Jahoraŭ pad čas kiraŭnictva jašče nieabranaj KR paśpiachova ŭsio pravaliŭ, a kali pad čas pieršych vybaraŭ pralacieŭ jak faniera nad Paryžam - pačaŭ razmovu pra karhakult, bo prapanavać u jaho ničoha niama. Kožny vybarščyk z 7 tysiač prahałasavaŭšych u KR va ŭmovach teroru - heta hieroj. A voś tym siabram KR, chto sapraŭdy pracuje - u ich prosta niama kali razvažać pra karhakulty. I Cichanoŭskaj ź jaje kamandaj - taksama.
.
12.07.2025
Jahoraŭ: «Kali my razvažajem u terminach palityki i palitałohii, to Biełaruś, siońniašniaja Biełaruś, jakaja realna isnuje ŭ realnym śviecie, jość nacyjanalnaj dziaržavaj. Tamu što ŭ śviecie bolš nijakich formaŭ nie isnuje.»
U miežach taho, što pavinna być nacyjanalnaj dziaržavaj, robicca nieviadoma što. I pa sutnaści, bo dziaržava nie pracuje narmalna na biełarusaŭ, nie padtrymlivaje ich kulturu, movu (pra što sam i zhadziŭsia). I jak vynik, i pa formie, bo z pustoj sutnaściu dziaržava pieratvarajecca ŭ niejkuju terytoryju, dzie ŭłada dziela ŭłady. I z-za hetaha pastupova hublaje rysy dziaržavy i suvierenitet. Pieratvarajecca ŭ dziaržavu-satelit (vasalnuju), a moža i stać niaŭdałaj dziaržavaj (failed state).
Paŭtaraje pra karhakult. Nibyta heta nie vidavočna, što rada, ofis, kabiniet pa-za miežami ŭłasnaj dziaržavy - heta pa aznačeńniu nie sapraŭdnyja poŭnavartasnyja parłamient, prezident, urad. I nichto nie spadziavaŭsia, što jany "sapraŭdnyja", z usimi mahčymaściami.
Nie razumieju taki patok banalnaściej i vady, i tolki adnu prapanovu pra "dumać Biełaruś".
Imia
12.07.2025
Mienavita tak: nacyja jašče stvarajecca. I vierahodnaść pośpiechu ja aceńvaju ŭ 25%.
Bo 20% - heta dola nacyjanalna śviadomych ludziej siarod nasielnictva, i 5% nakinu tamu, što niejkaja farmalnaja dziaržaŭnaść užo/pakul isnuje.
Najpierš nie hałasi!
13.07.2025
Imia, dziaržavacentryčnych hramadzianaŭ Biełarusi daŭno pracentaŭ 80 i bolš. Siońnia dakładna mała što viadoma. Tut ŭ nas absalutna zdarovaja typovaja jeŭrapiejskaja praporcyja, z hetym kliniki niama.
Najpierš nie hałasi!
13.07.2025
Jahoravu varta "sustrecca z Paźniakom", ahulnaha voraha jany majuć.)) Vybačajcie, ale... aktyvisty sami naprasilisia, miem što adzin, što druhi. Jašče stendapieraŭ Prakopjeva i Kraŭcova siudy)) I usie razam na padmientoŭski "schod niahiehlikaŭ": tam možna družna paviarnucca zadam i tak vykazać niedavier.
Imia
13.07.2025
Najpierš nie hałasi! , zapytajcie hetyja "80 adsotkaŭ", čym jość dla ich rasieja. Budziecie mocna ździŭleny.
Mch
13.07.2025
Tolki biełarusy mohuć padtrymlivać dyskusiju na temu: "A ci patrebnaja nam hetaja kałhasnaja biełaruskaja mova?". i "Ci možna pabudavać novuju Biełaruś tak, kab zastavacca biełarusami, ale bieź biełaruskaj movy?". 30 hadoŭ ŭžo adny dyskusii, sieminary, sustrečy... Recept vyrašeńnia hetaha pytańnia vielmi prosty: abjadnańnie ŭsich prabiełaruskich sił u adnu supołku. A tak u nas atrymlivajecca, što kožnaje novaje pakaleńnie stvaraje niejkija svaje "dyskusijnyja kłuby" dzie pastajanna musirujucca adny i tyja ž pytańni. Byŭ šaniec umacavać nacyjanalnuju dziaržavu ŭ 1994 hodzie, ale "luziam treba było vyrašać svaje nadzionnyja pytańni". U vyniku abrali nieadukavanaha ruskamirca. "Zatoje hetaj movaj hołavu ludziam nie duryć, a vyrašaje nadzionnyja pytańni". Tamu i taki vynik, bo ludzi znachodziacca pad upłyvam rasiejskaj movy, i jak vynik rasiejskaj prapahandy. Adnosna Cichanoŭskaj - urad-nie ŭrad (u vyhnańni), prosta niejki "Ofis". Apazicyja "novaj chvali" prosta žadaje isnavać "tut i zaraz" na ŭzroŭni nie nižej za siaredniejeŭrapiejski. Zaraz dajšli ŭžo da pytańnia "A ci nie stvaryć nam niedzie Novuju Biełaruś"?
.
13.07.2025
Tut zusim nie hetyja pytańni abmiarkoŭvalisia. Vy nie čytali.
Najpierš nie hałasi!
13.07.2025
Mch, nie hałasi. Amataru "vielmi prostych receptaŭ" raju nie vypisvać inšym svaje "vielmi prostyja recepty", a štości zrabić samomu pavodle svaich ža receptaŭ.
