie pisać lubyja mity prydumali sabie SMZCH 7534 hady tamu. Im značyć možna lapić ničym nie padćvieržanyja mity, a biełarusam (nu zaraz ŭ ciapierašni histaryčny pieryjad tak nazvabiucca lićviny) mieć samy što ni jość histaryčna padmacavanuju padzieju, jakoj možna hanarycca nielha? Jak pa Abecedarskamu - biełarusy ŭvieść čas tolki pracavali na pana ŭ poli i čakali na Vialikuju Kastryčnickuju sacyjalistyčnuju revalucyju. (Takoje ŭradžańnie zastajecca kali pačytać jaho padručnik "Istorija BSSR").
"3. Pieramoha pad Oršaj značna pierabolšana (jak i mnohija inšyja pieramohi starych časoŭ). Niama archieałahičnych dokazaŭ taho, što pad Oršaj było raźbita nastolki vializnaje vojska Maskvy, jak pra toje havorycca ŭ piśmovych krynicach." Ale fakt pieramohi nieasprečny. Nu, vybačajcie, dronaŭ i spadarožnikaŭ dla abjektyŭnaha kantrolu tady nie było. Jak zafiksavali ŭ letapisach tak i pajšło.
"4. U nas jość padziei, značna bolš źviazanyja ź Biełaruśsiu, i jany vyklikajuć u mianie našmat bolš honaru. Naprykład, Słucki zbrojny čyn — absalutna fantastyčny momant, kali zvyčajnyja ludzi asensavali siabie biełarusami i sa zbrojaj u rukach pasprabavali ŭziać svoj los u svaje ruki." A ci byŭ by hety Słucki Zbroj Čyn, BNR, navat BSSR, kali b my prajhrali tuju bitvu? Usie histaryčnyja padziei ŭzajemaźviazanyja. -
08.09.2025Niet, nie sohłasny.
-
08.09.2025A jašče čamuś usie maŭčać, što Biełaj Ruśsiu na toj momant była jak raz Maskovija, što adlustravana na mnohich mapach, a taksama ŭ piśmovych krynicach. To što, vajskovaja słava Biełaruskaja?
-
08.09.2025Voj,
pakažycie tyja mnohija mapy.
Na samaj ekzatyčnaj, što ja bačyŭ, taki nadpis byŭ na poŭnačy, prykładna u rajonie Archanhielska. Ale pad maskvoj - nie traplałasia. -
09.09.2025cikava, Biełaj Ruśsiu ŭ Siaredniavieččy peŭny čas nazyvałasia jakraz sama Maskva. I kali nia bačyli, to možacie zabačyć tyja mapy ŭ siecivie.
-
08.09.2025mnie bolš cikava, jak adnyja j tyja samyja ludzi zmahajucca ź litvinizmam i pry hetym śviatkujuć Bitvu pad Oršaj jak dzień BIEŁARUSKAJ vajskovaj słavy.
-
08.09.2025apošni inspektar, ź litvinizmam nichto nie zmahajecca.
Heta litvinisty, jak fieminstki, zmahajucca adrazu z usimi. -
08.09.2025I śmiech i hrech, https://d2accbiqacj5y8.cloudfront.net/339086
-
09.09.2025apošni inspektar, a-a.. Łatyšonak! Ja ŭžo dumaŭ moža choć jaki-niebudź Śvitojus.
Łatyšonak, pa-pieršaje, sam pa sabie davoli łapidarny čeł i sačyć za jahonymi dościpami nie nadta i cikava.
A pa-druhoje, Łatyšonak i sam litvinist. Hchm.. litvinist samy nastajaščy. Jak toj ža Śvitojus.
Litvinizm, jak i fieminizm, zaniatak internacyjanalny. Narmalna tak krasuje niezaležna ad miažy, dzie im miažu ni maluj.
Litvinizm, hetaksama jak i fieminizm, nie maje svajoj mety: metaj tut upisacca ŭ sam praces.
Voś Łatyšonak, jak litvinist, i ŭpisaŭsia.
Padobna krychu na futbolnych fanataŭ, ale tyja choć drobnyja mety dy majuć, a litvinisty-fieministki nie: navat mordy zaŭsiody cełyja. -
08.09.2025Takoj upor na oršanskuju bitvu - eto otvietnaja rieakcija na russkije mify pro "tysiačieletniuju družbu Biełarusi i Rośsii" i pročuju fihniu podobnoho tołka.
I dažie jeśli i jesť prieuvieličienija, nie vižu problemy. Vsie sosiedi Biełarusi zanimajutsia mifotvorčiestvom kuda v bolšiej stiepieni i ničieho. -
08.09.2025user, toje, što zdaryłasia i zaraz adbyvajecca na Ukrainie ŭ vyniku tatalnaha abałvańvańnia narodu hetkimi "histaryčnymi" mifami - heta "ničieho"??!! Zdajecca, haspadzin padbuchtoščyk-pravakatar.
