Maskoŭskija impierskija kazki, rečaisnaść : Deputat Vadzim Hihin raskazaŭ, što niejak abmiarkoŭvaŭ z Alaksandram Łukašenkam ideałohiju biełaruskaha hramadstva.
«Ja skazaŭ Alaksandru Ryhoraviču, što łozunh «Razam — za mocnuju i kvitniejučuju Biełaruś» dazvalaje nam kazać pra ideju, jakaja vałodaje masami. Tak, słova «mocnaja» aznačaje niezaležnaja, suvierennaja, abaronienaja. A «kvitniejučaja» aznačaje dabrabyt hramadzian Biełarusi», -NN
voś što vajna zrabiła z našymi elitami, usio nie treba nikomu nie jakich "chaŭrusaŭ intehracyi" ź impieryj !
Jan Norman
12.07.2025
mocnaja Biełaruś, aznačaje niezaležnaja, suvierennaja, abaronienaja., Cikava, što kali Zianon Paźniak skazaŭ ab tym, što na dadzienym etapu interesy Łukašenki supadajuć z nacyjanalnymi interesami, fsb-boty rynulisia abviaščać jaho "ahientam",a nievierojatnyje ružovyja poni razam padchapili heta i pačali myčać va unison z tymi botami.
sohłasnyja
11.07.2025
chalava i dieńhi iz RF, tualetnaja bumaha s Jevropy!
96 % biełarusaŭ za niezaležnaść , NIE ciažka znajści hetu statystyku na staroncy BNF i BT
11.07.2025
na samoj spravie nie usio tak drenna, 96 % (NIE ciažka znajści hetu statystyku na staroncy BNF i BT) biełarusaŭ za niezaležnaść . Nie razumieju jak Maskva moža akupavać nas , praz vajnu ?
"Łukašenka zahavaryŭ pra prarasijskaść Cichanoŭskaha" -NN,
Lenin , My, maskavity, — raby,...dapamahajem pryhniatać inšych.
11.07.2025
U 1914 hodzie Lenin nazvaŭ maskavitaŭ «rabami» i «imperyjalistami»: «My, maskavity, — raby, my nia tolki dazvalajem siabie pryhniatać svajoj pasiŭnaściu, ale i dapamahajem pryhniatać inšych,...»
Lenin razdźmuchaŭ połymia dy troliŭ carovych
11.07.2025
Marksisty-lenincy tych časoŭ navohuł na słovach vystupali za davańnie prava samavyznačeńnia Polščy dy Ŭkrainie. Ale Biełarusi heta da pary nie tyčyłasia.
Tak što, kali b nie Usiebiełaruski Kanhres i nie BNR, to siadzieli b zaraz u Sieviero-Zapadnoj vobłaści. A Maksimkaj-dyzajnieram častavalisia b sabaki pad Pakroŭskam.
Lenin , My, maskavity, — raby,...dapamahajem pryhniatać inšych.
11.07.2025
Lenin razdźmuchaŭ połymia dy troliŭ carovych , całkam zhodny, Paśla Druhoj suśvietnaj vajny 10-miljonnaja Biełaruś straciła kala 3-ch miljonaŭ svaich žycharoŭ, adnak kala 2-ch miljonaŭ byli zabityja jašče da vajny orhanami kamunistyčnaha NKVD. U Biełarusi fizyčna źniščyli 70 adsotkaŭ usich biełaruskich piśmieńnikaŭ, zabili vučonych i mastakoŭ. (Trupa Treciaha Biełaruskaha Dziaržaŭnaha teatru Ŭładzisłava Hałubka była aryštavanaja ŭ poŭnym składzie. Amal usie byli rasstralanyja.) Zabivali pa nacyjanalnaj prykmiecie. Dziela hetaha byŭ prydumany jarłyk «nacdem» (heta značyć — nacyjanalny demakrat, choć takoj partyi nie isnavała). Hety jarłyk pryklejvali da ŭsich biełarusaŭ, jakich stalinisty planavali źniščyć. U nietrach NKVD była prydumanaja nieisnujučaja antykamunistyčnaja arhanizacyja SVB («sajuz vyzvaleńnia Biełarusi»). Pad prydumany fantom enkavedysty pravodzili aryšty, viali ŭjaŭlajemaje śledstva, dapytvali, katavali, sudzili, potym ssyłali ŭ Maskoŭskuju imperyju i rasstrelvali niavinnych ludziej. Paśla Ryskaj zmovy ŭ 1921 hodzie Biełaruś padzialili miž Polščaj i Maskoŭskaj imperyjaj. Miažu padziełu praviali niepadalok ad Miensku. Isnavaŭ tajemny zahad NKVD źniščać usio biełaruskaje nasielnictva ŭzdoŭž miažy. Maskoŭskija akupanty chacieli zrabić tut biaźludnuju zonu. Źniščeńnie ažyćciaŭlali pamiežnyja vojski. Davieranym asobam