Hetuju infarmacyjnuju nahodu Śviatłana adpracavała na ŭra - reśpiekt! Što da ruskich, to jany ŭ svoj čas abrali sabie dyrektara saŭhasa, i navat libierały ŭsprymajuć Biełaruś praź jahonyja saŭkovaść i mantry pra ahulnuju radzimu ad Bresta da Ŭładzivastoka. Im niazvykła, što chtości kaža pra inšy šlach Biełarusi dy roznaść kantekstu, jaki z hetaha vybara vynikaje. Chaj pryzvyčajvajucca, tak ciapier budzie zaŭsiody. Pakaleńni źmianilisia, novyja ludzi, vyhadavanyja ŭ suvierennaj dziaržavie, a nie ŭ pravincyi sssr, hienierujuć novyja sensy.
Sklar
18.10.2023
Hłavnoje ,čto ja opiať privlekła k siebie vnimanije. Na niedielku ,do vtoroho...
Mafkees
18.10.2023
Śvietłana posyłajtie vsiech etich čiertiej N...J. Vas vybrał biełaruski narod i vy otstaivajetie intieriesy biełarusov,a ruśnia dla nas nikto,nounejmy, i poetomu svoje mnienije oni mohut siebie zasunuť daleko i hłuboko.
Antoś
19.10.2023
Śvieta, pobolšie etničieskoho nacionalizma i vsio budiet chorošo!
Vasp
19.10.2023
Kažietsia pojavlajetsia nadiežda, čto v słučaje s Tichanovskoj nie rabotajet posłovica : "muž i žiena odna satana"(o riuskomirskoj lubvi jeje muža k putinui popam)
Janka
20.10.2023
Mianie ŭzhadvajecca mem Arestoviča "Čtoby čto?". Bo niezrazumieła, jakuju metu płanavałasia dasiahnuć.
Kali vakno mahčymaściej u Biełarusi asacyjujecca sa źjaŭleńniem turbulentnaści ŭ Rasiei, to varta zaŭsiody zadumvacca - a chto mienavita z rasiejcaŭ budzie hetuju turbulentnaść stvarać/uznačalvać, i ci mahčyma jamu niejak dapamahčy? Čamu niašmat chto zadumvajecca, čamu taja ž Litva, jakaja dosyć rezka stavicca da Rasiei, ŭsio ž taki daje prytułak rasiejskim palituciakačam, choć pohlady niekatorych ź ich mohuć razychodzicca z pohladami tamtejšych pravych kołaŭ?
Sprečnuju zajavu SC vielmi dobra prakamientavaŭ Pavieł Śluńkin. Ŭsim raju jaho pasłuchać. Ŭ pryvatnaaści jon zaŭvažyŭ, što abahulnieńnie biełarusami rasiejcaŭ ŭ adziny stos - heta toje ž samaje, kali niekatoryja ŭkraincy abahulniajuć usich biełarusaŭ.
Biezumoŭna, za 20+ hod pucinizma rasiejskaje nasielnictva mocna atručanaje impierskaj prapahandaj. I niahledziačy na najaŭnaść na pasadzie ministra zamiežnych spraŭ Rasiei spadara Kozyrava ŭ 90ch, u jaho nie atrymałasia pieraadolić impierskija nastroi tahačasnaha rasiejskaha prezidenta Jelcyna. Taksama i ŭ libieralnym rasiejskim asiarodździ sapraŭdy isnujuć dziejačy, schilnyja da impieryjalizmu. Naprykład Chadarkoŭski albo Krašenińnikaŭ. Prynamsi jany kaliści vykazvali sumnievy na kont ukrainskaj prynaležnaści Krymu, hruntujučysia na mierkavańniach nibyta istotnaj častcy tamtejšaha nasielnictva. Ale taksama isnujuć dziejačy, jakija zaŭsiody trymalisia pryncypovaj antyimpieryjalistyčnaj pazicyi. Navat kali ich niašmat - zaŭsiody varta pamiatać vypadak ź pikietam siami desidentaŭ na Čyrvonaj płoščy 25.08.1968, jakija vyjšli pratestavać suprać vajennaha zdušeńnia savietami "Prazkaj viasny" i trapili za heta ŭ turmu.
