Tamara Ejdelman: Prykład Biełarusi — heta nadzieja na budučyniu
-
04.05.2025babrujčanin , zrazumieła usim što nastupnyja 5 hod Łukašenki pasprabujuć spynić Maskoŭski impieryjalizm. 2014-2020 jany heta užo rabili i naš aficyjny płankton zamiest našych trasianšykaŭ vybraŭ prybłudaŭ, ludziej na 120 % Maskoŭskamoŭnaj impierskaj kultury . Nacyja atrymała žachlivuju lekcyjaju , malusia kab my usie zrazumieli što biez Movy rodnaj , na azijackich impierskich naratyvach tolki HUŁAH i mahčyma pabudavać ...
-
03.05.2025[Red. vydalena]
-
03.05.2025Šmat ježy dla razvažańniaŭ? Chm.
-
03.05.20251. "Siła Biełarusi šmat u čym zaklučajecca ŭ tym, što mnohija dziejačy biełaruskaha nacyjanalnaha ruchu ličyli słabaściu, — toje, što nacyjanalny ruch nie vielmi mocna raźvity.
Biełaruś zaŭsiody była na skryžavańni roznych kultur, roznych upłyvaŭ, roznych moŭ, roznych vier. I mnie zdajecca, što ŭ hetym jaje vializnaja siła."
(Pierad tym jana ŭ videa kazała pra niedachopy mocnaha nacyjanalnaha ruchu ŭ vyhladzie šavinizmu i inš.)
Tut reštki savieckaj ideałohii, u jakoj nacyjanalizm - heta abaviazkova drenna i viadzie ŭ svaim raźvićci tolki da horšaha: šavinizmu, vojnaŭ.
Adnak viedajem, što da vojnaŭ viadzie i "saviecki internacyjanalizm" (jaki nie byŭ etnična ruskim u vuzkim sensie), tudy mohuć zavieści navat i amierykancaŭ, jakija jość "płavilny kacioł" z emihrantaŭ.
Značyć, pytańnie nie da nacyjanalnaj ideałohii samoj pa sabie, a da niahodnikaŭ va ŭładzie, jakija źlepiać vojny z čaho zaŭhodna.
Ideja pra pošuk siły ŭ dośviedzie isnavańnia "na skryžavańniach" viadomaja.
Adnak čałaviek z adčuvańniem svajho rodnaha na tych skryžavańniach kultur - lepš za "siratu" z pustoj, nijakaj abo ruchomaj samaidentyfikacyjaj na tych ža skryžavańniach.
Inšymi słovami, lepš kali ty "niechta", a nie "nichto". Kali ty "niechta", to možaš uspryniać karysnaje ŭ čužym. Kali ty "nichto", taboj hulajuć.
Tamu adno druhomu - siła nacyjanalnaha ruchu i isnavańnie na skryžavańni kultur - nie zaminajuć, heta nie supraćlehłyja paniaćci.
2. "I kali my havorym ab adnym narodzie, heta nie toje, što siońnia majecca na ŭvazie pad narodam."
Tak nie treba i kazać pra "adzin narod" navat z ahavorkami "tady narodam ličyłasia nie toje, što zaraz".
Što ŭ toj staražytnaści "narod"? (Kryvičy? Tak toje tolki častka Biełarusi + Smalenščyna i Pskoŭščyna ŭ sučasnaj Rasiei i ich nie było tam, dzie Ukraina.)
Treba ŭžo całkam vykinuć tuju sastarełuju štučnuju kancepcyju "adnaho narodu", nie čaplacca za jaje.
Karaciej, jość sens jašče papracavać nad stereatypami, spadarynia Ejdelman. -
04.05.2025Nie ŭžyła jana termin “talerantnaść”. Moža nie čuła Šuškieviča nikoli, a choča zrazumieć biełarusaŭ?
-
03.05.2025[Red. vydalena]
-
04.05.2025Jeŝio odin parfionnov
-
04.05.2025Kac taksama chajpavaŭ na biełaruskaj temie, pakul heta było trendam
-
04.05.2025I tak, zamacavańnie materyjału.
Na piačatcy Vitaŭta napisana 1407: łac. *Sigillum Allexandri alias Wytowdi magnis ducis Lithwanie domini Russie et cetera* (Piačatka Alaksandra, abo Vitaŭta, vialikaha kniazia Litoŭskaha, haspadara Rusi i inšych).