vydavali vintoŭku i rydloŭku. Kali taki sałdat-pamiežnik sustrakaŭ u biaźludnym miescy (na darozie, u poli, u lesie) samotnaha biełarusa ci biełarusku, ci dzicia, jon stralaŭ čałavieka, tut ža rydloŭkaj vykopvaŭ jamu i zasypaŭ trup. Takoje było pradpisańnie. Ludzi ŭ vioskach nie tak bajalisia «čałavieka z ružžom», jak sałdata z rydloŭkaj. (Hetyja fakty apublikavanyja ŭ biełaruskaj presie ŭ pačatku 90-ch hadoŭ.) U 30-ch hadach na 95-99 adsotkaŭ (praktyčna całkam) była źniščanaja (sasłanaja i rasstralanaja) biełaruskaja kamunistyčna-partyjnaja i savieckaja administracyja. Źniščali navat dyrektarat i haspadarčych kiraŭnikoŭ. Na pasady zabitych administrataraŭ i kamunistyčnych načalnikaŭ-biełarusaŭ dasyłali «maskavitaŭ» z Maskoŭskaj imperyi. «Maskavity» 🇷🇺 (hetak zvanyja «vydvižency») pryjazdžali ŭ Biełaruś, zajmali vyzvalenyja pasady, atrymlivali ilhoty, majomaść, kvatery i pieršaje, što jany rabili — zakryvali biełaruskija škoły, pieravodzili ich na «maskoŭskuju» movu, kab ich dzieci mahli vučycca, nie abciažarvajučy siabie vyvučeńniem, jak jany kazali, «nikomu niepatrebnaj» biełaruskaj movy. Takim čynam akupanty stvarali ŭ Biełarusi «maskoŭskamoŭnaje» nasielnictva. Etnacyd, linhvacyd, mniemacyd i hienacyd pravodzilisia balšavikami adnačasova.
Źniščeńnie biełarusaŭ maskoŭskim NKVD praciahvałasia i ŭ časy niamieckaj akupacyi. U červieni 1941 hoda ŭ pieršyja dni vajny kamunisty rasstralali ŭ turmach i na etapach tysiačy źniavolenych. Tolki ŭ Bieraściejskaj krepaści, dzie była strašnaja turma NKVD, usich aryštavanych likvidavać nie paśpieli, častka ź ich raźbiehłasia. Tym časam vialikaja hrupa nahladčykaŭ i funkcyjaneraŭ NKVD była zabłakavanaja ŭ krepaści niemcami. Jany siadzieli tam kala miesiaca, pakul nie vymierli. Hadoŭ praz 20 paśla vajny kamunisty prydumali lehiendu pra «hieraičnuju abaronu» Bieraściejskaj krepaści. Źviartaje na siabie ŭvahu toj fakt, što šyroki saviecki partyzanski ruch byŭ arhanizavany tolki ŭ Biełarusi i častkova — na etničnych biełaruskich ziemlach, jakija byli ŭ składzie Maskoŭskaj imperyi (Smalenščyna, Branščyna). U akupavanaj Maskoŭskaj imperyi partyzanskaha ruchu nie było. Čamu? Dy tamu, što praciahvaŭ dziejničać plan źniščeńnia biełaruskaj nacyi. Maskva, vykarystoŭvajučy orhany NKVD, uciahnuła masy cyvilnaha biełaruskaha nasielnictva ŭ vajnu suprać niemcaŭ, i hetym padstaviła biełarusaŭ pad niamiecki ŭdar. Nieabchodnaja sprava baraćby zychodziła z kavarnaj zadumy i ažyćciaŭlałasia podłymi metadami. (Stalin chacieŭ atrymać padvojnuju vyhadu.) Enkavedysty admysłova kala biełaruskaj vioski zabivali niemca abo rabili inšuju pravakacyju, kab vyklikać karnuju aperacyju hitleraŭcaŭ (jakija zvyčajna spalvali ŭsiu viosku, čaściej za ŭsio — razam ź ludźmi). Takim čynam, darečy, u vyniku admysłovaj pravakacyi balšavickich partyzan była spalenaja i viadomaja Chatyń, jakuju kamunisty potym u 70-ch hadach razreklamavali na ŭvieś śviet jak typovuju achviaru fašystoŭskaha źvierstva. U vyniku takoj kamuna-fašystoŭskaj sumiesnaj «pracy» ŭ Biełarusi spalili bolš za 9 tysiač viosak. Tamu da kanca vajny, u vyniku admysłovaj aperacyi NKVD, mnohija biełaruskija kamandziry byli pasłanyja na śmierć, adchilenyja ad kamandavańnia, zabityja i represavanyja. Ich miescy zajmali maskavity, dasłanyja z Maskvy, i viernyja enkavedysty. Letam 1944 hoda, kali Čyrvonaja armija zaniała Biełaruś, maskavity praviali mabilizacyju ŭ vojska na biełaruskaj