BIEŁ Ł RUS

Usiaho 7 rubloŭ na dzień tracić trenier z Baraŭlan na zdarovaje charčavańnie

2.11.2025 / 19:44

Nashaniva.com

Jak tak atrymlivajecca i što jon jeść?

Hleb Šutaŭ. Fota: «Prystaličča»

Trenier Hleb Šutaŭ z Baraŭlan pierakanany, što zdarovaje charčavańnie moža być tannym.

Hleb ciapier u stadyi naboru myšačnaj masy (važyć kala 90 kh), tracić na ježu kala 210‑220 rubloŭ u miesiac, piša «Prystaličča».

«Kab nabirać «mahutnuju» masu, u mianie idzie paradku 7‑8 rubloŭ u dzień na charčavańnie. Ja biaru białki nie z łasosia, a z tvarahu, kurynaj hrudki i jajek. Vuhlavody — z hrečki i rysu. Hetyja pradukty dajuć stolki ž sił dla trenirovak, što i darahija anałahi», — śćviardžaje trenier.

Jaho štodzionny racyjon prosty: naprykład, na śniadanak — dva jajki z rysam i tvaroh, na abied — kuryca z hrečkaj. Taki padychod ekanomić nie tolki hrošy, ale i čas na hatavańnie i padlik kałoryj.

«Mnie praściej ličyć białki i vuhlavody, kali ja jem adno i toje ž. Tady nie treba kožny raz pieraličvać. Ja ŭžo pryvyk, i mianie ŭsio zadavalniaje. Ale pry žadańni raznastajnaść unosić možna i treba», — raić trenier.

Hleb skieptyčna stavicca da supierfudaŭ i dabavak.

«Arhanizmu ŭsio roŭna, voźmiem my białok z tvarahu ci z «supiermiehadabaŭki» — u straŭniku ŭsio rasščaplajecca na aminakisłoty. Jamu nieistotna, adkul my ich uziali».

Na dumku treniera, pierachod na zdarovy ład žyćcia — heta nie dadatkovyja traty, a, naadvarot, ekanomija.

«Kali ŭ mianie zaŭtra ciažkaja treniroŭka, ja ŭviečary nie pajdu tracić hrošy na kaktejli. Heta ŭžo ekanomija, — pryvodzić prykład Hleb. — Kali čałaviek nie vysypajecca, arhanizm znachodzicca ŭ stresie i imkniecca źjeści tłustuju i bahatuju na vuhlavody ježu dla chutkaj enierhii. I kali vysypacca i jeści dastatkova białku, to źnikaje sama ciaha da spantannych pierakusaŭ prysmakami».

Čytajcie taksama:

Sacsietki ŭ zachapleńni ad mietylenavaha siniaha. Jon sapraŭdy dapamahaje?

Ciła pocisku ruki ŭ 50 hadoŭ moža pradkazać vaša zdaroŭje ŭ 70: vyniki daśledavańnia

Novy trend: cybulny sok, kab vałasy stali zdaraviejšyja. Heta praŭda pracuje?

Kamientary da artykuła