Vielmi škada, što naša Niva zajmajecca raspaŭsiudžańniem hihinizmu.
Biełoruśsiju i Litvu nie zabaraniali, što biełarusy častka tryadzinstva? A jak ža sieviero-zapadnyj, juho-zapadnyj kraj, Zapadnaja Rośsija? Jakoje dačynieńnie maje heta da kancepcyi tryadzinstva? A Novorośsija i inšyja Rośsii? A heta? https://ru.m.wikipedia.org/wiki/%D0%96%D0%B5%D0%BB%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%BE%D1%81%D1%81%D0%B8%D1%8F. Žiełtorośsija!
Rasijski imperatar nazyvaŭ siabie "Caŕ Polskij", chacia ŭ dačynieńni da huberniaŭ Carstva Polskaha pačalisia takija ž abmiežavańni, usia takaja ž historyja: "Pryviślenski kraj", i h.d. što supała z rusifikacyjaj Polščy.
Do 1860-ch hodov v zakonodatielstvie čaŝie ispolzovałoś nazvanije «Carstvo Polskoje», riedko — «Polša». V 1860-ch hodach eti nazvanija stali zamieniaťsia słovosočietanijem «hubiernii Carstva Polskoho». Pośle podavlenija Polskoho vosstanija 1863—1864 prociess unifikacii Korolevstva Polskoho v sostavie Rośsijskoj impierii stał osobienno intiensivnym[2]. 5 marta 1870 hoda povielenijem Aleksandra II było priedčiertano imienovať rośsijskuju Polšu «hubiernijami Carstva Polskoho», odnako v riadie statiej Svoda zakonov Rośsijskoj impierii naimienovanije «Carstvo Polskoje» sochraniłoś. S 1887 hoda naiboleje primieniajemymi stanoviatsia słovosočietanija «hubiernii Priviślinskoho kraja», «Priviślinskije hubiernii» i «Priviślinskij kraj» (po hłavnoj polskoj riekie Viśle), a v janvarie 1897 hoda Nikołaj II otdał rasporiažienije, kotorym upotrieblenije nazvanij «Carstvo Polskoje» i «hubiernii Carstva Polskoho» było ohraničieno słučajami krajniej nieobchodimosti, chotia iz Svoda zakonov eti nazvanija tak i nie byli udaleny[3].
I aficyjnyja ŭkazańni nakont nienazyvańnia Polščy Polščaj taksama nie supiarečać knižkam pra Polšču, što vydavali.
A boža
02.08.2025
M, a pry čym tut Polšča samaha kanca 19 stahodździa, jakuju impieryja ličyła svaim antahanistam, da Biełarusi, jakuju impieryja ličyła spradviečna svajoj terytoryjaj? Voś jak raz nijakaha padobnaha rasparadžeńnia, što "upotrieblenije nazvanij było ohraničieno słučajami krajniej nieobchodimosti", u dačynieńni Litvy i Biełarusi nie było nikoli.
Mickiewicz
02.08.2025
M, hihinizmam zajmajucca tyja, jakija padtrymlivajuć tryadzinuju kancepcyju, u tym liku jaje nazvy.
m
02.08.2025
A boža, my hledzimo na vyrazy ci na praktyčny vynik? Paniatak Biełoruśsija byŭ praktyčna vyviedzieny z užytku. Nu, zachavaŭšy etnahrafičnuju nišu... Nu a kanhresovuju Polšču imperyja na toj momant taksama ličyła ŭłasnaj terytoryjaju, i tamu pravodziła takuju sama palityku rusifikacyi. Kaho jašče ličyła - nu ŭ perspektyvie byŭ fetyš na pralivy i pavinny byli słavianskije ruċji śliťsia v russkom morie.
Aha, nu nu
02.08.2025
m, a jaki ŭ Biełarusi jašče moh być užytak, kali nie było aŭtanomii nijakaj? Heta jak kazać, što ŭ Biełarusi zabranili Paleśsie, bo jano isnuje tolki na etnahrafičnym uzroŭni. Nu voś i Biełaruś dla Rasii była jak dla nas Paleśsie. Ale nijakaj zabarony nie było.
Najpierš nie hałasi!
03.08.2025
m, vyrazy. Tut i zaraz my hladzim na vyrazy. Artykuł Raŭbiča mjenavita pra vyrazy: jak nazyvali/nie nazyvali. A nazyvali pa roznamu, na ŭsie łady, a najčaściej biez ładu i składu. Było i "ot Polši prisojediniennyje ziemli", a voś Barkłaj die Tolli u svajoj cydule Impierataru "O zaŝitie zapadnych priediełov" abšary ad Ryhi da Kijeva nazyvaŭ 'polskije provincii". Barkłaj de Tolli hienierał-fieldmaršał, vajenny ministar Rasijskaj Impieryi, naradziŭsia ŭ tymčasovym Hiercohstvie Kurlandskim na terytoryii sioniašniaj Letuvy, i jon taksama nie moh padabrać dakładnaha taponima, bo taponima nie było. Hetaja cydułka caru ad ministra - surjozny dakumjent, biez publicystyki-liryki i "etnahrafičnaha ŭzroŭniu", i kali łaska - aŭtarski navajaz "polskije provincii".
m
02.08.2025
Mickiewicz , Kali była Biełaja Ruś-Čyrvonaja Ruś-Čornaja Ruś (koleravaja schema), potym Ruś Vialikaja-Ruś Małaja (bizantyjskaja schema) nijakaje kancepcyi zapadnoruśsizma dy trijedinstva šče nie było.
Kastuś Kalinoŭski, syn ziamli Litoŭskaj
02.08.2025
m, a Vas tak sama ŭ Huhłu zabanili? Samanazva našaha kraju Litva, s Biełaja Ruś, kałanijalna nazva ŭ składzie Rasiejskaj impieryi. Voś tamu, našaje ziamli i byli utvorany Litoŭskaja dy Biełorusskaja hubierni.
Mickiewicz
02.08.2025
m, nie tolki padtrymka zachodnieruskaj kancepcyi, ale jašče pašyreńnie mifaŭ (Čornaja Ruś). Jak usio sychodzicca.