A to jakojści "paźniakoŭščynaj" patychaje: i toje biada, i tam vy nie tak... a ja taki śviaty siažu na pryźbie i nyju na ceły śviet.
Moža zajzdraść, što jany mohuć a ja nie?
Mch
13.07.2025
., Śpiecyjalna dla vas: "Ci možna budavać Biełaruś pa-za miežami Biełarusi? Dyskutavali Jahoraŭ, Harbacki, Juhasia Kalada U ramkach fiestyvalu «Tutaka» abmierkavali mahčymaści biełarusaŭ zamiežža zachoŭvać biełaruskuju kultury i suviazi z radzimaj. Ale nie tolki heta. Pierakładčyk Uładzisłaŭ Harbacki kazaŭ, što dla jaho radzima — heta biełaruskaja mova, a Andrej Jahoraŭ zajaviŭ pra sprečny status Ofisa Cichanoŭskaj.". Dy i hetyja "demakratyčnyja kanhresy" roznaha kalibru jašče z 1996 hoda "źviarhajuć režym". U vyniku pieratvarajuca va ŭtulnyja kantorki.
.
13.07.2025
Dzie tut toje, pra što Vy pisali vyšej: "A ci patrebnaja nam hetaja kałhasnaja biełaruskaja mova?" "Ci možna pabudavać novuju Biełaruś tak, kab zastavacca biełarusami, ale bieź biełaruskaj movy?" "Zatoje hetaj movaj hołavu ludziam nie duryć, a vyrašaje nadzionnyja pytańni" Ci hučali hetyja pytańni i mierkvańni tam?
Vy abvinavačvajecie ""dyskusijnyja kłuby" dzie pastajanna musirujucca adny i tyja ž pytańni" pra "ci patrebna biełaruskaja mova", kali hetaje pytańnie zaraz uvohule nie padymałasia.
Mch
13.07.2025
Najpierš nie hałasi! , Dy dastaŭ ty sam ŭžo hałasić! Idzi hałasić u svaju Rasieju.
Ci možna budavać Biełaruś pa-za miežami Biełarusi? Dyskutavali Jahoraŭ, Harbacki, Juhasia Kalada
U miežach taho, što pavinna być nacyjanalnaj dziaržavaj, robicca nieviadoma što.
I pa sutnaści, bo dziaržava nie pracuje narmalna na biełarusaŭ, nie padtrymlivaje ich kulturu, movu (pra što sam i zhadziŭsia).
I jak vynik, i pa formie, bo z pustoj sutnaściu dziaržava pieratvarajecca ŭ niejkuju terytoryju, dzie ŭłada dziela ŭłady.
I z-za hetaha pastupova hublaje rysy dziaržavy i suvierenitet. Pieratvarajecca ŭ dziaržavu-satelit (vasalnuju), a moža i stać niaŭdałaj dziaržavaj (failed state).
Paŭtaraje pra karhakult. Nibyta heta nie vidavočna, što rada, ofis, kabiniet pa-za miežami ŭłasnaj dziaržavy - heta pa aznačeńniu nie sapraŭdnyja poŭnavartasnyja parłamient, prezident, urad. I nichto nie spadziavaŭsia, što jany "sapraŭdnyja", z usimi mahčymaściami.
Nie razumieju taki patok banalnaściej i vady, i tolki adnu prapanovu pra "dumać Biełaruś".
Bo 20% - heta dola nacyjanalna śviadomych ludziej siarod nasielnictva, i 5% nakinu tamu, što niejkaja farmalnaja dziaržaŭnaść užo/pakul isnuje.
Tut ŭ nas absalutna zdarovaja typovaja jeŭrapiejskaja praporcyja, z hetym kliniki niama.
Vybačajcie, ale... aktyvisty sami naprasilisia, miem što adzin, što druhi. Jašče stendapieraŭ Prakopjeva i Kraŭcova siudy))
I usie razam na padmientoŭski "schod niahiehlikaŭ": tam možna družna paviarnucca zadam i tak vykazać niedavier.
Amataru "vielmi prostych receptaŭ" raju nie vypisvać inšym svaje "vielmi prostyja recepty", a štości zrabić samomu pavodle svaich ža receptaŭ.
A to jakojści "paźniakoŭščynaj" patychaje: i toje biada, i tam vy nie tak... a ja taki śviaty siažu na pryźbie i nyju na ceły śviet.
Moža zajzdraść,
što jany mohuć a ja nie?
U ramkach fiestyvalu «Tutaka» abmierkavali mahčymaści biełarusaŭ zamiežža zachoŭvać biełaruskuju kultury i suviazi z radzimaj. Ale nie tolki heta. Pierakładčyk Uładzisłaŭ Harbacki kazaŭ, što dla jaho radzima — heta biełaruskaja mova, a Andrej Jahoraŭ zajaviŭ pra sprečny status Ofisa Cichanoŭskaj.". Dy i hetyja "demakratyčnyja kanhresy" roznaha kalibru jašče z 1996 hoda "źviarhajuć režym". U vyniku pieratvarajuca va ŭtulnyja kantorki.
"A ci patrebnaja nam hetaja kałhasnaja biełaruskaja mova?"
"Ci možna pabudavać novuju Biełaruś tak, kab zastavacca biełarusami, ale bieź biełaruskaj movy?"
"Zatoje hetaj movaj hołavu ludziam nie duryć, a vyrašaje nadzionnyja pytańni"
Ci hučali hetyja pytańni i mierkvańni tam?
Vy abvinavačvajecie ""dyskusijnyja kłuby" dzie pastajanna musirujucca adny i tyja ž pytańni" pra "ci patrebna biełaruskaja mova", kali hetaje pytańnie zaraz uvohule nie padymałasia.