Tolki 1% tych, chto vyžyŭ paśla Chirasimy i Nahasaki, paśla pamierli ad rakavych chvarob, vyklikanych radyjacyjaj
-
15.08.2025Nu i pry jadziernym vybuchu radyjacyjnaje zabrudžvańnie jość, ale našmat mienšaje, čym pry vybuchu "brudnaj bomby" - jak u Čarnobyli, bo amal usie radyjoaktyŭnyja rečyvy traciacca na enerhiju vybuchu.
-
15.08.2025Vadzim , Čarnobyl nie "brudnaja bomba", a avaryja 7-ha uzroŭnia. I jak raz taki bolšaja častka urana-235 i nie pajšła, ja dumaju, na enerhiju vybuchu pry vyprabavańniach i bajavym prymianieńni uranavych bomb. Hlańcie na fota Opiehiejmiera i Łeśli Hroŭsa na miecy bybuchu "Trynici" Jak vam ich abutak?
-
15.08.2025Ihar Lamieš, i ŭ čym istotnaja roźnica z brudnaj bombaj u nastupstvach?
-
15.08.2025Vadzim, Vy ž nie śpiašajeciesia adkazać na pytańnie pra abutak ludziej u takich miescach jak heta:
https://en.wikipedia.org/wiki/Trinitite
Čamu ja pavinien zadavalniać vašu cikaŭnaść?
Prykład "brudnaj bomby" možna adšukać...Zazirnuć na staronku, pryśviečanuju mienavita nastupstvam takich zdareńniaŭ jak Čarnobylskaja katastrofa, i paraŭnać. -
15.08.2025Karaciej, renthien u miedycynie nie taki strašny, jak malujuć?
-
15.08.2025Namaście, tak zvany “Ket Skan”, dzie prsiać vypić radyjoaktyŭnuju vadzičku kala litra, paraŭnoŭvajecca da 350 renthienaŭ pa atrymanaj radyjacyi, zroblenych umomant.
-
15.08.2025Apr, Vy nie daście spasyłku na hety test?
Ja nie čytaŭ pra jaho. Mnie cikava.
Renthien - adzinka ekspazicyjnaj dozy. I "adnamamientna" heta užo pra mahutnaść dozy, vymiarajemuju, vajennymi prykładam, u renthienach za hadzinu (R/h). Zrazumieła, prykładna, kolki času patracić pacyjent, kab vypić litr radyjaktyŭnaha razčynu pierad daśledvańniem. Ale tut my majem spravu sa značna niebiaśpiečniejšym apramieńvańniem - unutranym, i z druhimi, adpaviedna dozami - pahłočanaj, bijałahična ekvivalentnaj.
Sašu Litvinienka harbataju papaili, mieniej za litar. Čałaviek nievierahodna doŭha pratrymaŭsia, dla hostraj łučavoj, u brytanskaj klinicy, ale pakutliva pamior. Sol pałonija.
Tut vielmi akuratnym treba być u acenkach. Ja nie biarusia paraŭnoŭvać 350 R/"adnamamientna" ź bijałahičnym ekvivalentam nieviadoma čaho (dla mianie) razčynienaha u adnym litry. -
15.08.2025Zabłakiravali u nn_editor? Małajcy. Spadziajusia canu sabie dobra viedajecie.
"«Navat tyja, chto vyžyŭ i atrymaŭ vielizarnyja dozy radyjacyi, pražyli nadzvyčaj doŭha», — adznačaje Tomas. Tak, tyja, chto atrymaŭ 2,25 Hr (u try razy bolš za ŭzrovień, jaki vyklikaje pramianiovuju chvarobu, i ŭ 100 razoŭ bolš za hadavy dapuščalny ŭzrovień dla rabotnikaŭ jadziernych abjektaŭ u Vialikabrytanii), pamirali ŭ siarednim va ŭzroście bolš za 78 hadoŭ."
Papularnaj knizie, jakuju ja čytaŭ, mnoha hadoŭ. Letalnaja doza 50/60 - doza dastatovaja dla sierci 50% vybarki ciaham dvuch miesiacaŭ - 4 Hr.
Adkul u Tomasa takija ličby 2.25 Hr = 3*Doza pramianiovaj?!
Ja nazvaŭ vašyja forumy pad artykułami śmietnikam? Vy pakryŭdzilisia? Vaša prava. Mnie taksama morda ŭ lusterku nie padabajecca, ale ž jana maja. -
15.08.2025Tomas piša pra 2.25 Hr jak "značna vyšej za paroh vostraj pramianiovaj chvaroby" i nie kaža pra ličby hetaha parohu, jak i pra ŭzrovień dla rabotnikaŭ jadziernych abjektaŭ u Vielikabrytanii.
Heta dadali ŭ artykule FT. Ale pa sučasnych danych, sapraŭdy, paroh = 0.7 Hr.
P.S. Pra śmietnik časta majecie racyju :( -
15.08.2025Ludzi z dozaj 2.25 Hr žyli ŭ siarednim 78.5 hod, ale jany ŭsio roŭna zhubili častku svajho žyćcia. Ich susiedzi, jakija atrymali mienš 0.005 Hr, žyli bolš na 2.6 hady.
1% hučyć mała, adnak treba pamiatać, što heta siarod tych, chto vyžyŭ (chibakusia). 34% adrazu pamierli ad vybuchaŭ i za 1945 hod ad vostraj pramianiovaj chvaroby.
Kali paraŭnoŭvać z achviarami Čarnobyla: 1000 likvidataraŭ atrymali dozy 2-20 Hr, 28 ź ich pamierli da kanca 1986 hoda ad vostraj pramianiovaj chvaroby.
Miascovyja žychary atrymali 0.01-0.05 Hr (10-50 mZv).
Chapaje roznych padlikaŭ, ale vyhladaje tak, što siarod vyžyŭšych achviar Čarnobyla pracent pamierłych ad ankałahičnych chvarob taksama nievialiki.
(Razmova tolki pra pamierłych, a nie pra rost chvarob. Heta nie apraŭdańnie čarnobylskaj katastrofy i jaje inšych nastupstvaŭ dla krainy i ludziej).
To-bok, ryzyki ankałahičnych i spadčynnych chvarob, chutčej za ŭsio, byli niekalki pierabolšany ŭ hramadskich ujaŭleńniach.
Miarkuju, Kavid zabiŭ bolš biełarusaŭ.
Ale voś prablema, 90 adsotkaŭ udzielnikaŭ prablemy ŭ Čarnabyli, pamierli praz ankałahičnyja (dy inšyja) zachvorvańni vyklikanyja radyjacyjaj...