terytoryi. Dziasiatki tysiač maładych biełaruskich mužčyn, amal biez padrychtoŭki, kinuli na pieradavuju liniju frontu. Maskoŭskija kamandziry padymali ich u niepatrebnyja ataki pad ahoń niamieckich kulamiotaŭ, nia daŭšy navat zbroi ŭ ruki, ci ź vintoŭkami, ale biez patronaŭ. Jany hinuli tysiačami, jak trava pad kasoj. A tyja, što ŭciakali nazad, traplali pad kuli enkavedysckich «zahradatradaŭ». Zrešty, zahradatrady stralali i ŭ śpinu. Tak praciahvałasia źniščeńnie biełarusaŭ na vajnie, rukami niemcaŭ i maskavitaŭ adnačasova. Jak kazali kamunisty, «u baraćbie za savieckuju radzimu». U 40-ch hadach maskavity vyvieźli ŭ Sybir i tam zamučyli ŭsich leśnikoŭ i hetak zvanych «kułakoŭ» z Zachodniaj Biełarusi. Vyvozili vahonami, pa raznaradkach.
Kastuś Kalinoŭski, syn ziamli Litoŭskaj
11.07.2025
Historyk? A heny historyk viedaje, jak Litva stała Biełaruskoj hubiernijaju, a litviny j rusiny, biełorussami? Ci jaho ŭ huhle zabanili?
VKŁ & Biełaruś, Litviny - Biełarusy
12.07.2025
Kastuś Kalinoŭski, syn ziamli Litoŭskaj , kolki nazvaŭ svajoj krainy siońnia hreki vykarystoŭvajuć , ałbancy , finy , i hd.? tamu i nam treba heta rabić, VKŁ & Biełaruś, Litviny - Biełarusy
"Łukašenka: Pryjšoŭ čas viarnucca na šlach narmalizacyi adnosin Biełarusi i ZŠA" stały dyktatar viedaje Historyju . U 1980-ja hady Rehan razharnu padobnuju stratehiju. Saudaŭskaja Arabija pavialičyła zdabyču nafty z 2 miljonaŭ da 10 miljonaŭ barelaŭ u dzień. Heta zatapiła rynak, vyklikaŭšy padzieńnie cenaŭ z 32 da 10 dalaraŭ za barel. Dla Balšavickaj imperyi, jakaja mocna zaležała ad vysokich dachodaŭ ad nafty, heta byŭ razburalny ŭdar. Tolki ŭ 1986 hodzie jany stracili bolš za 20 miljardaŭ dalaraŭ — kala 7.5% svajho hadavoha dachodu — i ichny biudžet užo byŭ deficytnym. Choć heta i naškodziła ekanomicy Saudaŭskaj Arabii ŭ karotkaterminovaj perspektyvie, vyhladaje, što ZŠA akazali finansavuju padtrymku. Jak śviedčyć adna krynica, tahačasny dyrektar CRU Kiejsi prapanavaŭ šejcham finansavyja reparacyi ŭ abmien na hety krok. Heta paćviardžajecca tym faktam, što ŭ 1986 hodzie 80% saudaŭskaj nafty pradavałasia praz amerykanskija kampanii, takija jak Exxon, Mobil, Texaco i Chevron. U vyniku Balšavickaja imperyja pahruziłasia ŭ hłybokuju recesiju. Užo dalikatnaje, centralizavana planavanaje haspadarka Balšavickaj imperyi nie zmahła spravicca z šokam. Zamiežnaja zapazyčanaść SSSR vyrasła z 30 miljardaŭ dalaraŭ u 1986 hodzie da 50 miljardaŭ dalaraŭ u 1989 hodzie. Urešcie, ceny na naftu adnavilisia, dasiahnuŭšy prybytkovaści dla Saudaŭskaj Arabii ŭ pačatku 2000-ch. Ale da taho času jany, vierahodna, nazapasili značnyja suverennyja fondy z vysokaprybytkovych 1970-ch hadoŭ. ZŠA ž, tym časam, atrymali značny prybytak. U 1986 hodzie amerykanskija benzakalonki navat razdavali biaspłanny benzin u jakaści reklamy. Hety abvał cenaŭ na naftu byŭ hałoŭnym faktaram pieramohi ZŠA ŭ Chałodnaj vajnie. Vynikovyja ekanamičnyja ciažkaści vymusili Balšavickaha mafijoznaha bosa Michaiła Harbačova pajści na niepapularnyja palityčnyja sastupki. Jahonyja sproby reformaŭ (jahonaj imperyi) byli asudžanyja na pravał z-za niedachopu srodkaŭ. Rytoryka Harbačova nie znajšła vodhuku ŭ nasielnictva, jakoje ŭsio bolš biednieła i patrabavała adkaznaści za niedalnabačnyja dziejańni ŭradu. Heta adkryła šlach dla antykalanijalnaj žorstkaj krytyki ŭsioj Balšavickaj imperskaj systemy. Da kanca 1980-ch hadoŭ raspad Balšavickaj imperyi byŭ niepaźbiežny.