Adrazu paśla pikieta pakul jašče volnaja prazkaja hazieta «Literární listy» napisała: - Siem čałaviek na Čyrvonaj płoščy — heta prynamsi siem nahodaŭ, pa jakich my ŭžo nikoli nia zmožam nianavidzieć ruskich
A ŭ 2008 usie jany byli ŭznaharodžanyja českim uradam.
Jakim mocnym nia byŭ by spakus, nia varta źnižać svoj palityčnyj uzrovień da papulizmu. Akramia palityčnych marhinałaŭ - nichto hetaha stanoŭča nie acenić, a va ŭmovach niemahčymaści chutka kanviertavać padobnyja zajavy ŭ praktyčnyja vyniki ich efiekt budzie vielmi karatkačasovym.
«Hałoŭnaje, što šmat biełarusaŭ vykazali słovy padtrymki». Cichanoŭskaja prakamientavała reakcyju na svajo intervju «Novoj hazietie»
Isnuje dobraja prykazka - "Razumny pryvablivaje chaŭrusknikaŭ, a durań - stvaraje vorahaŭ". Nažal najlepš za ŭsio jaje druhoj častcy adpaviadajuć pavodziny spadara Paźniaka.
Kali vakno mahčymaściej u Biełarusi asacyjujecca sa źjaŭleńniem turbulentnaści ŭ Rasiei, to varta zaŭsiody zadumvacca - a chto mienavita z rasiejcaŭ budzie hetuju turbulentnaść stvarać/uznačalvać, i ci mahčyma jamu niejak dapamahčy? Čamu niašmat chto zadumvajecca, čamu taja ž Litva, jakaja dosyć rezka stavicca da Rasiei, ŭsio ž taki daje prytułak rasiejskim palituciakačam, choć pohlady niekatorych ź ich mohuć razychodzicca z pohladami tamtejšych pravych kołaŭ?
Sprečnuju zajavu SC vielmi dobra prakamientavaŭ Pavieł Śluńkin. Ŭsim raju jaho pasłuchać. Ŭ pryvatnaaści jon zaŭvažyŭ, što abahulnieńnie biełarusami rasiejcaŭ ŭ adziny stos - heta toje ž samaje, kali niekatoryja ŭkraincy abahulniajuć usich biełarusaŭ.
Biezumoŭna, za 20+ hod pucinizma rasiejskaje nasielnictva mocna atručanaje impierskaj prapahandaj. I niahledziačy na najaŭnaść na pasadzie ministra zamiežnych spraŭ Rasiei spadara Kozyrava ŭ 90ch, u jaho nie atrymałasia pieraadolić impierskija nastroi tahačasnaha rasiejskaha prezidenta Jelcyna. Taksama i ŭ libieralnym rasiejskim asiarodździ sapraŭdy isnujuć dziejačy, schilnyja da impieryjalizmu. Naprykład Chadarkoŭski albo Krašenińnikaŭ. Prynamsi jany kaliści vykazvali sumnievy na kont ukrainskaj prynaležnaści Krymu, hruntujučysia na mierkavańniach nibyta istotnaj častcy tamtejšaha nasielnictva. Ale taksama isnujuć dziejačy, jakija zaŭsiody trymalisia pryncypovaj antyimpieryjalistyčnaj pazicyi. Navat kali ich niašmat - zaŭsiody varta pamiatać vypadak ź pikietam siami desidentaŭ na Čyrvonaj płoščy 25.08.1968, jakija vyjšli pratestavać suprać vajennaha zdušeńnia savietami "Prazkaj viasny" i trapili za heta ŭ turmu.
Adrazu paśla pikieta pakul jašče volnaja prazkaja hazieta «Literární listy» napisała:
- Siem čałaviek na Čyrvonaj płoščy — heta prynamsi siem nahodaŭ, pa jakich my ŭžo nikoli nia zmožam nianavidzieć ruskich
A ŭ 2008 usie jany byli ŭznaharodžanyja českim uradam.
Jakim mocnym nia byŭ by spakus, nia varta źnižać svoj palityčnyj uzrovień da papulizmu. Akramia palityčnych marhinałaŭ - nichto hetaha stanoŭča nie acenić, a va ŭmovach niemahčymaści chutka kanviertavać padobnyja zajavy ŭ praktyčnyja vyniki ich efiekt budzie vielmi karatkačasovym.