Rusi jak administracyjna-terytaryjalnaj adzinki nie isnavała, značyć, havorka idzie pra narody. Litvy, Rusi i inšych — što heta za «inšyja» narody, možna daviedacca pa vyjavach hierbaŭ na piačatcy. Tam, akramia hierbaŭ Litvy i Rusi, jość hierby Trakajskaha kniastva (aukštajtaŭ) i Žamojci. Značyć, VKŁ nasialali čatyry narody: litviny, rusiny, žamojty i narod Trakajskaha kniastva (aukštajty).
Zastajecca adkrytym pytańnie: ci mahła Litva asimilavać narod Trakajskaha kniastva (aukštajtaŭ) i žamojtaŭ, pieradajučy im svaju kulturu i movu? Mnie zdajecca — nie, bo Litva sama asimilavałasia ŭ rusinaŭ, a adnačasova asimilavać inšyja narody i być samoj asimilavanaj niemahčyma — heta dva ŭzajemavyklučalnyja pracesy. Hetaje mierkavańnie paćviardžaje i toje, što paśla źjaŭleńnia litoŭska-aukštajckaj piśmiennaści ŭ 1503 hodzie litoŭska-aukštajckaja mova nie stała dziaržaŭnaj u VKŁ.
Što da imionaŭ vialikich kniazioŭ litoŭskich, to ich prosta lijetuvizujuć — litoŭskija historyki. Naprykład, na piačatcy Vitaŭta napisana: 1407: łac. *Sigillum Allexandri alias Wytowdi magnis ducis Lithwanie domini Russie et cetera* (Piačatka Alaksandra, abo Vitaŭta, vialikaha kniazia Litoŭskaha, haspadara Rusi i inšych). Piačatka jaho, imia Alaksandr na łacini napisana pravilna (pravieryŭ, pierakłaŭ na niekalki moŭ), tamu imia *Wytowdi* treba ličyć pravilnym, a jano mocna adroźnivajecca ad *Vitautas* u aukštajcka-litoŭskaj viersii.
Voś vam dokaz, što imiony vialikich kniazioŭ litoŭskich «aukštajcili» — lijetuvizavali.
Voś vyjavy toj znakamitaj piačatki Vitaŭta:
wikipedia.org
[Zredahavana] -
04.05.2025"Rasijski historyk Tamara Ejdelman" - vy eto sieŕjozno?
-
04.05.2025Samoje miesto jej v EHU - tam takich prud prudi.
-
04.05.2025[Red. vydalena]
-
04.05.2025Smotritie chotieł by niemnoho jak cukierku raźviernuť svoju łohiku po povodu imieni Vitauta(tak nazyvaju potomu,čto my privykli,čto by nie putaťsia).
Na piečatkie nadpiś 1407: łat. Sigillum Allexandri allas Wytowdi magnis ducis Lithwanie d[omini]ni Russie et cetera[19] (Piečatka Oleksandra, abo Vitovta, vielikoho kniazia Litvi, hospodaria Rusi ta inšich)
Vo piervych piečatka v sriednieviekov́je kak vizitka v 20 viekie,to jesť Vitaut sam siebia imienovał kak Wytowdi ,vo vtorych jeho vtoroje imia Allexandri napisano pravilno v pierievodie s łatyni na russkij Aleksandr.
To jesť jeśli by jeho hdie to v chronikach nazvali Wytowdi to mohli prosto niepravilno poniať imia,no tak siebia imienovał sam Vitaut. A v aukšajtsko-lijetuviskom jazykie takoje imia(Wytowdi) nie imiejet etimołohii. -
05.05.2025Zaraz ja skinu usie u adnym tekście i dumaju tiemu možno začyniać jak i z vybarami 1994 hoda.Sami ponimajetie istorija Litvy nasčityvajet 700 let,eto vam nie vybory 1994 hoda,čto by razobraťsia ponadobiłoś bolšie vriemieni.
-
05.05.2025Było iznačalnoje litovskoje kniažiestvo i litovskij narod kotoryj sozdał VKŁ .Litva nie była jedinym etnosom s aukšajtami i žamajtami. Piervoje, čto na eto ukazyvajet piečatka Vitauta, na niej napisano:1407: łat. Sigillum Allexandri allas Wytowdi magnis ducis Lithwanie d[omini]ni Russie et cetera[19] (Piečatka Oleksandra, abo Vitovta, vielikoho kniazia Litvi, hospodaria Rusi ta inšich).