Anton
12.07.2025
Našli śpiecialista…. Śmiech i ślozy.
Hištor' Yk
12.07.2025
A čto tut udivitielnoho, jeśli v kačiestvie altiernativy russkomu miru priedłahajetsia nienavisť k vostočnomu sosiedu, t.ie. mir polskij. I vłasť, i tak nazyvajemyje diemokratičieskije siły, nie v sostojanii razrodiťsia idiejej objediniajuŝiej vsiech biełorusov.
.
12.07.2025
Hieapalityku i jeŭrazijstva ŭvodziŭ u rasiejski kantekst Duhin u 1990-ch. Spačatku stała modnym u čyrvona-karyčnievych, paśla pajšło ŭ majnstrym (jaki sam zrušyŭsia ŭ bok čyrvona-karyčnievych). Raniej byŭ blizki termin "palityčnaja hieahrafija", amal toje ž samaje, ale nie "modna". A zaraz pra tuju "hieapalityku" razmaŭlajuć i biełaruskija palityki zusim inšych pohladaŭ. Zaraz słova časta vykarystoŭvajecca jak sinonim prosta "palityki" abo "hłabalnaj palityki".
Zdymicie ružovyja akulary
12.07.2025
Što značyć pieražyvuć "russkij mir"? Jany ž abjektyŭna žyvuć u im i im. Usio na rasiejskaj, rasiejskija filmy i sieriały, rasiejskaja muzyka i kancenty, bolšaść za Rasiju i toj viektar.
Gorliwy Litwin
12.07.2025
Jakoj musić być stratehija supraćstajańnia rusifikacyi? katastrafičnaja karcina rusifikacyi adukacyi paŭstaje z hetaha apoviedu Paŭła Cieraškoviča, jaki sapraŭdy hłyboka vałodaje viedami pa temie. i voś paŭstaje pytańnie: razumiejučy maštab unifikacyjnych zachadaŭ Impieryi, jakija zadačy treba stavić tym, chto hetaj unifikacyi supraciŭlajecca? ci treba imknucca "viarnucca da narmalnaści" ŭ sensie da toj identyčnaści i histaryčnaha naratyvu, što skłaŭsia ŭ hałovach adradžencaŭ apošnich 120 hadoŭ, pa sutnaści - ramantyčna madyfikavanaha zachodnierusizma? ci zmoža pahanska-narodnickaja viersija zachodnierusizma, dapoŭnienaja "ieŭrapiejskimi kaštoŭnaściami" (hienderna-klimatyčna-postkałanijalnymi) - supraćstajać Ruskaj Idei , pieramahčy jaje i pabudavać novuju paśpiachovuju dziaržavu? Achapiŭšy saboj usiu terytoryju sučasnaj RB i bolšaść jaje nasielnictva? ci moža być, tym chto choča supraćstajać Ruskamu Miru ŭsurjoz, treba rabić staŭku na bolš radykalna antyruskija historyju i identyčnaść, sistemu kulturnych kodaŭ? Prynamsi, ŭ svajoj ułasnaj dušy, ŭ małoj hrupie. Prynamsi, pažyćciova-indyvidualna, kali nijakaj pieramožnaj stratehii ŭsio roŭna nie isnuje, bo zanadta šmat było prajhrana za papiarednija 200-250 hadoŭ? ja spadziajusia, ŭsie razumiejuć što ŭ śviadomych spadaroŭ i ŭ (niea)litvinaŭ - na hety kont zusim roznyja adkazy
.
