I heta znachodki tolki z adnaho pomnika archieałohii. Što było b, kali b kapali nie tolki jaho?
Našyja braty - skandynavy dy hreki!
09.07.2025
Tolki Cimaci Snajder lekcyju pračytaŭ
videa Snajdera maje 51,361 prahladaŭ
09.07.2025
Našyja braty - skandynavy dy hreki!, zhodny całkam , LEKCYJA JAKAJA ŹMIANIŁA akademičny śviet NA ZAŬSIODY , zamiest heta usia cikavać była całkam sfakusiravana na tym što rasieskamoŭnyja robiać sumiesna ŭ rasieskamoŭnych astrohach .
videa Snajdera maje 51,361 prahladaŭ.
Hy-hy
09.07.2025
"Pieriesiečienije civilizacij" v vidie trioch carapin na čieriepkie ot horška - eto prosto fiejerično.
Prosta žychar
09.07.2025
Hy-hy, dyk u archieałohii tolki tak pierasiačeńni cyvilizacyj i vyznačajuć — z dapamohaj znachodak u płastach, źviazanych z peŭnym pieryjadam. Ci spadar chacieŭ, kab zamiest "čarapka z drapinami" znajšli salidniejšy artefakt, kštałtu załatych ci srebnych maniet, abo, prynamsi, šklanyja karali?
Mch
09.07.2025
Hy-hy, Dla nieadukavanych rasiejcaŭ heta prosta śmiećcie, a dla narmalnych ludziej "kulturny słoj".
Žvir
09.07.2025
Hety artefakt moža być reštkaju posudavaha vyrabu, zroblenaha miascovym majstram, u tradycyjach svaich prodkaŭ(a mo j sučaśnikaŭ ) - Pałabskich słavianaŭ, jakim byli dobra viadomy tyja runičnyja znaki dy ichny sens. Taksama, heta moža być śviedčańniem handlu abo abmienu tavarami pamiž roznymi słavianskimi narodami, nasialaŭšymi terytoryju ciapierašniaj Biełarusi. Miensk byŭ u centry raśsialeńnia j blizki da ŭsich ź ich, naprykład lucičaŭ, zasnavalnikaŭ Litvy. To bok, varahi/hreki tut mohuć być zusim i nie pry spravach.
Vsiem razdieťsia i kopať
09.07.2025
Počiemu nie na movie? Biezobrazije.:) A vot ono čie. Do nas tut žili nie protobiełorusy, nie słavianie? A kto? Bałty. A do nich kto? Nado kopať.
Valadzimir
09.07.2025
Cikava, na jakoj padstavie hety čarapok byŭ identyfikavany jak aśkiepak pryčarnamorskaj amfary? Miarkuju, budzie pradstaŭlena abhruntavańnie hetaj dumki, ale pakul, zdajecca, jana vyhladaje niedarečnaj - pierš za ŭsio tamu, što na terytoryi sučasnaj Biełarusi znojdzienyja archieołahami aśkiepki kieramiki, zdajecca, jašče nikoli nie identyfikavalisia jak amfarnyja - jany, amfary, tut prosta nikoli nie byli patrebnyja. Akramia taho, dziakujučy internetu nieciažka vyśvietlić, što pavierchnia hetych paŭdniovych amfar była hładkaja! A barozdki, kali i sustrakajucca, majuć značna bolšuju šyryniu. Tamu, peŭna, heta była nijakaja nie amfara, a zvyčajny harščok. Nu a kali pačać raźbiracca z barozdkami, to možna vyśvietlić, što voś takija - haryzantalnyja, roŭnyja, pa niekalki štuk, - byli charakternyja tolki dla adnaho typu staražytnasłavianskaj kieramiki - zachodniesłavianskaj Tornaŭskaj. Areał hetaj archieałahičnaj kultury raźmieščany pamiž Oderam i Łabaj na byłoj terytoryi plamionaŭ łužyckich sierbaŭ i paŭdniovaha kraju areału lutičaŭ. I jašče adzin cikavy momant. Runa na niaroŭnaj pavierchni kieramiki, materyjału davoli krepkaha, nadrapana niejak už vielmi roŭna. Ci mahčyma takoje zrabić? A moža runa była naniesiena na pavierchniu padčas vyrabu harščka? Kali tak, to heta moža być vielmi niečakanym pavarotam u hetaj historyi. Chočacca spadziavacca, što hetaja vielmi cikavaja znachodka budzie hruntoŭna daśledvana.