M
02.08.2025
Mickiewicz, Biełaja Ruś uźnikła jašče da ŭźniknieńnia Rasiejskaj imperyi i jaje idealahičnych kanstruktaŭ. Heta jak skazać, što nacyjanał-sacyjalizm uźnik u Śviaščennaj Rymskaj imperyi ci Bismark zasnavaŭ hiobelsaŭščynu.
Valadzimir
02.08.2025
Vialikaje Kniastva Litoŭskaje stvaryli "bałtskije plemiena"? Heta šmat kamu patrebny mif.
Mark
02.08.2025
Radyjo Svaboda 20 hadoŭ zapar piša pra hety fejk, jak pra fakt. Vielmi dziŭna, u štacie antysavieckaj RS stolki historykaŭ, movaznaŭcaŭ i prosta abaznanych u historyi ludziej, ale praciahvajuć karmić aŭdytoryju savieckim mifam.
.
02.08.2025
Cikavy momant u historyi administracyjnych padziełaŭ.
> "Pry hetym termin «Biełoruśsija» ŭ hetych i padobnych vydańniach zvyčajna adnosiŭsia da Viciebskaj i Mahiloŭskaj hubierniaŭ, u toj čas jak Minskaja hubiernia časta adnosiłasia da «litoŭskich»." U Kirkora inakš, Minskuju jon užo dadaje da "biełaruskich" hubiernij. I sam śpis hubiernij bolš: u "Litvie" Kovienskaja, u "Biełarusii" Smalenskaja.
~~~
02.08.2025
., Tam prykoł u tym, što Minskaja i Smalenskaja hubierni paśla apynulisia ŭ adnym hienierał-hubiernatarstvie, tak što "biełaruskaje" najmieńnie na ich raspaŭsiudziłasia. Nu i etnahrafija ŭžo była na dobrym uzroŭni, kab razumieć, što tam biełarusy žyvuć.
.
02.08.2025
Aha, dziakuj za ŭdakładnieńnie. Tut aftop, ale jašče akramia "błukańnia" Biełorusii i Litvy pa mapie važna i źmianieńnie terytoryj taponima (makracharonima) Paleśsie. Zaraz heta značna mienš za toje, što ŭ jaho ŭklučaŭ Kirkor.
Istorija
02.08.2025
Pozdravlaju s prozrienijem. V buduŝiem vy uznajtie, čto Nikołaj nie prikazyvał snosiť v Minskie ratušu; čto vosstanija 31 i 63-64 imieli naročito polskij charaktier itp
Aby lapnuć, heta publicystyčny termin, jakim apisvalisia biełaruskija i litoŭskija hubierni, dla jakich ahulnaha terminu nie prydumaješ. Jon uźnik z termina Zachodni kraj, jakim abaznačalisia "ruskija" ziemli Rečy Paspalitaj, dałučanyja da Rasii. Hetym terminam adrazali ziemli ad Polščy. Byccam usia Ruś ciapier razam i u jaje jość tolki krai. Ukrainski i Litoŭska-biełaruski kraj adroźnivalisia, tamu ich padzialili, ale Paŭdniova-zachodni kraj niejak zusim nie pryžyŭsia, bo adpaviadaŭ hubierniam kijeŭskaha hienierał-hubiernatara, jakija možna było prosta ukrainskimi, małarasijskimi nazyvać. Z PnZ krajem nie tak. Nie nazavieš Kovienskuju biełaruskaj, jak nie nazavieš Viciebskuju i Mahiloŭskuju litoŭskimi, dyj ź vilenščynaj nie ŭsio tak adnaznačna. Naturalna, mahli b prydumać Vialikaje Kniastva Litoŭskaje i Biełaruskaje, i takija idei byli, a Finlandyi navat paščaściła damahčysia aŭtanomii. Ale heta byŭ miaciežny kraj, dzie aŭtanomija ci choć namiok na jaje mahli naškodzić uładzie caryzmu. Ale tym nie mienš Paŭnočna-Zachodni kraj nie byŭ niejkim aficyjna zaćvierdžanym najmieńniem, faktyčna heta eŭfiemizm, kab lišni raz nie zhadvać pra "byłyja ziemli Vialikaha Kniastva Litoŭskaje"
Nikałaj 1 nahadvaje pucina, fanatyk jaki raspačaŭ vajnu suprać Jeŭropy , prajhraŭ i zabiŭ siabie ))
02.08.2025
nie Mikałaj I, a Nikałaj 1, nie treba imiony zamiežnikaŭ pierakładać . Nikałaj 1 nahadvaje pucina, fanatyk jaki raspačaŭ vajnu suprać Jeŭropy , prajhraŭ i zabiŭ siabie ))
Pierajmienavali i pazbavilisia u hieahrafii ad nazvaŭ. Hladzicie taksama na hety fakt u ahulnym kantekście: zakryćcie univiersitetu i škoł, zabarona uniackaj carkvy, zabarona bohasłužeńnia na biełaruskaj movie, razbureńnie histaryčnych centraŭ haradoŭ, pierabudova cerkvaŭ na maskoŭski ład. Čynoŭniki, palicyja, vojski z centralnaj rasii. Represii da ludziej, vyciskańnie z krainy, nazirańnie palicyi. Dadatkovyja padatki dla "katolikaŭ". Zabarona druku na biełaruskaj movie (tolki z 1871 dazvolena na etnahrafičnyja temy). Usio ahułam - usie hetyja i padobnyja fakty - śviedčać pra ahulny napramak dziejańnia rasijskich uład: padparadkavać novyja ziemli, pazbavić histaryčnaj pamiaci, nie dać uzraści śviadomaści, ścierci usie adroźnieńni, rusifikavać kulturu. Prachodziła heta ciažka. Ludziam prykła było da takoj stupieni, što śmierci nie bajalisia, paŭstańni arhanizoŭvali.
Moža aŭtar i dobra zaŭvažyŭ, što pierajmienavańnie nie značyć zabaronu. Adnak tak ci inakš ad nazvy Litva i Biełaruś car pazbaviŭsia ŭ 1840 hodzie. Kab navat na mapie nie było.
