Kamientary da artykuła

Centr daśledavańniaŭ biełaruskaj kultury, movy i litaratury Akademii navuk uznačalić byłaja deputatka

  • Pro
    08.10.2025
    Byŭ jaje studentam. Ničoha drennaha nie mahu skazać. Adkaznaja, dobra stavicca da biełaruskaj movy. Talenavitaja. jaje lekcyi pa Jehipcie-❤️
  • Baradzied
    08.10.2025
    Ničieho siebie, profiessor Popko užie doktor iskusstvoviedienija, diriektor srazu trioch institutov akadiemii nauk. Ona mnoho let izučała kniaziej Vithienštiejnov. Vriad li dieputatstvo možno sčitať jeje hłavnym dostižienijem.
  • daviedka
    09.10.2025
    Hladiš, ona tak skoro staniet voobŝie zamiestitielem priedsiedatiela Karanika.
  • Vsie pora prosnuťsia, adradžeńnia nia budzie
    09.10.2025
    Čto tam isśledovať biezdielnikam. Mova po faktu umierła, nikto na niej nie hovorit. Tolko ostatki humanitarijev tipa Viečierki staršieho i mładšieho. Biełorusy nie tolko nie nacija, no užie i nie narod. Umierła mova, umier i narod. A tuniejadciev s movaj pri novoj vłasti nado by uvoliť. Pusť izučajut za svoj sčiot v svobodnoje vriemia.
  • Najpierš nie hałasi!
    09.10.2025
    Vsie pora prosnuťsia, adradžeńnia nia budzie, nie hałasi. ))
    Adradžeńnie jakraz idzie i ŭsio bolš ludzi ŭśviedamlajuć jahony sens.
    Chočacie prostych dokazaŭ? Kali łaska! Vašaje natužnaje starańnie "adradžeńnia nie budiet" jość dobrym dokazam: nie było b adradžeńnia - nie było b patreby vam hałasić.
    ))
  • imia
    09.10.2025
    Vsie pora prosnuťsia, adradžeńnia nia budzie, nie płačcie pa sučasnaj biełaruskaj movie, bo jana na svaim pačesnym mieście - mova sielskich žycharoŭ, małaadukavanych i mova adzinak adukavanych narodnikaŭ.
    Va ŭsie časy piśmovaj historyi RB była hutarkovaja mova plebiejaŭ i była mova elit, pabudavanaja na carkoŭnasłavianskaj.
    Kali čytać knihi Skaryny i Statuty, to buduć papadacca słovy z hutarkovaj movy, ale čytajecca i adčuvajecca taja piśmovaja mova jak sučasnaja ruskaja, bo abiedźvie zasnavanyja na carkoŭnasłavianskaj movie. Pakolki pry balšavikach adukacyja stała ahulnaabaviazkovaj, to suadnosiny kolkaści adukavanych elit i małaadukavanych sialan i marhinałaŭ pieramianiłasia na karyść adukavanych elit. I raspaŭsiudžanaść ruskaj movy, jakaja zamianiła piśmovuju starabiełaruskuju, stała bolšaj u adnosinach da prostaj hutarkovaj movy.
    Tak što ŭsio narmalna, kožnaja mova zajmaje svajo tradycyjnaje miesca. Ničoha strašnaha nie zdarycca, kali ŭzory hutarkovaj movy zastanucca tolki ŭ muziejach i archivach.
  • Nie hałašu, bo my janyčary, nam pofik
    09.10.2025
    Najpierš nie hałasi! , Včiera za mnohije hody uvidieł i usłyšał na movie hovoriaŝieho na movie roditiela s synom. A tak nihdie na movie nie słyšno. Hoitie adradžeńnie idzie? Kakoje, hdie? Začiem vriotie? Niet movy- niet naroda. Jeŝio v 1983- m hovorił studientu H. Sahanoviču, podpolnomu siektantu siekty " Tałaka" iz BHU, čto biełorusizacii biełorusov nie osuŝiestvitsia, bo jesť utopija. Pojezd ušieł. Prošło 40 let. Sahanovtč był vynuždien emihrirovať, vrodie v Hiermanii, biełorusizacii ostanovlena, na movie po priežniemu bolšinstvo nie bałakajet. Vyvod: ja był mołodoj, no riealist, a Hiena Sahanovtč był i jesť utopist- nacionalist.
  • Imia
    09.10.2025
    Replika nahadała staruju ŭžo karykaturu:

    "- Vatnik, dosyć jeści haŭno!
    - A što ty mnie zrobiš!"
  • Nie žaleju, nie zovu, nie płaču...
    09.10.2025
    imia, A v dierievnie davno byli hdie? Ja vot jezžu očień často na rodinu žieny. I vot čto ja vam skažu: dierievni po bolšomu sčietu tožie niet. Vymierła. Doživajut stariki i staruchi. Mołodieži praktičieski niet, vsie śbiežali v horod, stali horodskimi i na russkom jazykie. No i ostavšijesia v dierievnie praktičieski nie hovoriat na movie. A niet movy, niet i naroda.
  • imia
    09.10.2025
    Nie žaleju, nie zovu, nie płaču..., byŭ adzin narod, staŭ inšy. Byli kryvičy-dryhavičy, stali - ruskija, potym biełarusy, ciapier buduć ruskamoŭnymi biełarusami (sa znakam jakaści). Moža niekali dla ich karotkaje jomkaje słova źjavicca. Praces cikavy dla navukoŭcaŭ. U 19 i pačatku 20 stahodździa nazirali asimilacyju litoŭcaŭ u Vilenščynie, ciapier nazirajem asimilacyju biełarusaŭ. Vialikaja ŭdača nazirać takija pracesy.

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić