Jak biełaruskaja kampanija pastaŭlaje ŭ Rasiju brendavaje adzieńnie ŭ abychod sankcyj i ŭ škodu dziaržbiudžetu
-
27.05.2025Naŭzdahon šanavalnikam brendaŭ krytykanam
Švačku matarystku u rB bolej hoda vučać Na vyranictvie pilnuje padkazvaje majstr a paśla technołah jaki 5 hod vučyłsia .Dzie jakaść ..lepš ? -
27.05.2025Kali da vonkavaha handlu tavaram datyčny firmy hamancoŭ Łukašenki albo HHU Łukašenki - łukašenkaŭskaja mytnia zapluščvaje vočy nia tolki na zanižany mytny košt, ale i na kody TNVED, da jakich pryviazany mytnyja taryfy. Adździeł baraćby z kantrabandaj abychodzić padobnyja tavarnyja płyni za kiłamietr jašče z časoŭ lehiendarnaha "Torhekspo".
Jaskravym prykładam mytnaha machlarstva, sankcyjanavaha niepasredna Łukašenkaj, źjaŭlajecca historyja z ekspartam "bijadyziela", jaki badziažyli kampanii Aleksina dy inšych hamacoŭ Łukašenki ŭ pačatku 2010ch. Jany brali dyzpaliva, dadavali tudy 5 adsotkaŭ raślinnych efiraŭ i ekspartavali heta ŭ Łatviju i dalej praz łatvijskija firmy taho ž Aleksina ŭžo jak "bijadeziel".
Cimies schiemy byŭ u tym, što pad čas ekspartu salarki treba było b płacić vialičeznuju ekspartnuju mytu. Sapraŭdny bijadyziel (u jakim salarki pavinna było być nia bolej za 45 adsotkaŭ) ź inšym kodam TNVED ekspartnaj mytaj nie abkładaŭsia ŭvohule. Zrazumieła, što aleksinskaja imitacyja bijadyziela nie mahła ličycca bijadyzielem dziela mytnych metaŭ, bo nadta šmat salarki zastavałasia ŭ jaje składzie. Ale pad čas ekspartu jana ŭsio roŭna dekłaravałasia jak bijadyziel, a mytnia na viedamstviennych punktach mytnaha afarmleńnia pa zahadu źvierchu zapluščvała vočy na niedarečny "ilhotny" kod TNVED ŭ mytnych dekłaracyjach "kaho treba". Pad čas impartu ŭ Łatviju hety "bijadyziel" zrazumieła dekłaravaŭsia jak salarka, jakoj jon pa sutnaści i źjavlaŭsia, i heta było bačna pa tamtejšaj mytnaj statystycy. -
27.05.2025Da etim čumazyje v svojej niemytoj proŝajrośsii tolko raśpisyvajutsia v svojej viečnoj vtoričnosti.
I eto pravilno. -
27.05.2025Ažno śmiešna stała, jak jany turbujucca za bieł. biudžet i niejki niekupleny tamohraf. Chutčej by panelku scykłavikam čarhovuju pabudavali i na hetym jašče papilili. Tak što ci ŭ biudžet pajšli hrošy, ci ŭ čyjuś kišeniu - nam adna chalera.
Jaščie u siaredzinie 90 ch u Babrujsku šyli dźla " ṕjera kardena" na "dziaržynkie " pa lekałam jahonym na davalčeskaj syravinie.Maleńkuju nalepku " zroblena u Biełarusi" u mahazinach na kutuzaŭskam- tvierskoj u Maskva prybirali.
Vypadak z žyćcia dziaŭčyna z Babrujska jakaja technolah na pryjemcie na fabrycie u Maskva na kutuzaŭskam špacyryli.Mužu spadabałsia płašč ad " ṕjera ad kardena" Jana pryhladziełaś praz maje ruki prachodziła znajemyje švy..Ja ciabie na fabrycie doma u Babrujsku try kuplu ale biez nalepak birak ad ṕjera kardena.Niejkuju małuju častku pa kantraktu dazvalałaś sbyć na fabrycie ale ni u kramach Biełarusi.