Inšyja narody taksama paciarpieli: zabarona druku na litoŭskaj movie łacinkaj u 1864—1904 hh. i h.d.
Cytata: Pravitielstvujuŝij Sienat słušali priedłožienije upravlajuŝieho Ministierstvom justicii, čto upravlajuŝij diełami Komitieta ministrov, po poručieniju onoho otnošienijem ot 26 minuvšieho ijunia, soobŝił jemu, čto po słučaju vniesienija po Vysočajšiemu priedpisaniju projekta Ukaza, v kotorom upominaliś hubiernii Biełorusskije i Litovskije pod simi naimienovanijami, hosudaŕ impierator, začierknuv nazvanije Biełorusskich i Litovskich, izvolił prikazať pieriepisať ukaz s poimienovanijem hubiernij, každoj otdielno Vitiebskoju, Mohilevskoju, Vilenskoju i Hrodnienskoju; pričiom pośledovało sobstviennoručnoje Vysočajšieje povielenije: “Praviła sieho dieržaťsia i vpried́, nikohda inačie nie propisyvaja, kak poimienno hubiernii”. O takovom Vysočajšiem povielenii on, upravlajuŝij Ministierstvom justicii, priedłahajet Pravitielstvujuŝiemu Sienatu.
Aha, nu nu
02.08.2025
Hala, a hetaja vaša "zabarona biełaruskaha druku", jano časam nie z tych ža savieckich krynic pachodzić, što i zabarona na nazvy Litva i Biełaruś?
Najpierš nie hałasi!
02.08.2025
Hala, nie pazbavilisia. 1) car mieŭ aficyjny tytuł Vialiki Kniaź Litoŭski raz prysabiečyŭ sabie VKŁ. Značyć anijakaj aficyjnaj zabarony nie było. 2) Paśla parazy paŭstańnia Kaściuški VKŁ kančatkova stała minułaj historyjaj. 3) Miežy VKŁ zaŭsiody płavali i z časoŭ Ivana IV zaŭsiody byli sprečnymi z maskoŭskimi spadkajemcami Załatoj Ardy. 4) Biełaruś, ani BNR, ani SSRB, ani Litbieł, ani BSSR, ani RB, anikoli nie paŭtarali miežaŭ byłoha VKŁ. Hłupstvam budzie spadziavacca, što carskaja administracyja mahła by vyznačyć niejkija kankretnyja miežy budučaj(!) Biełarusi i nazvać ich siońniašniaj nazvaj. Paŭtaru, što ŭčarašniaj nazvy i miežaŭ ŭžo nie było, a sama Biełaruś jak nacyja i budučaja dziaržava jašče tolki vyśpiavała na kaštoŭnasnych abłomkach VKŁ.
Tamu nia dziva, što zachoplenyja abšary carskija čynoŭniki dzialili na zvykłyja im hubiernii i hubiernatarstvy z vypadkovymi nazvami pavodle bujnych rek i haradoŭ.
Žvir
02.08.2025
Najpierš nie hałasi! , "2) Paśla parazy paŭstańnia Kaściuški VKŁ kančatkova stała minułaj historyjaj.'"-------> Nie stała, bo paśla toj parazy ciaham doŭhaha času jašče zastavaŭsia ŭ sile j užytku Statut VKŁ...
Najpierš nie hałasi!
02.08.2025
Žvir, nu davaj nie budziem dušnić! Ja viedaju pra admienu Statuta ŭ 1840 hodzie. Statut biez VKŁ - nie VKŁ. Heta toj "kaštoŭnasny abłomak" - adzin z tych, što nam nie dali stać maskalami až da siańnia.
Žvir
03.08.2025
Najpierš nie hałasi! , hrampdztva žyło pa zakonach VKŁ, značyć nie abłomak. Imperyja nie była ŭ stanie źniščyć VKŁ u pieršaj pałovie 19 st. Dy j u druhoj pałovie na pytańnie "chto vy?" hučaŭ adkaz "my Litva". Tamu nie pierabolšvajcie.
Najpierš nie hałasi!
03.08.2025
Žvir, pierabolšvańnie - heta spadziavańnie što elfijskaje postVKŁaŭskaje hramadstva žyło pavodle Statuta da jahonaj farmalnaj admieny praz 45 paśla akupacyi. Nie było sudoŭ VKŁ, nie było hrošaj VKŁ, nichto nie płaciŭ štrafaŭ VKŁ, nie płaciŭ padatkaŭ VKŁ, šlajeckaje zvańnie atrymanaje pavodle zakonaŭ VKŁ davodziłasia paćviardžać (pierieriehistracija?) pavodle... zakonaŭ Rasijskaj Impieryi. A nakont "my litva" dyk heta i siońnia znojdziecca, )) ale nie śviedčyć, što Statut VKŁ siońnia dziejničaje.
Litvin
03.08.2025
Najpierš nie hałasi! , u huhle zabanili ci baroniš Maskoŭskaju biełaruščynu za hrošy?
Kastuś Kalinoŭski, syn ziamli Litoŭskaj
03.08.2025
Najpierš nie hałasi! , adkul vam, impierskim mankurtam, viedać historyju Litvy? U huhle vy zabanieny, a ŭ Kramloŭskich mietadzičkach, ab hetym napisana tolki mana.
Žvir
03.08.2025
Najpierš nie hałasi! , heta drobiazi, čałavieka možna prymusić nasić čužoje adzieńnie, ale jano nia źmienić jahonuju sutnaść. Dziejańnie Statutu padtrymlivała j praciahvała kulturu j tradycyi dziaržavy, i davała joj padmurak, tamu VKŁ nie skončyłasia parazaj Kaściuški, jak vy ćvierdzicie, a mieła realny praciah, doŭhi čas. I tak, poki niechta j siońnia kryčyć "my - Litva", VKŁ žyvie.
Najpierš nie hałasi!
03.08.2025
Žvir, davajcie našyja abstraktnyja ŭjaŭleńni krychu kankretyzujem. Pakažycie mnie dziejańnie Statuta paśla 1795 hoda. 1) realny praciah, doŭhi čas; 2) jak dziejańnie Statuta praciahvała kulturu i tradycyi dziaržavy; 3) jak dziejańnie Statuta zakładała padmurak dziaržavy i jakoj dziaržavy.