Žvir
09.07.2025
Valadzimir, tak, vyjava taja była nakremzana pierad abpałam pasudziny. Zrabić takoje na ŭžo apalenaj kieramičnaj pavierchni zaniało b šmat času, navat ciapier, kali nie rabić heta fleksam. Chutčej za ŭsio posud pryznačaŭsia pad zachoŭvańnie niejkich lekaŭ, ziołak/šmaravidła. Miesca vyrabu juvielirnych upryhožvańniaŭ tam nibyta znachodzili, ciapier znajšli "apteku"...
Valadzimir
09.07.2025
Pahladzieŭ encykłapiedyju pa archieałohii Biełarusi, i akazałasia, što pamyliŭsia... (ale ž ja tak i pisaŭ, što zdajecca) - i aśkiepki amfar, i amal cełyja amfary na terytoryi Biełarusi znachodzili. Adnak pytańni nakont znojdzienaha kavałku zastajucca. Voś što u encykłapiedyi paviedamlajecca pra amfary: "Na terytoryju Biełarusi A. pryvozilisia, VIERAHODNA, z hrečaskich kałonij u Krymie... Frahmienty A. vyłučalisia siarod miasc. kieramiki TOŬSTYM (10-12 mm) MOCNA śpiečanym lohkim čarapkom... Źniešniaja pavierchnia azdablałasia DROBNYM šmatradnym liniejnym ryfleńniem... Na mnohich frahmientach zachavalisia malunki, nadpisy, asobnyja litary (na A. z Połacka pradrapana litara "A")". Kali pryhladziecca da videa, to bačna, što, zdajecca, znojdzieny kavałak z hetymi charakterystykami nie zusim supadaje. Asablivuju ŭvahu źviartaju na toje, što na "mocna(!) śpiečany čarapok" nanosilisia.. nadpisy i malunki! Ci možna było heta zabić, pradrapać, na hatovym vyrabie?? Kali b maje sumnieńni byli paćvierdžany - heta značycca kali b było vyjaŭlena, što nadpisy i malunki nanosilisia na jašče syruju hlinu, to heta było b padstavaj dla hipotezy, što hetyja nadpisy i malunki rabilisia... pa zakazu, albo mahčyma navat, što vytvorčaść amfar u staražytnaści była arhanizavana... samimi słavianami pad kiraŭnictvam pałonnych albo "kamandziravanych" da ich majstroŭ.
Žvir
09.07.2025
Valadzimir, z taho askiepku nielha vyznać, ci heta była amfara, ci niejkaja inšaja kieramičnaja jomistaść. Znak ukazuje na pryznačeńnie, jaje zrabili pad zachoŭvańnie niejkich lakujučych rečyvaŭ, albo inhradyjentaŭ dla ich vyrabu. Raniej nie malavali čarapy na posudzie takoha pryznačeńnia, taksama i źmiaju, što abvivaje kielich, nie malavali, heta byŭ znak Aviceny(?)...
Valadzimir
09.07.2025
Žvir, mahčyma i tak. Ale bolš-mieńš dakładna z hetym pavinny razabracca prafiesijnyja historyki. Voś tolki ŭ mianie nakont biełaruskaj "histaryčnaj navuki" nijakich iluzij niama.
Na haradziščy na Miency znajšli frahmient amfary z runaj
videa Snajdera maje 51,361 prahladaŭ.
I jašče adzin cikavy momant. Runa na niaroŭnaj pavierchni kieramiki, materyjału davoli krepkaha, nadrapana niejak už vielmi roŭna. Ci mahčyma takoje zrabić? A moža runa była naniesiena na pavierchniu padčas vyrabu harščka? Kali tak, to heta moža być vielmi niečakanym pavarotam u hetaj historyi. Chočacca spadziavacca, što hetaja vielmi cikavaja znachodka budzie hruntoŭna daśledvana.