13.07.2025
Pryraŭniać biełaruskaje adradžeńnie da formy zachodnierusizma - machlarstva. Ramantyčnaść (u aryhinalnym sensie) supravadžała ŭsie nacyjanalnyja ruchi taho času. (Anałah takoha ž machlarstva: kali Jahoraŭ pryraŭnoŭvaje prota-instytuty dziaržavy da karhakultaŭ. Takija pryraŭnoŭvańni robiacca pa voli arataraŭ, ź ihnaravańniem nieabchodnaści dokazaŭ).
Biełaruskaje adradžeńnie nie abmiažoŭvajecca vioskaj ŭ časy Rasiejskaj Impieryi, a ŭklučaje ŭ siabie i pierajemnaść spadčyny papiarednich časoŭ, u tym liku VKŁ i pahanstva.
A ŭziać niejkuju identyčnaść, jakaja była 230-250 hod tamu, i pieranieści ŭ sučasnaść niemahčyma. Jašče i vykinuć ź jaje tyja 250 apošnich hod i sučasnaść. U lubym vypadku heta budzie rekanstrukcyja, jakaja nasamreč spłaŭ niejkaj sučasnaj śviadomaści (postsavieckaj) z ujaŭleńniami pra litvinaŭ. U takim padychodzie značna bolš štučnaści i archaičnaści.
I ŭ supraćstajańni z ruskim śvietam "litvinski" padychod ničoha nie źmianiaje. Naadvarot, asłablaje, bo sučasnyja prablemy treba vyrašać z sučasnaj śviadomaściu (u tym liku jeŭrapiejskimi kaštoŭnaściami, jakija i častka sučasnych biełaruskich). I budzie zaminać taja postsavieckaja śviadomaść, jakaja źjaŭlajecca bazaj dla litvinizmu, ale nie ŭśviedamlajecca nasamreč.
«Apantanaści hieapalitykaj, jak u Rasii, u nas siońnia niama». Historyk parazvažaŭ, ci pieražyvuć biełarusy «russkij mir»
Maskoŭskija impierskija kazki, rečaisnaść :
Deputat Vadzim Hihin raskazaŭ, što niejak abmiarkoŭvaŭ z Alaksandram Łukašenkam ideałohiju biełaruskaha hramadstva.
«Ja skazaŭ Alaksandru Ryhoraviču, što łozunh «Razam — za mocnuju i kvitniejučuju Biełaruś» dazvalaje nam kazać pra ideju, jakaja vałodaje masami. Tak, słova «mocnaja» aznačaje niezaležnaja, suvierennaja, abaronienaja. A «kvitniejučaja» aznačaje dabrabyt hramadzian Biełarusi»,
-NN
voś što vajna zrabiła z našymi elitami, usio nie treba nikomu nie jakich "chaŭrusaŭ intehracyi" ź impieryj !
"Łukašenka zahavaryŭ pra prarasijskaść Cichanoŭskaha"
-NN,
Tak što, kali b nie Usiebiełaruski Kanhres i nie BNR, to siadzieli b zaraz u Sieviero-Zapadnoj vobłaści. A Maksimkaj-dyzajnieram častavalisia b sabaki pad Pakroŭskam.