Žvir
04.08.2025
Najpierš nie hałasi! , 1) Tym, što ludzi nie atajasamlali siabie z Rasiejaj, a z svajoj, zachoplenaj Rasiejaj, dziaržavaj, i nie prosta nie atajasamlali, ale j zmahalisia z akupantam, 1831 / 1863. U Polščy, paśla parazy Kaściuški, nie zmahalisia, na Žmudzi - nie zmahalisia.
2) Nie "zakładała" padmurak (spynicie vykrutasy, abo čytajcie, što napisana, a nie vydumlajcie ad siabie) bo jon byŭ zakładzieny stahodździ tamu, a davała padmurak, pradastaŭlała jaho, adyhryvała rolu, na jakim novyja pakaleńni nie paŭstavali rasiejcami, a zastavalisia saboju, navat praz stahodździe: "My - Litva". "Nie zahinie kraj zabrany,Poki buduć ludzi..." Značyć VKŁ, paśla parazy Kaściuški, nie stała minułaj historyjaj.
Najpierš nie hałasi!
04.08.2025
Žvir, 2) tak, kryzu pamyliŭsia. Nienaŭmysna. Nie zŭakładała, a davała padmurak. Ale pahodzimsia što kantekście našaj razmovy hetyja słovy sinonimy.
1) adbyvajecca błytanina i ŭ vyniku pałmiena paniaćciaŭ. Nia možna, navat pamyłkova, atajasamlivać isnyja dziaržaŭnyja struktury sa śvietapohladam hramadstva, jahonymi estetyčnymi kaštoŭnaściami i refleksijaj indyviduuma. Kali havorym VKŁ, to musim razumieć, što heta mienavita dziaržava. Kniastva. Kali havorym Litva, to... To možam ŭkłaści luby nam patrebny sens. Ja pisaŭ "Kniastva stała historyjaj", mienavita dziaržava. Ludzi, kaniešnie, na Mars nie palacieli. Nakont hramadskaj cyvilizacyjnaj estafiety ad VKŁ da BNR i RB - asobnaja i doŭhaja razmova. Takaja hłabalnaja tema ŭ nas absalutna nie raspracavanaja. Choć i patrebnaja.
3) Siońnia kryčać "my Litva!" heta admianiać, adprečvać Biełaruś, za jakuju i musić być našaje zmahańnie.
Žvir
04.08.2025
Najpierš nie hałasi! , dziaržava, heta j jość ludzi. I jana nia źnikła z parazaj Kaściuški, ale patrapiła pad akupacyju, razburałasia ciaham doŭhaha času, dy raskradałasia palakami, ruskimi, dy pry dapamozie svaich mankurtaŭ.
Najpierš nie hałasi!
04.08.2025
Žvir, 1) dziaržava - heta struktura. Ludzi - heta hramadstva, abo siamja, abo asoby. Jość jašče hramadskija abjadnańni roznych formaŭ - struktury, ale nie dziaržava. Atajasamlivać ludziej i struktury - rabić kazačny śviet z razmytymi bierahami indyvidualnych ŭjaŭleńniaŭ. Prykłady viadomyja: šmat ludziej pisali listy Šerłaku Chołmsu, kab "pryjechaŭ i razabraŭsia", a niekatorymi hieroi epasu časam usprymajucca jak realnyja histaryčnyja asoby. Naprykład niekatoryja vierać, što Ilja Muramiec realny histaryčny dziejač. 2) "ludzi VKŁ" ci ludzi z VKŁ, abo paprostu jak tady pisali "litva" nasamreč nie nastolki idealnyja, jak my stvarajem sabie ŭ svaim kazačnym śviecie. Histaryčny fakt, što mienavita hetyja ludzi zdali VKŁ u 1717, 1793 i 1795 hodzie. Nia ŭsie jak adzin, ale zdaŭcaŭ nabrałasia dastatkova, kab zdać. Mienavita hetyja ludzi, dakładniej ich ci nie bolšaja častka, raspačali hramadzianskuju vajnu ŭ svajoj dziaržavie VKŁ. Ja kažu pra vajnu, jakuju ŭ rasijskaj historyjahrafii nazyvajuć Sieviernaja vojna. Dla Maskvy heta była čarhovaja SVO, čarhovaja interviencyja, nia pieršaja, i nie apošniaja. Dla nas heta była hramadzianskaja vajna, jakaja zrujnavała dziaržavu VKŁ jak strukturu, što paśla "ludzi VKŁ" zaćvierdzili ŭ 1795-m. Mienavita našyja prodki, mahnaty VKŁ i zaležnaja ad ich šlachta pabiehli chto ŭ Maskvu, chto ŭ Šviecyju, chto ŭ Krakaŭ prasić čužyja armii, kab zrujnavać nienavisnaha susieda takoha ž mahnata jak sam, takoha ž hramadzianina, zakonnaha lićvina, jak i sam. Rujnavalisia zamki, siadziby, majno i kulturnyja nabytki, hinuli ludzi. U mianie da tych sapraŭdnych lićvinaŭ, hramadzianaŭ VKŁ, najpierš da mahniteryi, vielmi šmat niepryjemnych pytańniaŭ. Idealizavać ich nie vypadaje.
Sa Samalenska
02.08.2025
Što ž ty Raŭbič Smalensk kacapam addaŭ?
Litvin
04.08.2025
Sa Samalenska, a chto addaŭ Vilniu, Bransk, Nieviel, Čarnihaŭ, Vilkamir, Vialiž?
Najpierš nie hałasi!
02.08.2025
Praŭka: Nie vyśpiavała, a tolki budzie vyśpiavać ŭ 19 stahodździ.
Sapieha
02.08.2025
Najpierš nie hałasi!, vyśpieła harodnina ŭ kałhaśnikaŭ, a zhodna ź Litoŭskim Statutam, jaki byŭ napisany ŭ 16 stahodździ, narodam Litvy jość tolki litviny j rusiny.
Najpierš nie hałasi!
