U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ
-
18.06.2025Dziadźka majoj mamy byŭ vyviezieny ź siamjoj u Čalabinsk, jahony syn (mamin stryječny brat, vučyŭsia ŭ Vilenskim universytecie) rasstralany ŭ Katyni. Dziadźka pamior tam, tyja, chto vyžyŭ paśla vyzvaleńnia, źjechali ŭ Polšču. U maminych baćkoŭ adabrali ŭsio i zahnali ŭ kałhas. Pa linii baćki ŭsie «raskułačany» i ŭ kałhas. Z susiedziami padobnyja historyi (byli nievialikija chutary 8-10 hiektaraŭ ziamli), ciapier tam pustata, dzie kustoŭjem zarasło, dzie ŭžo vyras les, niejkaja častka apracoŭvajecca kałhasam (ziemli vilhotnyja byli). Ludziej niama, ziamla, vyzvalenaja ad ludziej. Doŭha stajali sady i humny (jakija stali kałhasnymi), ciapier i hetaha niama… Haradzienskaje vajavodztva
-
18.06.2025Neasavok pierapisvaje historyju.
Ź inšaha boku, hety Aleh Łaŭruchin havaryŭ vielmi aściarožna, mahčyma, kab nie schłusić: i pra adsutnaść śviedčańniaŭ pra pachavańnie tam achviar nacystaŭ, i pra "hilzy ad zbroi na ŭzbrajeńni hitleraŭskaj armii" — papularnyja siarod NKUSaŭcaŭ maŭziery taksama aficyjna byli na ŭzbrajeńni niamieckaj armii časoŭ druhoj suśvietnaj, chaj i ŭ nievialikaj kolkaści. -
18.06.2025Prosta žychar, kali što, to pistalet TT zrobleny mienavita pad savieckuju kopiju maŭzieraŭskaha patrona
-
18.06.2025Čyrvonaja armija Maskoŭskaj imperyi «vyzvaliła» Aśviencym, ale balšavickija lahiery jana achoŭvała da apošniaha. Mała chto viedaje, što nacysckija kanclahiery vykarystoŭvalisia ŭ hetaj jakaści jašče piać hadoŭ. Z samych viadomych — Buchienvald i Zaksenhaŭzien (speclahier № 2 i speclahier № 7, u balšavickaj terminalohii). Z 1948 hoda speclahiery byli pierapadparadkavanyja HUŁAHu, u 1950-m likvidavanyja. Ale ich abstalavańnie nie prapała: novyja dbajnyja haspadary vyvieźli i vykarystali pa pryznačeńni ŭ łahierach Maskoŭskaj imperyi. Jak vynikaje z hetaha dakumenta, u Balšavickaj imperyi byli vyviezienyja razbornyja draŭlanyja baraki, abstalavańnie kuchniaŭ i pralni, medyčnaja majomaść. A taksama niejkija «vytvorčyja mechanizmy» — što chavajecca pad hetym złaviesnym aznačeńniem, u dakumencie nie rasšyfravana.
-
18.06.2025Chutčej za ŭsio, znajšli na aharodžanaj terytoryi ministerskich leciščaŭ na Parnikovaj (paźniej restaran "Ekśpiedycyja") abo pry prakładcy kamunikacyj pobač. Raniej taksama mahła być terytoryjaj NKUS. Rasstreły na takich terytoryjach abo pobač - typovyja.
Pakazalna, što ŭ hetym vypadku ničoha nie pakazali ź miesca znachodki i chavali fakt da apošniaha. Miemaryjalny kamień treba stavić nie na Čyžoŭskich mohiłkach, a niepasredna na miescy rasstrełaŭ u Ślapianskim lesie.