całkam zhodny, Paśla Druhoj suśvietnaj vajny 10-miljonnaja Biełaruś straciła kala 3-ch miljonaŭ svaich žycharoŭ, adnak kala 2-ch miljonaŭ byli zabityja jašče da vajny orhanami kamunistyčnaha NKVD. U Biełarusi fizyčna źniščyli 70 adsotkaŭ usich biełaruskich piśmieńnikaŭ, zabili vučonych i mastakoŭ. (Trupa Treciaha Biełaruskaha Dziaržaŭnaha teatru Ŭładzisłava Hałubka była aryštavanaja ŭ poŭnym składzie. Amal usie byli rasstralanyja.) Zabivali pa nacyjanalnaj prykmiecie. Dziela hetaha byŭ prydumany jarłyk «nacdem» (heta značyć — nacyjanalny demakrat, choć takoj partyi nie isnavała). Hety jarłyk pryklejvali da ŭsich biełarusaŭ, jakich stalinisty planavali źniščyć. U nietrach NKVD była prydumanaja nieisnujučaja antykamunistyčnaja arhanizacyja SVB («sajuz vyzvaleńnia Biełarusi»). Pad prydumany fantom enkavedysty pravodzili aryšty, viali ŭjaŭlajemaje śledstva, dapytvali, katavali, sudzili, potym ssyłali ŭ Maskoŭskuju imperyju i rasstrelvali niavinnych ludziej. Paśla Ryskaj zmovy ŭ 1921 hodzie Biełaruś padzialili miž Polščaj i Maskoŭskaj imperyjaj. Miažu padziełu praviali niepadalok ad Miensku. Isnavaŭ tajemny zahad NKVD źniščać usio biełaruskaje nasielnictva ŭzdoŭž miažy. Maskoŭskija akupanty chacieli zrabić tut biaźludnuju zonu. Źniščeńnie ažyćciaŭlali pamiežnyja vojski. Davieranym asobam vydavali vintoŭku i rydloŭku. Kali taki sałdat-pamiežnik sustrakaŭ u biaźludnym miescy (na darozie, u poli, u lesie) samotnaha biełarusa ci biełarusku, ci dzicia, jon stralaŭ čałavieka, tut ža rydloŭkaj vykopvaŭ jamu i zasypaŭ trup. Takoje było pradpisańnie. Ludzi ŭ vioskach nie tak bajalisia «čałavieka z ružžom», jak sałdata z rydloŭkaj. (Hetyja fakty apublikavanyja ŭ biełaruskaj presie ŭ pačatku 90-ch hadoŭ.) U 30-ch hadach na 95-99 adsotkaŭ (praktyčna całkam) była źniščanaja (sasłanaja i rasstralanaja) biełaruskaja kamunistyčna-partyjnaja i savieckaja administracyja. Źniščali navat dyrektarat i haspadarčych kiraŭnikoŭ. Na pasady zabitych administrataraŭ i kamunistyčnych načalnikaŭ-biełarusaŭ dasyłali «maskavitaŭ» z Maskoŭskaj imperyi. «Maskavity» 🇷🇺 (hetak zvanyja «vydvižency») pryjazdžali ŭ Biełaruś, zajmali vyzvalenyja pasady, atrymlivali ilhoty, majomaść, kvatery i pieršaje, što jany rabili — zakryvali biełaruskija škoły, pieravodzili ich na «maskoŭskuju» movu, kab ich dzieci mahli vučycca, nie abciažarvajučy siabie vyvučeńniem, jak jany kazali, «nikomu niepatrebnaj» biełaruskaj movy. Takim čynam akupanty stvarali ŭ Biełarusi «maskoŭskamoŭnaje» nasielnictva. Etnacyd, linhvacyd, mniemacyd i hienacyd pravodzilisia balšavikami adnačasova.
Źniščeńnie biełarusaŭ maskoŭskim NKVD praciahvałasia i ŭ časy niamieckaj akupacyi. U červieni 1941 hoda ŭ pieršyja dni vajny kamunisty rasstralali ŭ turmach i na etapach tysiačy źniavolenych. Tolki ŭ Bieraściejskaj krepaści, dzie była strašnaja turma NKVD, usich aryštavanych likvidavać nie paśpieli, častka ź ich raźbiehłasia. Tym časam vialikaja hrupa nahladčykaŭ i funkcyjaneraŭ NKVD była zabłakavanaja ŭ krepaści niemcami. Jany siadzieli tam kala miesiaca, pakul nie vymierli. Hadoŭ praz 20 paśla vajny kamunisty prydumali lehiendu pra «hieraičnuju abaronu» Bieraściejskaj krepaści. Źviartaje na siabie ŭvahu toj fakt, što šyroki saviecki partyzanski ruch byŭ arhanizavany tolki ŭ Biełarusi i častkova — na etničnych biełaruskich ziemlach, jakija byli ŭ składzie Maskoŭskaj imperyi (Smalenščyna, Branščyna). U akupavanaj Maskoŭskaj imperyi partyzanskaha ruchu nie było. Čamu? Dy tamu, što praciahvaŭ dziejničać plan źniščeńnia biełaruskaj nacyi. Maskva, vykarystoŭvajučy orhany NKVD, uciahnuła masy