03.08.2025
Sapieha, 1) harodnina vyśpiavaje nie tolki ŭ kałhaśnikaŭ: nie tolki kałhaśniki ŭmiejuć dahladać harodninu. ))) 2) paśpiachovy startap pačatku 20 st. Biełaruskaja Respublika (Respublika Biełaruś) ŭ 19st jašče vyśpiavaŭ, jak taja harodnina. Zhadajcie "Sanet" Maksima Bahdanoviča. Ale dakładniej - jak dreva.
"Raści, umacoŭvajsia, dreva, Jak manumient žyvy ŭstavaj I ŭhoru nadpis padymaj!...." (s) Maksim Bahdanovič.
"Učapicca macniej kareńniami za ziamlu i namacać halinami sonca...." (s) Jakub Kołas.
"Ty ppyvykła da lohkaha žyćcia i ŭciu nadzeju kładzeš na dpyhix. A xto ne nadzeecca na ciabe, toj ciaham byvae cłaby. A ja zmałky nadzejaŭcia tolki na cvae ciły i na ciły ziamli i conca. Zmałky navyčyŭcia cam pamahać cabe....." (s) Jakub Kołas, "Dub i čarocina"
"O Biełaruś, maja šypšyna, zialony list, čyrvony ćviet! U vietry dzikim nie zahinieš, čarnobylem nie zaraścieš..... " (s) Uładzimir Duboŭka.
I hetak dalej, i hetak dalej......
Ił
02.08.2025
Vy, kali łaska, akuratna. Bo z takimi mapami litoŭcy chutka pačnuć kryčać: "Horadnia naša, Słonim naš!!"
Valadzimir
02.08.2025
Ił, - i jany z upeŭnienaściu buduć heta kryčać, i pravilna buduć rabić, - kali absalutnaja bolšaść biełorussov ličyć, što VKŁ stvaryli "bałtskije plemiena".
Litvin
03.08.2025
Dyk što? Tyja, što pračytajuć hety artykuł, usio roŭna, buduć ličyć siabie biełymi russkimi i radavacca tamu, što Maskva źniščyła našuju Litvu dy padzialiła jaje na Litoŭskuju dy Biełorusskuju hubiernii?
Najpierš nie hałasi!
03.08.2025
Zredź času tut ŭ kamientach zakidajuć mnie, što admoviŭšysia ad pafasu i płača Jarasłaŭny tym samym padspudna baraniu maskoŭskija prošuki. Majo razumieńnie inšaje: pafas i hałašeńni abmiažoŭvajuć naš śvietapohlad farmatam kazki i prytčy. Nie vypuskajuć nas z marhinalnaha zahonu "10 samych-samych bitvaŭ". Pieršapatrebnymi byli Karatkievič, Arłoŭ i Sokałaŭ-Vojuš. Patrebny byli ambicyi, ambicyi niazhodnych. Na hetym padmurku pafasu byłych pakut i pieramohaŭ možna było pabudavać dziaržavu padčas postsavieckaj intelektualnaj i kampietentnaj niščmnicy. Dy ŭ hetuju raku nia ŭvojdieš druhi raz. Siońnia mała pakazać niazhodu, prademanstravać svaju frondu, mała prahałasić. Siońnia pracuje nie stolki ambicyja kolki amunicyja - kampietentnaść i dośvied. Urešcie, ambicyja kampietentnaści, ale zusim nie ambicyja pafasu. Jak nie kryčy "Ja/my Litva!!!" taja siaredniačiečnaja Litva tut nie zapanuje, dyk navošta zahaniać siabie ŭ kazku? Napeŭna ŭ śviecie kazak žyviecca lahčej, čym u śviecie dziejsnych kammietencyj i realnaha štodzionnaha dośviedu.))
Valadzimir
03.08.2025
Najpierš nie hałasi! , zahaniać u kazku, tym bolš u siaredniaviečnuju, niedarečna i absurdna. Ale nahadaju Vam pra adnu asablivaść raźvićcia, u tym liku historyi - jano jdzie pa śpirali. Tamu, byvaje, zdarajecca tak, što niešta, zdajecca adyjšoŭšaje ŭ minułaje, niečakana viartajecca jak by samo, biez anijakich zahaniańniaŭ, - kali dla hetaha składucca ŭmovy, i naturalna, na bolš vysokim uzroŭni. Što da mianie, to ja ŭsiaho tolki za viartańnie SAPRAŬDNAJ historyi hetaha kraju, jakoje treba pačynać ź letapisnaha paviedamleńnia "druzii lutiči litva". I kali heta adbudziecca, to tady tutejšyja, miarkuju, sami, biez zahaniańniaŭ, vyrašać chto jany hetkija.
Valadzimir, usich z asablivaściami raźvićcia i roznymi tearytyčnymi śpiralami, chto maje na mecie admović Biełarusi ŭ pravie na isnavańnie, usich adpraŭlajem za ruskim vajennym karablom nie pa śpirali, a samym karotkim šlacham. )
Kastuś Kalinoŭski, syn ziamli Litoŭskaj
04.08.2025
Najpierš nie hałasi! , čytaj maskal uvažliva: Biełorusskaja hubiernija była ŭtvorana Maskvoju. Što tutaka tabie nie zrazumieła?
smak
22.08.2025
"Mikałaj I zabaraniŭ užyvać nazvy Litva i Biełaruś? Heta saviecki mif" Darečy, hetaje śćviardžeńnie — taksama mif. Hety mif uźnik nie ŭ saviecki čas, a jak minimum u 1880-ch. Zhadany ŭ Reklu. Ziemla i ludi : Vsieobŝ. hieohrafija Elizie Rieklu. T. 5 Jevropiejskaja Rośsija
Posłѣ razdѣła Polši, eto imia Litvy ostałoś za hubiernijami Hrodnienskoju i Vilenskoju, i, chotia pri impieratorѣ Nikołaѣ, v' 1840 hodu, officialnoje upotrieblenije jeho było zaprieŝieno, eto naimienovanije prodołžajuť upotrieblať i v' naši dni, chotia v' očień nieopriedѣlennom' smysłѣ, primѣniaja jeho obyknovienno k' triem' zapadnym' hubiernijam': Kovienskoj, Vilenskoj i Hrodnienskoj.