I pa zakonie (chacia pra što ja) tam užo nielha budavać nikoli. Vyhladaje tak, što praciahnuli budavać. Niechta kupić damy, pabudavanyja "na kaściach" (zamiest kaściej). ŽK Utulny. Cynična. -
18.06.2025., sam žk postroili nie v lesu, a sboku riadom s hostiniciej hazprom. Tam hdie riestoran ekśpiedicija vsie śnieśli kromie riestorana i strojat doma častnyje za mnoho dienieh. Čieriez les tianuli kommunikacii tuda ot ujutnoho vidimo tam i našli
-
18.06.2025Tolko durak nie ponimajet, čto mało toho čto eto vrańje tak jeŝie i ispolzujetsia dla propahandy. Ładno by zachoronili, tak nado otpustiť kommientarii pro zapad i td.
-
18.06.2025ŽK Ujutnyj składajecca z 2 častak: paŭnočnaja na Padlesnaj sa šmatpaviarchovikami, paŭdniovaja na Parnikovaj z taŭnchaŭsami. Na schiemie ź Jandeksa adznačana tolki paŭnočnaja častka.
Kamunikacyi kapali i pamiž imi, i na terytoryi, dzie była "Ekśpiedycyja". Da vajny była aharodžana mienšaja častka.
Raskopy pavinny byli zastavacca ŭsio leta i vosień, pakul pracavaŭ 52 bataljon. U lesie šmat ludziej hulaje, miascovyja pavinny byli zaŭvažyć.
Taksama nie jasna, dzie byli cieły 6-12 miesiacaŭ ad znachodki da pachavańnia. -
18.06.2025Šokirujuŝieje prošłoje i nastojaŝieje.
-
18.06.2025Śmierť vraham Biełorusskoho, Rośsijskoho i Jevriejskoho naroda! Zakončim s ajatołłami, pridiom k vam.
-
18.06.2025«Daleje zamiestitiel hienprokurora Hiennadij Dysko zajavlał, čto «tiepieŕ na Zapadie koričnievaja čuma snova načinajet podnimať svoju hołovu».»
2020
«Zajavlenije zamiestitiela Hienprokurora Hiennadija Dysko o razhłašienii vračiebnoj tajny po matieriałam uhołovnoho dieła
Hienieralnaja prokuratura rasśledujet uhołovnoje dieło v otnošienii vrača horodskoj kliničieskoj bolnicy skoroj miedicinskoj pomoŝi Artiema Sorokina i hraždanki Jekatieriny Borisievič»
Po stopam NKVD. -
18.06.2025Nu dyk usio ž vierna prakuratura napisała: achviary hienacydu biełaruskaha narodu!
-
18.06.2025Jany ŭvieś čas šalmujuć praŭdu i zmahajucca z achviarami kamunistyčnaha teroru. Baraćba suprać Kurapataŭ nie skončvajecca ad pieršaha dnia kali pra heta raspavieŭ Paźniak. Roŭna toje samaje ź inšymi viadomymi miescami pachavańniaŭ achviar staliniskaha rastrelnaha žacha. Albo tych achviar zapisvajuć u achviary nacyzmu, caryzma, polskaha mižvajennaha režyma i h.d.. Maskali Sandarmoch uvieś zapisali ŭ achviary finskich fašystaŭ.
Ničoha novaha, ničoha dziŭnaha -
18.06.2025Praktika totalnoj i nahłoj łži voźviediena v idieołohiju i zakony łukašienkom.
Stranno, začiem on triebujet nacionalnuju idieju dla biełarusov ?
Ona davno im pridumana i uśpiešno rabotajet 31 hod - TOTALNAJA, NAHŁAJA ŁOŻ hosudarstviennoj sistiemy łukašienko ! -
18.06.2025Žančyny 18 hadoŭ?
Moža tam maładyja biełaruski - aviary zhvałtavańniaŭ nkvdšnikami na leciščach NKVD?
Tamu i dakumientaŭ nijakich na ich niama? Vykradali na vulicach, hvałcili, zabivali i prykopvali dziaŭčyn pobač ź miescam hvałtu?
