Tyja puciapravody nad čyhunkaj i masty nad rečkaj pavinny byli budavać paŭstahodździa tamu. Z-za toj ekanomii i nie razumieńnia horad maje značna bolš radyjalnuju źviaznaść, a nie kalcavuju. (Darečy, pra toje trochi jość i ŭ aryhinalnym artykule).
Žvir
06.08.2025
., paŭstahodździa tamu, napeŭna, u Miensku i mašyn nie było, kab pa tych mastach jeździć. Dy j kudy? Na Labiažy ? A ci byŭ jon u toj čas ? Dyk kudy most, u les ? Nie było patreby - nie było j mosta, a ciapier budzie, bo ciapier jość nieabchodnaść u im. Nu, i ŭłada ž jość kłapatlivaja, nia toje, što raniej...
.
06.08.2025
Chadziŭ hramadski transpart. Darohi ž nie tolki dla pryvatnych mašyn. Ja pra ŭsie ŭčastki, nie tolki pra hety. U artykule sami pryznajuć niedachop jašče 4 (usiaho 5). Kali tolki pra hety, to Hlebki ŭ 1974 užo isnavała, a Viaśnianku prajektavali z 1978 h. Treciaje kalco, častkaj jakoha źjaŭlajecca zhadany puciepravod, było ŭ hienpłanach minimum z 1985 (pa adnoj z krynic, navat 1965). Sam pierajezd u tym miescy byŭ z samaha pačatku čyhunki. Prablema transpartnych kolcaŭ u Minsku - staraja, horadabudaŭniki dziesiacihodździami ich zvodziać, a tyja "nie zvodziacca".
Vašyja słovy pra kłopat ułady ja nie razumieju: ci to taki ździek zamaskiravany, ci to naiŭnaść.
Žvir
06.08.2025
., Nu, dyk ja ž heta j ćvierdziŭ. 1978 hod (1965-ty ŭvohule pakiniem u spakoi, bo zusim śmiešna budzie). U horadzie žyvie miłjon čałaviek, u dva razy mieniej, čym ciapier! Dyk nachaleru j dla kaho toj most było budavać, jakaja ŭ im była patreba jak durniu torba ? A pry tahačasnych technalohijach jaho budavali b čverćstahodździa, i jon sastareŭ by, tak i nie paśpieŭšy ŭbačyć śviet, źjeŭšy ŭsie mahčymyja j niemahčymyja biudžety. Nie zabyvajcie, što pačałasia pabudova mietrapalitena j alimpijskaj infrastruktury, uklučna z darohami (toj ža pr.Dziaržynskaha, Žukava, kalcavy most nad im) dy płojmaj inšaha, što patrabavała sučasnaść, a nie tumannaja pierśpiektyva. I heta zvaliłasia na hałavu, jak hruda śniehu ŭletku, ni jakimi hienplanami heta nie praduhledžvałasia, bo nichto zahadzia nie planavaŭ atrymać alimpijadu... Pad heta jšoŭ pad znos i pryvatny siektar, i patrabavałasia razbudova roznych umoŭnych "Šabanoŭ" z "Łojšydcami" adpaviedna... I tut vyłazić nikomu niepatrebny most. Zrazumieła ž, jaho zadźvinuli nazad... Pačytajcie chroniki, tam usio na palcach patłumačana.
PS. Što da ŭłady, nu, hrošy ž adśluniaviła na budoŭlu, kab ludziam(!) dahadzić(!), dyk čaho ž ???
.
06.08.2025
Heta ich abaviazak raźvivać infrastrukturu. Darohi vykarystoŭvajuć nie tolki ludzi ŭ sensie "nasialeńnie" (i za toje płaciać padatki), ale i biźnies, sami dziaržaŭnyja słužby.
Nieabchodnaść źviazvać kolcami, a nie tolki radyjalna, sami horadabudaŭniki razumieli. Dla taho pabudavali MKAD u 1958-63. A treciaje kalco było na hienpłanie, padpisanym 1965 h., ź intervju Hauchfielda. Vy, mabyć, pieršy raz pračytali pra toj puciepravod (nie most, most praz vodny abjekt). Pra płany na jaho raskazvajuć u aficyjnych internet ŚMI minimum 16 hod (a raniej byli inšyja sajty prosta i drukavanaja presa).