cyvilnaha biełaruskaha nasielnictva ŭ vajnu suprać niemcaŭ, i hetym padstaviła biełarusaŭ pad niamiecki ŭdar. Nieabchodnaja sprava baraćby zychodziła z kavarnaj zadumy i ažyćciaŭlałasia podłymi metadami. (Stalin chacieŭ atrymać padvojnuju vyhadu.) Enkavedysty admysłova kala biełaruskaj vioski zabivali niemca abo rabili inšuju pravakacyju, kab vyklikać karnuju aperacyju hitleraŭcaŭ (jakija zvyčajna spalvali ŭsiu viosku, čaściej za ŭsio — razam ź ludźmi). Takim čynam, darečy, u vyniku admysłovaj pravakacyi balšavickich partyzan była spalenaja i viadomaja Chatyń, jakuju kamunisty potym u 70-ch hadach razreklamavali na ŭvieś śviet jak typovuju achviaru fašystoŭskaha źvierstva. U vyniku takoj kamuna-fašystoŭskaj sumiesnaj «pracy» ŭ Biełarusi spalili bolš za 9 tysiač viosak. Tamu da kanca vajny, u vyniku admysłovaj aperacyi NKVD, mnohija biełaruskija kamandziry byli pasłanyja na śmierć, adchilenyja ad kamandavańnia, zabityja i represavanyja. Ich miescy zajmali maskavity, dasłanyja z Maskvy, i viernyja enkavedysty. Letam 1944 hoda, kali Čyrvonaja armija zaniała Biełaruś, maskavity praviali mabilizacyju ŭ vojska na biełaruskaj terytoryi. Dziasiatki tysiač maładych biełaruskich mužčyn, amal biez padrychtoŭki, kinuli na pieradavuju liniju frontu. Maskoŭskija kamandziry padymali ich u niepatrebnyja ataki pad ahoń niamieckich kulamiotaŭ, nia daŭšy navat zbroi ŭ ruki, ci ź vintoŭkami, ale biez patronaŭ. Jany hinuli tysiačami, jak trava pad kasoj. A tyja, što ŭciakali nazad, traplali pad kuli enkavedysckich «zahradatradaŭ». Zrešty, zahradatrady stralali i ŭ śpinu. Tak praciahvałasia źniščeńnie biełarusaŭ na vajnie, rukami niemcaŭ i maskavitaŭ adnačasova. Jak kazali kamunisty, «u baraćbie za savieckuju radzimu». U 40-ch hadach maskavity vyvieźli ŭ Sybir i tam zamučyli ŭsich leśnikoŭ i hetak zvanych «kułakoŭ» z Zachodniaj Biełarusi. Vyvozili vahonami, pa raznaradkach.
Ci jaho ŭ huhle zabanili?
Choć heta i naškodziła ekanomicy Saudaŭskaj Arabii ŭ karotkaterminovaj perspektyvie, vyhladaje, što ZŠA akazali finansavuju padtrymku. Jak śviedčyć adna krynica, tahačasny dyrektar CRU Kiejsi prapanavaŭ šejcham finansavyja reparacyi ŭ abmien na hety krok. Heta paćviardžajecca tym faktam, što ŭ 1986 hodzie 80% saudaŭskaj nafty pradavałasia praz amerykanskija kampanii, takija jak Exxon, Mobil, Texaco i Chevron.
U vyniku Balšavickaja imperyja pahruziłasia ŭ hłybokuju recesiju. Užo dalikatnaje, centralizavana planavanaje haspadarka Balšavickaj imperyi nie zmahła spravicca z šokam. Zamiežnaja zapazyčanaść SSSR vyrasła z 30 miljardaŭ dalaraŭ u 1986 hodzie da 50 miljardaŭ dalaraŭ u 1989 hodzie.
Urešcie, ceny na naftu adnavilisia, dasiahnuŭšy prybytkovaści dla Saudaŭskaj Arabii ŭ pačatku 2000-ch. Ale da taho času jany, vierahodna, nazapasili značnyja suverennyja fondy z vysokaprybytkovych 1970-ch hadoŭ. ZŠA ž, tym časam, atrymali značny prybytak. U 1986 hodzie amerykanskija benzakalonki navat razdavali biaspłanny benzin u jakaści reklamy.
Hety abvał cenaŭ na naftu byŭ hałoŭnym faktaram pieramohi ZŠA ŭ Chałodnaj vajnie. Vynikovyja ekanamičnyja ciažkaści vymusili Balšavickaha mafijoznaha bosa Michaiła Harbačova pajści na niepapularnyja palityčnyja sastupki. Jahonyja sproby reformaŭ (jahonaj imperyi) byli asudžanyja na pravał z-za niedachopu srodkaŭ. Rytoryka Harbačova nie znajšła vodhuku ŭ nasielnictva, jakoje ŭsio bolš biednieła i patrabavała adkaznaści za niedalnabačnyja dziejańni ŭradu. Heta adkryła šlach dla antykalanijalnaj žorstkaj krytyki ŭsioj Balšavickaj imperskaj systemy. Da kanca 1980-ch hadoŭ raspad Balšavickaj imperyi byŭ niepaźbiežny.