-
08.09.2025"...da XIX stahodździa etničnaje pachodžańnie nie adyhryvała značnaj roli ŭ žyćci ludziej, heta adbyłosia tolki razam z naradžeńniem nacyjanalizmu jak źjavy."
-------
"Hej, Lićviny! Boh nam radzić!" - Tahačasny vajskovy klič našych słavutych prodkaŭ. Pad Oršaju lićviny raźbili maskaloŭ (nie ruskich). Lićvinami, darečy, nas, biełarusaŭ, jašče nazyvali navat u XX (dvaccatym) stahodździ. Voś ža chaj nie duryć hałavy A.Žukaŭ. -
08.09.2025Narešcie ŭ niekatorych hłuzdy pačynajuć vyzvalacca ad biazhłuzdych prapahandyskich mifaŭ. Heta ž treba było tak nachabna pierakrucić historyju, i hetuju pieramohu Vialikaha Kniastva LITOŬSKAHA nazvać dniom "biełaruskaj" vajskovaj słavy! Zatoje jak hieraična i pieramožna možna było śviatomu Zianonu dy ińšym ź jahonaj nieprymirymaj tusoŭki pamachać kułakom na jakim-niebudź mitynhu na adras azijacka-ardynskich maskaloŭ.
-
08.09.2025Valadzimir, vy protałkivajetie otkroviennuju čuš. Biełarusy nie iz kosmosa v načale XX viekie priletieli. Priedki sovriemiennych biełarusov sostavlali bolšuju časť nasielenija VKŁ pośle Lublinskoj unii.
-
08.09.2025user, čuš pišacie vy. Tamu što biełarusy - heta adno, a ichnyja prodki - zusim ińšaje. Dla paraŭnańnia - u čałavieka z amniezijaj taksama jość baćki, ale jon ich nie pamiataje i nie paznaje. Siarod asmanskich janyčaraŭ było niemała słavianaŭ, ale jany zabivali słavianaŭ navat bolš žorstka, čym ińšych. Biełarusy vyraklisia svaich prodkaŭ, ichnaj nazvy i ichnaj historyi, tamu ichnaja, biełaruskaja "historyja" faktyčna pačynajecca z kanca 19 stahodździa.
-
09.09.2025Valadzimir, Litvinizm nie projdzie, i nie sprabujcie. Zajmicieś čymści kanstruktyŭnym.
-
08.09.2025Spadar Antoś razvažaje jak darosły. Pa ŭsim vidać, nie atrymlivaŭ ad sieržanta pa rebrach, hramaciej. Kab dobra ŭśviadomić, što takoje dziaržava i dziaržaŭnyja miežy, jamu varta było b z hodzik pasłužyć, na ŭłasnaj skury adčuć, jakimi arhumientami ažyćciaŭlajecca siłavy dziaržaŭny kantrol.
Pakul isnuje dziaržava, to tavaryš zampalit budzie vyznačać, jakoje značeńnie maje dzień vajskovaj słavy. A dobry-razumny [cyvilny] spadar Antoś budzie pazirać na vajenny parad i moŭčki machać ružovym bałonikam u ruce -
08.09.2025nie talib, nie boiś,
Nu pa-pieršaje, nie fakt, što "spadar Antoś" cyvilny.
Jak nie fakt, što jon spadar i što sapraŭdy isnuje pa-za miežami astralnaha cieła taksama nibyta nie fakt.
Pa-druhoje, dzie vy bačyli kab zam-pallitr što vyrašaŭ pa-za miežami davieranaha jamu sasuda? Na toje jon i zam, kab za pieršym brud prybirać dy nazirać, kab toj nie pieralivaŭsia cieraz kraj.
A śpis śviataŭ dy pryśviatkaŭ daviaduć jamu ludzi cyvilnyja, nie jaho heta kłopat. Nu majecca kali bziaržava pa pryrodzie svajoj cyvilnaja, a nie zampallitarnaja. -
08.09.2025bitva pad Oršaj užo dziesiacihodzi ličycca patryjatyčnymi biełarusami dniom biełaruskaj vajskovaj słavy
-
09.09.2025Donald, a lijetuvcy i ukraincy ličać jaje svajoj, a pra "biełarusaŭ" jany navat nie zhadvajuć, tamu što ich tady nie było.
-
09.09.2025Valadzimir, nu i načchać. Kožny narod maje svoj pohlad na historyju
-
09.09.2025X. BIEŁORUŚSIJA I SIEVIERO-VOSTOČNAJA RUŚ V XIV-XVIII VIEKACH
praviť
Moskva i Biełoruśsija pri Ivanie III. Boŕba za Smolensk pri Vasilii III. Biełoruśsija i Livonskaja vojna. Boŕba za Smolensk v epochu smuty. Dieulinskoje pieriemiŕje. Boŕba za Smolensk pri Michaile Fiedorovičie. Biełoruśsija i polskije vojny pri carie Aleksieje Michajłovičie. Biełoruśsija v epochu Sieviernoj vojny. Razdieły Polši i prisojedinienije Biełoruśsii k Rośsijskoj impierii.