Jekatierina II dała nazvanije Bѣłoruśsii nynѣšnim' hubiernijam' Vitiebskoj i Mohilevskoj, kotoryja dostaliś Rośsii po piervomu razdѣłu Polši, tohda kak' impierator' Nikołaj uničtožil nazvanije „bѣłorusskich'" hubiernij i zaprietił' upotrieblať jeho. Lišiennoje nynѣ političieskaho značienija, eto naimie-novanije imѣieť cѣnu liš s' etnołohičieskoj točki zrѣnija.
Mikałaj I zabaraniŭ užyvać nazvy Litva i Biełaruś? Heta saviecki mif
Biełoruśsiju i Litvu nie zabaraniali, što biełarusy častka tryadzinstva? A jak ža sieviero-zapadnyj, juho-zapadnyj kraj, Zapadnaja Rośsija? Jakoje dačynieńnie maje heta da kancepcyi tryadzinstva? A Novorośsija i inšyja Rośsii? A heta? https://ru.m.wikipedia.org/wiki/%D0%96%D0%B5%D0%BB%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%BE%D1%81%D1%81%D0%B8%D1%8F. Žiełtorośsija!
Rasijski imperatar nazyvaŭ siabie "Caŕ Polskij", chacia ŭ dačynieńni da huberniaŭ Carstva Polskaha pačalisia takija ž abmiežavańni, usia takaja ž historyja: "Pryviślenski kraj", i h.d. što supała z rusifikacyjaj Polščy.
Do 1860-ch hodov v zakonodatielstvie čaŝie ispolzovałoś nazvanije «Carstvo Polskoje», riedko — «Polša». V 1860-ch hodach eti nazvanija stali zamieniaťsia słovosočietanijem «hubiernii Carstva Polskoho». Pośle podavlenija Polskoho vosstanija 1863—1864 prociess unifikacii Korolevstva Polskoho v sostavie Rośsijskoj impierii stał osobienno intiensivnym[2]. 5 marta 1870 hoda povielenijem Aleksandra II było priedčiertano imienovať rośsijskuju Polšu «hubiernijami Carstva Polskoho», odnako v riadie statiej Svoda zakonov Rośsijskoj impierii naimienovanije «Carstvo Polskoje» sochraniłoś. S 1887 hoda naiboleje primieniajemymi stanoviatsia słovosočietanija «hubiernii Priviślinskoho kraja», «Priviślinskije hubiernii» i «Priviślinskij kraj» (po hłavnoj polskoj riekie Viśle), a v janvarie 1897 hoda Nikołaj II otdał rasporiažienije, kotorym upotrieblenije nazvanij «Carstvo Polskoje» i «hubiernii Carstva Polskoho» było ohraničieno słučajami krajniej nieobchodimosti, chotia iz Svoda zakonov eti nazvanija tak i nie byli udaleny[3].
I aficyjnyja ŭkazańni nakont nienazyvańnia Polščy Polščaj taksama nie supiarečać knižkam pra Polšču, što vydavali.
Tut i zaraz my hladzim na vyrazy.
Artykuł Raŭbiča mjenavita pra vyrazy: jak nazyvali/nie nazyvali.
A nazyvali pa roznamu, na ŭsie łady, a najčaściej biez ładu i składu.
Było i "ot Polši prisojediniennyje ziemli", a voś Barkłaj die Tolli u svajoj cydule Impierataru "O zaŝitie zapadnych priediełov" abšary ad Ryhi da Kijeva nazyvaŭ 'polskije provincii".
Barkłaj de Tolli hienierał-fieldmaršał, vajenny ministar Rasijskaj Impieryi, naradziŭsia ŭ tymčasovym Hiercohstvie Kurlandskim na terytoryii sioniašniaj Letuvy, i jon taksama nie moh padabrać dakładnaha taponima, bo taponima nie było.
Hetaja cydułka caru ad ministra - surjozny dakumjent, biez publicystyki-liryki i "etnahrafičnaha ŭzroŭniu", i kali łaska - aŭtarski navajaz "polskije provincii".
Dadam jašče: Tom treci vydańnia "Živopisnaja Rośsija" (1882) Kirkora mieŭ dźvie častki:
- Litoŭskaje Paleśsie (Vilenskaja, Kovienskaja, Hrodzienskaja hubiernii).
- Biełaruskaje Paleśsie (Minskaja, Mahiloŭskaja, Viciebskaja i Smalenskaja hubiernii).
Taksama niama zabarony abo cenzury na hetyja nazvy.
> "Pry hetym termin «Biełoruśsija» ŭ hetych i padobnych vydańniach zvyčajna adnosiŭsia da Viciebskaj i Mahiloŭskaj hubierniaŭ, u toj čas jak Minskaja hubiernia časta adnosiłasia da «litoŭskich»."
U Kirkora inakš, Minskuju jon užo dadaje da "biełaruskich" hubiernij. I sam śpis hubiernij bolš: u "Litvie" Kovienskaja, u "Biełarusii" Smalenskaja.
Tut aftop, ale jašče akramia "błukańnia" Biełorusii i Litvy pa mapie važna i źmianieńnie terytoryj taponima (makracharonima) Paleśsie. Zaraz heta značna mienš za toje, što ŭ jaho ŭklučaŭ Kirkor.
"biełaruskaha nacyjanalnaha naratyvu"
Iranična.
Moža aŭtar i dobra zaŭvažyŭ, što pierajmienavańnie nie značyć zabaronu. Adnak tak ci inakš ad nazvy Litva i Biełaruś car pazbaviŭsia ŭ 1840 hodzie. Kab navat na mapie nie było.
Inšyja narody taksama paciarpieli: zabarona druku na litoŭskaj movie łacinkaj u 1864—1904 hh. i h.d.