I vłasť, i tak nazyvajemyje diemokratičieskije siły, nie v sostojanii razrodiťsia idiejej objediniajuŝiej vsiech biełorusov.
Raniej byŭ blizki termin "palityčnaja hieahrafija", amal toje ž samaje, ale nie "modna".
A zaraz pra tuju "hieapalityku" razmaŭlajuć i biełaruskija palityki zusim inšych pohladaŭ. Zaraz słova časta vykarystoŭvajecca jak sinonim prosta "palityki" abo "hłabalnaj palityki".
katastrafičnaja karcina rusifikacyi adukacyi paŭstaje z hetaha apoviedu Paŭła Cieraškoviča, jaki sapraŭdy hłyboka vałodaje viedami pa temie.
i voś paŭstaje pytańnie: razumiejučy maštab unifikacyjnych zachadaŭ Impieryi, jakija zadačy treba stavić tym, chto hetaj unifikacyi supraciŭlajecca?
ci treba imknucca "viarnucca da narmalnaści" ŭ sensie da toj identyčnaści i histaryčnaha naratyvu, što skłaŭsia ŭ hałovach adradžencaŭ apošnich 120 hadoŭ, pa sutnaści - ramantyčna madyfikavanaha zachodnierusizma? ci zmoža pahanska-narodnickaja viersija zachodnierusizma, dapoŭnienaja "ieŭrapiejskimi kaštoŭnaściami" (hienderna-klimatyčna-postkałanijalnymi) - supraćstajać Ruskaj Idei , pieramahčy jaje i pabudavać novuju paśpiachovuju dziaržavu? Achapiŭšy saboj usiu terytoryju sučasnaj RB i bolšaść jaje nasielnictva?
ci moža być, tym chto choča supraćstajać Ruskamu Miru ŭsurjoz, treba rabić staŭku na bolš radykalna antyruskija historyju i identyčnaść, sistemu kulturnych kodaŭ? Prynamsi, ŭ svajoj ułasnaj dušy, ŭ małoj hrupie. Prynamsi, pažyćciova-indyvidualna, kali nijakaj pieramožnaj stratehii ŭsio roŭna nie isnuje, bo zanadta šmat było prajhrana za papiarednija 200-250 hadoŭ?
ja spadziajusia, ŭsie razumiejuć što ŭ śviadomych spadaroŭ i ŭ (niea)litvinaŭ - na hety kont zusim roznyja adkazy
Ramantyčnaść (u aryhinalnym sensie) supravadžała ŭsie nacyjanalnyja ruchi taho času.
(Anałah takoha ž machlarstva: kali Jahoraŭ pryraŭnoŭvaje prota-instytuty dziaržavy da karhakultaŭ. Takija pryraŭnoŭvańni robiacca pa voli arataraŭ, ź ihnaravańniem nieabchodnaści dokazaŭ).
Biełaruskaje adradžeńnie nie abmiažoŭvajecca vioskaj ŭ časy Rasiejskaj Impieryi, a ŭklučaje ŭ siabie i pierajemnaść spadčyny papiarednich časoŭ, u tym liku VKŁ i pahanstva.
A ŭziać niejkuju identyčnaść, jakaja była 230-250 hod tamu, i pieranieści ŭ sučasnaść niemahčyma. Jašče i vykinuć ź jaje tyja 250 apošnich hod i sučasnaść. U lubym vypadku heta budzie rekanstrukcyja, jakaja nasamreč spłaŭ niejkaj sučasnaj śviadomaści (postsavieckaj) z ujaŭleńniami pra litvinaŭ.
U takim padychodzie značna bolš štučnaści i archaičnaści.
I ŭ supraćstajańni z ruskim śvietam "litvinski" padychod ničoha nie źmianiaje. Naadvarot, asłablaje, bo sučasnyja prablemy treba vyrašać z sučasnaj śviadomaściu (u tym liku jeŭrapiejskimi kaštoŭnaściami, jakija i častka sučasnych biełaruskich). I budzie zaminać taja postsavieckaja śviadomaść, jakaja źjaŭlajecca bazaj dla litvinizmu, ale nie ŭśviedamlajecca nasamreč.