Vopros o Biełoruśsii stanovitsia očieriednym voprosom vniešniej politiki Moskvy so vriemien Ivana III. Moskovskoje pravitielstvo načinajet zajavlať prietienzii na Kijev, Połock i Vitiebsk kak na «votčiny praroditielej». Eta nacionalističieskaja idieołohija po suŝiestvu stroiłaś na matierialnom fundamientie. Moskvie byli nužny priamyje torhovyje puti na zapad, minuja Litvu i Livoniju. Iskanije ich i privieło k stołknovieniju s Litovsko-Russkim hosudarstvom. Boŕba viedietsia iz-za Smolenska, Podvińja kak hłavnych etapov k moriu, v Zapadnuju Jevropu. Pri Ivanie III boŕba tolko načałaś. Smolensk jeŝie nie był priedmietom vojennoho vnimanija moskovskoho pravitielstva. Zato pri Vasilii III smolenskij vopros vsiecieło zachvatił poślednieje. Boŕba s Litvoj na etot raz dała žiełatielnyje riezultaty, i Smolensk po miru 1523 hoda otošieł k Moskvie. Ni Litva, ni Polša nie mohli ostanoviťsia na etom. Moskva rassmatrivała zachvat Smolenska kak tolko etap dla dalniejšieho dvižienija v storonu Biełoruśsii. Pri Ivanie IV v načale jeho kniažienija vojna viedietsia užie vpieriedi Smolenska. Vitiebsk — ukrieplennyj horod, kluč k Livonii — privlekał k siebie vnimanije moskovskoho kniazia, i jeho okriestnosti byli opustošieny. Boŕba za Livoniju pri Ivanie IV proischodiła prieimuŝiestvienno na tierritorii Biełoruśsii. K 1563 hodu sierdcie Podvińja Połock był zachvačien moskovskim pravitielstvom. Raźvivavšijesia vojennyje diejstvija otdali pod vłasť Moskvy połocko-vitiebskije prihorody: Vieliž, Nieviel, Siebiež. V 1566 hodu Sihizmund II Avhust priedłahał Moskvie zaklučiť mir s ustupkoj Biełoruśsii. Ivan IV otkazałsia. Prodołžavšajasia vojna viernuła Połock i vsiu Biełoruśsiju (1579). Za Moskvoj ostaliś tolko Nieviel i Siebiež. Kohda polskij korol Sihizmund III v epochu smutnoho vriemieni vtorhsia v priedieły Moskvy, to zachvat moskovskoj tierritorii načałsia s osady Smolenska. V koncie ijunia 1611 hoda Smolensk był vziat. Pravitielstvo caria Michaiła po Dieulinskomu pieriemiŕju 1618 hoda ostaviło v rukach polakov Smolensk i viernuło Nieviel i Siebiež. V 1632 hodu, v polskoje biezkorolev́je, moskovskoje pravitielstvo pytałoś viernuť Smolensk, no jeho osada končiłaś sdačiej v plen vsieho vojska vo hłavie s Šiejnym. Prisojedinienije Ukrainy k Moskvie sozdało novuju vojnu s Polšiej. Vojna viełaś na tierritorii Biełoruśsii. V 1654 hodu vsia Biełoruśsija s Vitiebskom i Połockom była zavojevana Moskvoju. Moskovskij caŕ vklučił v svoj tituł «caria Biełoj Rośsii». Vziatije Vitiebska i Połocka soprovoždałoś opustošienijem vsiej tierritorii i otpravkoj miestnoho nasielenija v Moskvu. I v cierkovnom otnošienii Biełoruśsija stała nachodiťsia pod vłasťju moskovskoho patriarcha. I na etot raz Moskva nie udieržała Biełoruśsiju..... -
09.09.2025A hety Žukaŭ časam nie śviatkuje 23 fieŭrala? Ci vykaža svaju pazycyju Žukaŭ pa 23 lutaha (fieŭrala)? Ci jano jamu nie mulaje? Miž inšym u Respublicy Biełaruś heta zaraz aficyjnaje dziaržaŭnaje śviata. I kali Žukava čytajuć našaniŭcy, dyk 23 fieŭrala prapahandujuć na dziaržaŭnym uzroŭni. Tavaryš Žukaŭ, što śviatkujem?
Ale voś miarkuju NN z Buhajem pačynaje novuju chvalu pa źmianieńni uśviedamleńnia historyi. Pacichu, ale vidavočna što pačynaje.