Cytata:
Pravitielstvujuŝij Sienat słušali priedłožienije upravlajuŝieho
Ministierstvom justicii, čto upravlajuŝij diełami Komitieta ministrov, po poručieniju onoho otnošienijem ot 26 minuvšieho ijunia, soobŝił jemu, čto po słučaju vniesienija po Vysočajšiemu priedpisaniju
projekta Ukaza, v kotorom upominaliś hubiernii Biełorusskije i Litovskije pod simi naimienovanijami, hosudaŕ impierator, začierknuv
nazvanije Biełorusskich i Litovskich, izvolił prikazať pieriepisať
ukaz s poimienovanijem hubiernij, každoj otdielno Vitiebskoju, Mohilevskoju, Vilenskoju i Hrodnienskoju; pričiom pośledovało sobstviennoručnoje Vysočajšieje povielenije: “Praviła sieho dieržaťsia i vpried́,
nikohda inačie nie propisyvaja, kak poimienno hubiernii”. O takovom
Vysočajšiem povielenii on, upravlajuŝij Ministierstvom justicii,
priedłahajet Pravitielstvujuŝiemu Sienatu.
1) car mieŭ aficyjny tytuł Vialiki Kniaź Litoŭski raz prysabiečyŭ sabie VKŁ. Značyć anijakaj aficyjnaj zabarony nie było.
2) Paśla parazy paŭstańnia Kaściuški VKŁ kančatkova stała minułaj historyjaj.
3) Miežy VKŁ zaŭsiody płavali i z časoŭ Ivana IV zaŭsiody byli sprečnymi z maskoŭskimi spadkajemcami Załatoj Ardy.
4) Biełaruś, ani BNR, ani SSRB, ani Litbieł, ani BSSR, ani RB, anikoli nie paŭtarali miežaŭ byłoha VKŁ.
Hłupstvam budzie spadziavacca, što carskaja administracyja mahła by vyznačyć niejkija kankretnyja miežy budučaj(!) Biełarusi i nazvać ich siońniašniaj nazvaj. Paŭtaru, što ŭčarašniaj nazvy i miežaŭ ŭžo nie było, a sama Biełaruś jak nacyja i budučaja dziaržava jašče tolki vyśpiavała na kaštoŭnasnych abłomkach VKŁ.
Tamu nia dziva, što zachoplenyja abšary carskija čynoŭniki dzialili na zvykłyja im hubiernii i hubiernatarstvy z vypadkovymi nazvami pavodle bujnych rek i haradoŭ.
Ja viedaju pra admienu Statuta ŭ 1840 hodzie.
Statut biez VKŁ - nie VKŁ.
Heta toj "kaštoŭnasny abłomak" - adzin z tych, što nam nie dali stać maskalami až da siańnia.
Tamu nie pierabolšvajcie.
A nakont "my litva" dyk heta i siońnia znojdziecca, )) ale nie śviedčyć, što Statut VKŁ siońnia dziejničaje.
I tak, poki niechta j siońnia kryčyć "my - Litva", VKŁ žyvie.
1) realny praciah, doŭhi čas;
2) jak dziejańnie Statuta praciahvała kulturu i tradycyi dziaržavy;
3) jak dziejańnie Statuta zakładała padmurak dziaržavy i jakoj dziaržavy.
1) Tym, što ludzi nie atajasamlali siabie z Rasiejaj, a z svajoj, zachoplenaj Rasiejaj, dziaržavaj, i nie prosta nie atajasamlali, ale j zmahalisia z akupantam, 1831 / 1863.
U Polščy, paśla parazy Kaściuški, nie zmahalisia, na Žmudzi - nie zmahalisia.
2) Nie "zakładała" padmurak (spynicie vykrutasy, abo čytajcie, što napisana, a nie vydumlajcie ad siabie) bo jon byŭ zakładzieny stahodździ tamu, a davała padmurak, pradastaŭlała jaho, adyhryvała rolu, na jakim novyja pakaleńni nie paŭstavali rasiejcami, a zastavalisia saboju, navat praz stahodździe: "My - Litva". "Nie zahinie kraj zabrany,Poki buduć ludzi..."
Značyć VKŁ, paśla parazy Kaściuški, nie stała minułaj historyjaj.
2) tak, kryzu pamyliŭsia. Nienaŭmysna.
Nie zŭakładała, a davała padmurak.
Ale pahodzimsia što kantekście našaj razmovy hetyja słovy sinonimy.
1) adbyvajecca błytanina i ŭ vyniku pałmiena paniaćciaŭ.
Nia možna, navat pamyłkova, atajasamlivać isnyja dziaržaŭnyja struktury sa śvietapohladam hramadstva, jahonymi estetyčnymi kaštoŭnaściami i refleksijaj indyviduuma.
Kali havorym VKŁ, to musim razumieć, što heta mienavita dziaržava. Kniastva.
Kali havorym Litva, to... To možam ŭkłaści luby nam patrebny sens.
Ja pisaŭ "Kniastva stała historyjaj", mienavita dziaržava. Ludzi, kaniešnie, na Mars nie palacieli.
Nakont hramadskaj cyvilizacyjnaj estafiety ad VKŁ da BNR i RB - asobnaja i doŭhaja razmova. Takaja hłabalnaja tema ŭ nas absalutna nie raspracavanaja. Choć i patrebnaja.
3) Siońnia kryčać "my Litva!" heta admianiać, adprečvać Biełaruś, za jakuju i musić być našaje zmahańnie.
1) dziaržava - heta struktura.
Ludzi - heta hramadstva, abo siamja, abo asoby.
Jość jašče hramadskija abjadnańni roznych formaŭ - struktury, ale nie dziaržava.
Atajasamlivać ludziej i struktury - rabić kazačny śviet z razmytymi bierahami indyvidualnych ŭjaŭleńniaŭ.
Prykłady viadomyja: šmat ludziej pisali listy Šerłaku Chołmsu, kab "pryjechaŭ i razabraŭsia", a niekatorymi hieroi epasu časam usprymajucca jak realnyja histaryčnyja asoby. Naprykład niekatoryja vierać, što Ilja Muramiec realny histaryčny dziejač.
2) "ludzi VKŁ" ci ludzi z VKŁ, abo paprostu jak tady pisali "litva" nasamreč nie nastolki idealnyja, jak my stvarajem sabie ŭ svaim kazačnym śviecie.