25 hod jaho nie mahli budavać. Niekalki karaciejšy puciepravod ź Niezaležnaści na Maskoŭskuju budavali nie bolš za 2-3 hady. I tady rašeńni byli praściej za sučasnyja: mienš pałos, biez źjezdaŭ dla raźviazak i h.d.
Štampy pra "navošta budavać darohi ŭ nikudy" - z-za nierazumieńnia pryčyn i nastupstvaŭ. Kali niama daroh, niama žylla i pradpryjemstvaŭ. A kali daroha jość, jana "abrastaje" i žyllom, i pramysłovaściu. Dla nahladnaha prykładu možna pahladzieć na historyju čyhunačnych vuzłoŭ Maładziečna, Baranavič, Asipovič i navat samoha Minsku.
I sens kalca nie tolki ŭ tym, kab adrazu dajechać u rajon niepasredna za puciepravodam/mostam, a kab źviazać niekalki rajonaŭ, praz 1/3-1/2 horada, navat kali častkova i časova hetaja źviazka projdzie pa nienasielenamu rajonu. U danym vypadku, kab pamiž Masiukoŭščynaj, Drazdami, Navinkami i Zialonym Łuham była pramaja suviaź, a nie praz centr abo MKAD.
Žvir
06.08.2025
., 16 hadoŭ planam, heta ž nie 50 hadoŭ. Nu, praŭda, nie było takoj nieabchodnaści ŭ tym puciepravodzie/moście ŭ 70-ch. Kaniečnie, jon by pryčakaŭ saajho času, pabuduj jaho j 100 hadoŭ tamu, ale, kali vam siońnia nie patrebny pamarančavyja štany, vy ž ich nabyvać nia budziecie, u čakańni, što cieraz 50 hadoŭ na ich budzie moda j popyt ? Nu, tak i z puciepravodam.
.
06.08.2025
Kali čytać uvažliva, 16 hod tolki historyi sučasnych sajtaŭ ŚMI, jakija možna adšukać u internecie. Historyja płanaŭ treciaha kalca značna bolš. Jak i historyja płanaŭ zabudovy rajona "Paŭnočnaha Bieraha", praź jaki jano pojdzie. U tym liku z-za adsutnaści kalca asvajeńnie rajona zapavoliłasia na dziasiatki hod.
Žvir
06.08.2025
., I dziakuj Bohu, što zapavoliłasia asvajeńnie, zabudavali b palepšanymi chruščobami ź silikatu, i ŭsio na tym. A tak, choć ptuškam było dzie žyć... Heta, jak i Hrušaŭka z Čyhunačnaj nie "asvojvalisia", poki aeraport Minsk 1 pracavaŭ, ludzi pažyć paśpieli pierad tym, jak ich cieraz kalena chrasnuli. I voś asvoili, tak, što až nieba nia bačna. :)
.
07.08.2025
Tut ja zhodny. Jany tak budujuć, što lepš uvohule b nie budavali. I toj novy rajon kala Cnianki z 3 kalcom ničoha dobraha joj nie pryniasie. Karaciej, niama za što ŭvohule dziakavać tym uładam.
Novy most z boku rynku Ždanovičy ŭvojdzie ŭ trojku samych doŭhich u Minsku
(Darečy, pra toje trochi jość i ŭ aryhinalnym artykule).
Ja pra ŭsie ŭčastki, nie tolki pra hety. U artykule sami pryznajuć niedachop jašče 4 (usiaho 5).
Kali tolki pra hety, to Hlebki ŭ 1974 užo isnavała, a Viaśnianku prajektavali z 1978 h. Treciaje kalco, častkaj jakoha źjaŭlajecca zhadany puciepravod, było ŭ hienpłanach minimum z 1985 (pa adnoj z krynic, navat 1965). Sam pierajezd u tym miescy byŭ z samaha pačatku čyhunki.