To jesť pieriečiśleno 2 naroda, Litva i Ruś. Słovo cetera označajet "ostalnyje", to jesť ostalnyje narody, čto eto za narody možno uznať iz hierbov izobražiennych na piečatkie, tam pomimo Hierbov Litvy i Rusi, izobražieny Hierby Trakajskoho kniažiestva(aukšajtii)i Žamojci. Eto označajet, čto jedinoho Litovskoho etnosa nie suŝiestvovało, kotoryj osnovał VKŁ.
Vtoroje, čto ukazyvajet na Litvu eto rieka Vilija, litovcy-aukšajty jeje nazyvajut Niaris, no Vilnius nazvan v čiesť hidronima Vilija, čto označajet, čto nie oni osnovali Vilnius.
Bałty nasielali tierritoriju ot Vilniusa do Minska.https://www.youtube.com/watch?app=desktop&v=1W2S7hYbjbQ To jesť samoje jadro VKŁ.
Trieťje litovskije istoriki často lubiat rasšifrovyvať imiena Vielikich kniaziej litovskich, na litovsko-aukšajtskij ład. Davajtie voźmiem osnovatiela VKŁ, kniazia Mindouha. Jeho imia možno rasšifrovať čuť li nie iz luboho jevropiejskoho jazyka, voźmiom naprimier biełorusskij. Min i douh. Min možiet označať, libo minovať, libo minuałaje, a douh douhi. I diełajem vyvod minavať eto projti i douhi eto dlinnyj, to jesť sovieršajuŝij, dlinnyje pochody.
Prosto bieriem otkryvajem biełorusskij słovaŕ https://www.skarnik.by/ i vybirajem słova iz kotorych sostojat imiena litovskich kniaziej i vuala, oni biełorusy.
Tak žie choču dobaviť, čto Litva była aśsimilirovana aukšajtami-lijetuvisami i rusinami-litvinami i isčiezła, na eto ukazyvajet, to čto aukšajtsko-lijetuviskij jazyk nikohda nie był hosudarstviennym v VKŁ, niesmotria na to, čto piśmiennosť pojaviłaś v 1503 hodu.
Takim obrazom Biełaruś imiejet pravo pierieimienovaťsia v Litvu, kak i Lijetuva. -
05.05.2025Nu i bonus triek:
1.Rieċ Paspalitaja była konfiedierativnym hosudarstvom.Potomu,čto juridičieskij diekłarirovała ravnyje prova litvinom i polakov,a die-fakto potomu,čto było prava librium vieto i niesmotria na prievoschodstvo v sojmie polakov,luboj litvin moh zabłokirovať riešienije obŝieho sojma.
2.Hosudarstviennym jazykom VKŁ był starobiełorusskij piśmiennyj jazyk(Litvinskij),tam była śmieś s rusinskoho razhovornoho i cierkovnosłavianskoho biełorusskoho izvoda.To jesť śmieś duchovnoho jazyka biełorusov i razhovornoho jazyka biełorusov.Poetomu eto starobiełorusskij piśmiennyj jazyk,a nie kancielarskij.
3.V 1696 hodu polskij stał hosudarstviennym v VKŁ,no nie aukšajtsko-lijetuviskij,poskolku Rieč Paspalitaja było konfiedarativnym hosudarstvom i śledovatielno VKŁ było niezavisimym,eto označało ravnopravije mieždu rusinami-litvinami i lijetuviesami-aukšajtami.
4.Novohrudok był stoliciej pri Vojšiełkie i Švarnie.Naprimier iźviestno,čto Vojšiełk był pravosłavnym i kniažił pri Mindouhie v Novohrudkie,pośle toho kak on stał vielikim kniaziem Litovskim,on ostałsia pravosłavnym,a eto ukazyvajet,čto stolica pri niem był pravosłavnyj Novohrudok,a Švarn voobŝie był nie tolko pravosłavnym no i Rusinom.
5.V Rieči Paspalitoj było dvie juridičieskije stolici ,Krakov i Vilnia i dvie faktičieskije,Hrodno i Varšava.Posolku Hrodno był na tierritorii VKŁ,to Hrodno faktičieskij był stoliciej VKŁ.Kak my vidim iz istorii,Varšava v koniečnom itohie iz faktičieskoj stolici stała juridičieskoj.
Ab nadziei na Biełaruś biełarusaŭ trapna Ale " pa ruski" čujecca ni toje ....i pa ińšamu hučyć kali pieriekłaść u siabie u hałavie .