Źniščeńnie biełarusaŭ maskoŭskim NKVD praciahvałasia i ŭ časy niamieckaj akupacyi. U červieni 1941 hoda ŭ pieršyja dni vajny kamunisty rasstralali ŭ turmach i na etapach tysiačy źniavolenych. Tolki ŭ Bieraściejskaj krepaści, dzie była strašnaja turma NKVD, usich aryštavanych likvidavać nie paśpieli, častka ź ich raźbiehłasia. Tym časam vialikaja hrupa nahladčykaŭ i funkcyjaneraŭ NKVD była zabłakavanaja ŭ krepaści niemcami. Jany siadzieli tam kala miesiaca, pakul nie vymierli. Hadoŭ praz 20 paśla vajny kamunisty prydumali lehiendu pra «hieraičnuju abaronu» Bieraściejskaj krepaści. Źviartaje na siabie ŭvahu toj fakt, što šyroki saviecki partyzanski ruch byŭ arhanizavany tolki ŭ Biełarusi i častkova — na etničnych biełaruskich ziemlach, jakija byli ŭ składzie Maskoŭskaj imperyi (Smalenščyna, Branščyna). U akupavanaj Maskoŭskaj imperyi partyzanskaha ruchu nie było. Čamu? Dy tamu, što praciahvaŭ dziejničać plan źniščeńnia biełaruskaj nacyi. Maskva, vykarystoŭvajučy orhany NKVD, uciahnuła masy cyvilnaha biełaruskaha nasielnictva ŭ vajnu suprać niemcaŭ, i hetym padstaviła biełarusaŭ pad niamiecki ŭdar. Nieabchodnaja sprava baraćby zychodziła z kavarnaj zadumy i ažyćciaŭlałasia podłymi metadami. (Stalin chacieŭ atrymać padvojnuju vyhadu.) Enkavedysty admysłova kala biełaruskaj vioski zabivali niemca abo rabili inšuju pravakacyju, kab vyklikać karnuju aperacyju hitleraŭcaŭ (jakija zvyčajna spalvali ŭsiu viosku, čaściej za ŭsio — razam ź ludźmi). Takim čynam, darečy, u vyniku admysłovaj pravakacyi balšavickich partyzan była spalenaja i viadomaja Chatyń, jakuju kamunisty potym u 70-ch hadach razreklamavali na ŭvieś śviet jak typovuju achviaru fašystoŭskaha źvierstva. U vyniku takoj kamuna-fašystoŭskaj sumiesnaj «pracy» ŭ Biełarusi spalili bolš za 9 tysiač viosak. Tamu da kanca vajny, u vyniku admysłovaj aperacyi NKVD, mnohija biełaruskija kamandziry byli pasłanyja na śmierć, adchilenyja ad kamandavańnia, zabityja i represavanyja. Ich miescy zajmali maskavity, dasłanyja z Maskvy, i viernyja enkavedysty. Letam 1944 hoda, kali Čyrvonaja armija zaniała Biełaruś, maskavity praviali mabilizacyju ŭ vojska na biełaruskaj terytoryi. Dziasiatki tysiač maładych biełaruskich mužčyn, amal biez padrychtoŭki, kinuli na pieradavuju liniju frontu. Maskoŭskija kamandziry padymali ich u niepatrebnyja ataki pad ahoń niamieckich kulamiotaŭ, nia daŭšy navat zbroi ŭ ruki, ci ź vintoŭkami, ale biez patronaŭ. Jany hinuli tysiačami, jak trava pad kasoj. A tyja, što ŭciakali nazad, traplali pad kuli enkavedysckich «zahradatradaŭ». Zrešty, zahradatrady stralali i ŭ śpinu. Tak praciahvałasia źniščeńnie biełarusaŭ na vajnie, rukami niemcaŭ i maskavitaŭ adnačasova. Jak kazali kamunisty, «u baraćbie za savieckuju radzimu». U 40-ch hadach maskavity vyvieźli ŭ Sybir i tam zamučyli ŭsich leśnikoŭ i hetak zvanych «kułakoŭ» z Zachodniaj Biełarusi. Vyvozili vahonami, pa raznaradkach.