Prablema transpartnych kolcaŭ u Minsku - staraja, horadabudaŭniki dziesiacihodździami ich zvodziać, a tyja "nie zvodziacca".
Vašyja słovy pra kłopat ułady ja nie razumieju: ci to taki ździek zamaskiravany, ci to naiŭnaść.
A pry tahačasnych technalohijach jaho budavali b čverćstahodździa, i jon sastareŭ by, tak i nie paśpieŭšy ŭbačyć śviet, źjeŭšy ŭsie mahčymyja j niemahčymyja biudžety.
Nie zabyvajcie, što pačałasia pabudova mietrapalitena j alimpijskaj infrastruktury, uklučna z darohami (toj ža pr.Dziaržynskaha, Žukava, kalcavy most nad im) dy płojmaj inšaha, što patrabavała sučasnaść, a nie tumannaja pierśpiektyva. I heta zvaliłasia na hałavu, jak hruda śniehu ŭletku, ni jakimi hienplanami heta nie praduhledžvałasia, bo nichto zahadzia nie planavaŭ atrymać alimpijadu... Pad heta jšoŭ pad znos i pryvatny siektar, i patrabavałasia razbudova roznych umoŭnych "Šabanoŭ" z "Łojšydcami" adpaviedna... I tut vyłazić nikomu niepatrebny most. Zrazumieła ž, jaho zadźvinuli nazad... Pačytajcie chroniki, tam usio na palcach patłumačana.
PS. Što da ŭłady, nu, hrošy ž adśluniaviła na budoŭlu, kab ludziam(!) dahadzić(!), dyk čaho ž ???
Darohi vykarystoŭvajuć nie tolki ludzi ŭ sensie "nasialeńnie" (i za toje płaciać padatki), ale i biźnies, sami dziaržaŭnyja słužby.
Nieabchodnaść źviazvać kolcami, a nie tolki radyjalna, sami horadabudaŭniki razumieli. Dla taho pabudavali MKAD u 1958-63. A treciaje kalco było na hienpłanie, padpisanym 1965 h., ź intervju Hauchfielda.
Vy, mabyć, pieršy raz pračytali pra toj puciepravod (nie most, most praz vodny abjekt). Pra płany na jaho raskazvajuć u aficyjnych internet ŚMI minimum 16 hod (a raniej byli inšyja sajty prosta i drukavanaja presa).
25 hod jaho nie mahli budavać. Niekalki karaciejšy puciepravod ź Niezaležnaści na Maskoŭskuju budavali nie bolš za 2-3 hady. I tady rašeńni byli praściej za sučasnyja: mienš pałos, biez źjezdaŭ dla raźviazak i h.d.
Štampy pra "navošta budavać darohi ŭ nikudy" - z-za nierazumieńnia pryčyn i nastupstvaŭ. Kali niama daroh, niama žylla i pradpryjemstvaŭ. A kali daroha jość, jana "abrastaje" i žyllom, i pramysłovaściu.
Dla nahladnaha prykładu možna pahladzieć na historyju čyhunačnych vuzłoŭ Maładziečna, Baranavič, Asipovič i navat samoha Minsku.
I sens kalca nie tolki ŭ tym, kab adrazu dajechać u rajon niepasredna za puciepravodam/mostam, a kab źviazać niekalki rajonaŭ, praz 1/3-1/2 horada, navat kali častkova i časova hetaja źviazka projdzie pa nienasielenamu rajonu.
U danym vypadku, kab pamiž Masiukoŭščynaj, Drazdami, Navinkami i Zialonym Łuham była pramaja suviaź, a nie praz centr abo MKAD.
Historyja płanaŭ treciaha kalca značna bolš. Jak i historyja płanaŭ zabudovy rajona "Paŭnočnaha Bieraha", praź jaki jano pojdzie. U tym liku z-za adsutnaści kalca asvajeńnie rajona zapavoliłasia na dziasiatki hod.
Karaciej, niama za što ŭvohule dziakavać tym uładam.