Histaryčny fakt, što mienavita hetyja ludzi zdali VKŁ u 1717, 1793 i 1795 hodzie. Nia ŭsie jak adzin, ale zdaŭcaŭ nabrałasia dastatkova, kab zdać. Mienavita hetyja ludzi, dakładniej ich ci nie bolšaja častka, raspačali hramadzianskuju vajnu ŭ svajoj dziaržavie VKŁ.
Ja kažu pra vajnu, jakuju ŭ rasijskaj historyjahrafii nazyvajuć Sieviernaja vojna. Dla Maskvy heta była čarhovaja SVO, čarhovaja interviencyja, nia pieršaja, i nie apošniaja. Dla nas heta była hramadzianskaja vajna, jakaja zrujnavała dziaržavu VKŁ jak strukturu, što paśla "ludzi VKŁ" zaćvierdzili ŭ 1795-m.
Mienavita našyja prodki, mahnaty VKŁ i zaležnaja ad ich šlachta pabiehli chto ŭ Maskvu, chto ŭ Šviecyju, chto ŭ Krakaŭ prasić čužyja armii, kab zrujnavać nienavisnaha susieda takoha ž mahnata jak sam, takoha ž hramadzianina, zakonnaha lićvina, jak i sam. Rujnavalisia zamki, siadziby, majno i kulturnyja nabytki, hinuli ludzi.
U mianie da tych sapraŭdnych lićvinaŭ, hramadzianaŭ VKŁ, najpierš da mahniteryi, vielmi šmat niepryjemnych pytańniaŭ. Idealizavać ich nie vypadaje.
Nie vyśpiavała, a tolki budzie vyśpiavać ŭ 19 stahodździ.
1) harodnina vyśpiavaje nie tolki ŭ kałhaśnikaŭ: nie tolki kałhaśniki ŭmiejuć dahladać harodninu. )))
2) paśpiachovy startap pačatku 20 st. Biełaruskaja Respublika (Respublika Biełaruś) ŭ 19st jašče vyśpiavaŭ, jak taja harodnina. Zhadajcie "Sanet" Maksima Bahdanoviča.
Ale dakładniej - jak dreva.
"Raści, umacoŭvajsia, dreva,
Jak manumient žyvy ŭstavaj
I ŭhoru nadpis padymaj!...."
(s) Maksim Bahdanovič.
"Učapicca macniej kareńniami za ziamlu i namacać halinami sonca...."
(s) Jakub Kołas.
"Ty ppyvykła da lohkaha žyćcia i ŭciu nadzeju kładzeš na dpyhix. A xto ne nadzeecca na ciabe, toj ciaham byvae cłaby. A ja zmałky nadzejaŭcia tolki na cvae ciły i na ciły ziamli i conca. Zmałky navyčyŭcia cam pamahać cabe....."
(s) Jakub Kołas, "Dub i čarocina"
"O Biełaruś, maja šypšyna,
zialony list, čyrvony ćviet!
U vietry dzikim nie zahinieš,
čarnobylem nie zaraścieš..... "
(s) Uładzimir Duboŭka.
I hetak dalej, i hetak dalej......
Majo razumieńnie inšaje: pafas i hałašeńni abmiažoŭvajuć naš śvietapohlad farmatam kazki i prytčy. Nie vypuskajuć nas z marhinalnaha zahonu "10 samych-samych bitvaŭ".
Pieršapatrebnymi byli Karatkievič, Arłoŭ i Sokałaŭ-Vojuš. Patrebny byli ambicyi, ambicyi niazhodnych. Na hetym padmurku pafasu byłych pakut i pieramohaŭ možna było pabudavać dziaržavu padčas postsavieckaj intelektualnaj i kampietentnaj niščmnicy.
Dy ŭ hetuju raku nia ŭvojdieš druhi raz.
Siońnia mała pakazać niazhodu, prademanstravać svaju frondu, mała prahałasić.
Siońnia pracuje nie stolki ambicyja kolki amunicyja - kampietentnaść i dośvied. Urešcie, ambicyja kampietentnaści, ale zusim nie ambicyja pafasu. Jak nie kryčy "Ja/my Litva!!!" taja siaredniačiečnaja Litva tut nie zapanuje, dyk navošta zahaniać siabie ŭ kazku?
Napeŭna ŭ śviecie kazak žyviecca lahčej, čym u śviecie dziejsnych kammietencyj i realnaha štodzionnaha dośviedu.))
Što da mianie, to ja ŭsiaho tolki za viartańnie SAPRAŬDNAJ historyi hetaha kraju, jakoje treba pačynać ź letapisnaha paviedamleńnia "druzii lutiči litva". I kali heta adbudziecca, to tady tutejšyja, miarkuju, sami, biez zahaniańniaŭ, vyrašać chto jany hetkija.
[Zredahavana]
)
Darečy, hetaje śćviardžeńnie — taksama mif. Hety mif uźnik nie ŭ saviecki čas, a jak minimum u 1880-ch. Zhadany ŭ Reklu. Ziemla i ludi : Vsieobŝ. hieohrafija Elizie Rieklu. T. 5 Jevropiejskaja Rośsija
Posłѣ razdѣła Polši, eto imia Litvy ostałoś za hubiernijami Hrodnienskoju i Vilenskoju, i, chotia pri impieratorѣ Nikołaѣ, v' 1840 hodu, officialnoje upotrieblenije jeho było zaprieŝieno, eto naimienovanije prodołžajuť upotrieblať i v' naši dni, chotia v' očień nieopriedѣlennom' smysłѣ, primѣniaja jeho obyknovienno k' triem' zapadnym' hubiernijam': Kovienskoj, Vilenskoj i Hrodnienskoj.
Jekatierina II dała nazvanije Bѣłoruśsii nynѣšnim' hubiernijam' Vitiebskoj i Mohilevskoj, kotoryja dostaliś Rośsii po piervomu razdѣłu Polši, tohda kak' impierator' Nikołaj uničtožil nazvanije „bѣłorusskich'" hubiernij i zaprietił' upotrieblať jeho. Lišiennoje nynѣ političieskaho značienija, eto naimie-novanije imѣieť cѣnu liš s' etnołohičieskoj točki zrѣnija.