A v eto vriemia hdie-to idiet vojna.Hibnut diesiatki tysiač ludiej.Na rodinie tysiači sidiat v tiuŕmach a sama rodina prievraŝajetsia v mišień dla jadiernoho udara....NN, nie ponimaju začiem pisať o ludiach kotoryje ničieho nie sdiełali dla rodiny a vosstanavlivajut čužuju istorija
Juzik sa stancyi Kruleŭščyna
29.03.2023
Niejak narvaŭsia na błohiera "Vidał ja vaši zamki"... Tam niekalki sieryj pra zamki Taskany. Dyk tam u kožnaj vioscy pa 3-5 zamkaŭ, navat z peŭnaha rakursu ŭsie 5 mohuć patrapić adrazu ŭ abjektyŭ! Voś heta, ja razumieju, kraina zamkaŭ! Tysiačy zamkaŭ! Navat nie kraina, a tolki adna z pravincyj, i kolki ž tych zamkaŭ va ŭsioj Italii! I koštam -- 1 eŭra. A ŭ nas "krepkija chaziajstvieńniki" hadami ładziać aŭkcyjony, kab jak maha daražej śpichnuć nie zamak, a zachudałuju panskuju siadzibu! Nie ŭdałosia śpichnuć? Buldoziem -- u kanavu!
Słavianin
29.03.2023
Juzik sa stancyi Kruleŭščyna, tak i v Jevropie nie očień to oni śpichivajutsia za odin jevro. Tam obiazatielstv s priciepom na million. Čto miešajet tiebie kupiť za odin jevro. I ty možieš.
Juzik sa stancyi Kruleŭščyna
29.03.2023
Słavianin, Razumieju. Ale, ja nie pra heta. Voś, naprykład, majontak Kaštalanaŭščyna pad Hłybokim. Hadoŭ 20 tamu stajaŭ jašče vialiki 3-pavierchavy dychtoŭny budynak paravoha młyna, paru haspadarčych pabudoŭ (stajnia i karoŭnik), i śviran... Moj znajomy fiermier prasiŭ rajennyja ŭłady addać ci pradać jamu hety abjekt. Abivaŭ parohi... Chvihu! Młyn razabrali na cehłu i jaje zabrała ptuškafabryka, a voś padmurki z časanych kamianioŭ zabraŭ sabie adzin važny čynoŭnik na budaŭnictva katedža. Jak raz dziela časanych kamianioŭ i razabraźli 3-paviarchovy młyn... A potym -- daj mnie, Boža, što tabie niahoža -- što zastałosia, vystavili na aŭkcyjon. Nu j jaki durań pavapicca na reštu, kali źniaśli asnoŭny samy kaštoŭny budynak.
Słavianin
29.03.2023
Juzik sa stancyi Kruleŭščyna, etot majontak takoj už silno iźviestnyj pamiatnik architiektury? Jeśli da, to płocho. Vot tiebie by v orhany po ochranie nužno było by žałobu pisať, a nie na forumach NN za Jevropu advokatiť! A jeśli niet, nu to i ładno.
dobry viečar
29.03.2023
Słavianin, aha. A jašče ŭ lihu seksualnych mienšaściaŭ.
Słavianin
30.03.2023
dobry viečar , a počiemu by i niet!
Toscander
29.03.2023
Słaboje miesca praektu - adsutnaść pracoŭnaj siły. I ŭ hetaj spravie nie atrymajecca zavieźci ludziej z uschodniaj Eŭropy. Maksimum heta moža być niejkaja padsobnaja praca, jakoj ja naziraju na 20-10% ad usiaho maštabu. A ź miascovych znajści nieabchodnuju kolkaść budzie viejeielmi składana. Tam, spraviŭsia by adzin - spatrebicca brać dvoch. Ale ž, chaj ščaścić!
Valera
29.03.2023
Hłavnoje - imieť pravilnyj pasport.
Askmi
29.03.2023
Miemuary mummi papy, Tuvie Jansien. "Chiemuli, lubieznaja fru, dla mienia tiepieŕ – ničto! Ja postroił dom! Skromnyj dvuchetažnyj dom! Ja očień sčastliv, no očień ustał, a prieždie vsieho – užasno hołodien! Ja privyk jesť v piať časov. I mnie nado by niemnoho zołotoj kraski dla łukovicy na…
– Vot ono čto! Zołotoj kraski! – s kisłoj minoj pieriebiła mienia Ježicha. – Ty javiłsia kak raz, kohda ja moju posudu. Śviežaja prostokvaša jeŝie nie hotova, a včierašniuju ja sjeła.
– Nu i ładno, – otvietił ja. – Odnoj misočkoj prostokvaši bolšie, odnoj mieńšie – nie tak už važno dla iskatiela priklučienij. No ja prošu vas, lubieznaja fru, ostav́tie posudu i vzhlanitie na moj novyj dom!
Ježicha podozritielno posmotrieła na mienia, vzdochnuła i vytierła łapki połotienciem.
– Tak i byť, – skazała ona. – Pridietsia potom snova vodu podohrievať. Hdie etot dom? Daleko otsiuda?
Ja pošieł vpieried, no vsiu dorohu ot vniezapno ochvativšieho mienia durnoho priedčuvstvija u mienia drožali nohi.
– Nu-u? – sprosiła Ježicha, kohda my pribliziliś k ruċju.
– Lubieznaja fru, – ostorožno načał ja, pokazyvaja na dom, kotoryj načiertił na pieskie. – Vot takim ja priedstavlaju jeho siebie… Pieriła vierandy opirajutsia na stołbiki s uzorom v vidie sosnovych šišiek. To jesť, jeśli vy, fru, odołžitie mnie łobzik…
Ja był sovieršienno śbit s tołku.
Dorohoj čitatiel, vy pojmietie, ja tak vžiłsia v miečtu ob etom domie, čto uvieriłsia, budto on v samom diele užie postrojen! Eto, koniečno, śvidietielstvujet o bohatstvie mojej fantazii – nieobyčajnoj osobiennosti, kotoraja v buduŝiem otmietit moju žizń i žizń moich blizkich.
Ježicha dołho smotrieła na mienia; potom nakoniec čto-to probormotała (k sčasťju, słov ja nie razobrał) i otpraviłaś vosvojasi – domyvať posudu."
Vsie nie tak kak jesť
29.03.2023
Čieriez hod nie budiet znať kak izbavitsia. Staťja dla….
Noŭnejm
30.03.2023
Supier biznes-ideja: kupić za jeŭra, dumać pra manietyzacyju, jašče navat nie kupiŭšy, a na adnaŭleńnie nabirać mienavita vałancioraŭ..
Asia
30.03.2023
Noŭnejm , i dieniežnych mieškov iz Forbs podtianuť:)
Maksim Dizajnier
30.03.2023
Noŭnejm ,
Normalno. Nabieriet "v śviazi s situacijej v stranie" s polskimi projezdnymi, vmiesto dokumientov, za pojesť i požiť, na siezon - dietiej, hołodranciev - na postojannoje proživanije, liš by rabotali. Toskana - priekrasnoje miesto dla pobuchať i vkusno zakusiť.
Maksim Dizajnier
30.03.2023
Umnica naša biełorusskaja, i krasavica.
Maksim Dizajnier
30.03.2023
Až duša radujetsia, kohda čitaju takije staťji. Choť komu-to udałoś nie prosto iz etoho bołota vyrvaťsia i ustroiťsia normalno, a nie v Polšie na zavodie Škoda za minimaku vodiaru chlestať.
«Niekalki hadoŭ jon mnie śniŭsia, a zaraz ja jaho kuplaju za 1 jeŭra». Biełaruska stanie ŭładalnicaj cełaha zamka ŭ Taskanie
Ale ž, chaj ščaścić!
"Chiemuli, lubieznaja fru, dla mienia tiepieŕ – ničto! Ja postroił dom! Skromnyj dvuchetažnyj dom! Ja očień sčastliv, no očień ustał, a prieždie vsieho – užasno hołodien! Ja privyk jesť v piať časov. I mnie nado by niemnoho zołotoj kraski dla łukovicy na…
– Vot ono čto! Zołotoj kraski! – s kisłoj minoj pieriebiła mienia Ježicha. – Ty javiłsia kak raz, kohda ja moju posudu. Śviežaja prostokvaša jeŝie nie hotova, a včierašniuju ja sjeła.
– Nu i ładno, – otvietił ja. – Odnoj misočkoj prostokvaši bolšie, odnoj mieńšie – nie tak už važno dla iskatiela priklučienij. No ja prošu vas, lubieznaja fru, ostav́tie posudu i vzhlanitie na moj novyj dom!
Ježicha podozritielno posmotrieła na mienia, vzdochnuła i vytierła łapki połotienciem.
– Tak i byť, – skazała ona. – Pridietsia potom snova vodu podohrievať. Hdie etot dom? Daleko otsiuda?
Ja pošieł vpieried, no vsiu dorohu ot vniezapno ochvativšieho mienia durnoho priedčuvstvija u mienia drožali nohi.
– Nu-u? – sprosiła Ježicha, kohda my pribliziliś k ruċju.
– Lubieznaja fru, – ostorožno načał ja, pokazyvaja na dom, kotoryj načiertił na pieskie. – Vot takim ja priedstavlaju jeho siebie… Pieriła vierandy opirajutsia na stołbiki s uzorom v vidie sosnovych šišiek. To jesť, jeśli vy, fru, odołžitie mnie łobzik…
Ja był sovieršienno śbit s tołku.
Dorohoj čitatiel, vy pojmietie, ja tak vžiłsia v miečtu ob etom domie, čto uvieriłsia, budto on v samom diele užie postrojen! Eto, koniečno, śvidietielstvujet o bohatstvie mojej fantazii – nieobyčajnoj osobiennosti, kotoraja v buduŝiem otmietit moju žizń i žizń moich blizkich.
Ježicha dołho smotrieła na mienia; potom nakoniec čto-to probormotała (k sčasťju, słov ja nie razobrał) i otpraviłaś vosvojasi – domyvať posudu."