«Ludziam cikavy viaskovy dźviž». Babrujski dalnabojščyk raskazaŭ, jak pieratvaryŭ dvaravuju dyskateku pad Hłuskam u kulturny fienomien
Sioleta biełaruski tyktok uzrušyła atmaśfiernaja viaskovaja dyskateka pad Hłuskam, arhanizataram jakoj staŭ Ryhor Bułka z Babrujska. Akazałasia, što farmat tancaŭ na śviežym pavietry — mienavita toje, pa čym sumavali mnohija biełarusy. Vydańnie «MohilevOnłajn» pabyvała ŭ vioscy Zielankovičy, kab daviedacca, jak addalenaja vioska z nasielnictvam mienš za 100 čałaviek stała miescam pryciahnieńnia sotniaŭ biełarusaŭ.
«Heta chata — nastalhija i pamiać»
Dla Ryhora Bułki Zielankovičy źviazanyja z samymi ciopłymi ŭspaminami. Tut prajšli jaho dziacinstva i junactva. I choć siońnia heta amal vymierłaja vioska, małady čałaviek pryjazdžaje siudy časta. U spadčynu jamu dastałasia chata, kuplenaja baćkami jašče ŭ 1990-ch, jakuju jon starajecca padtrymlivać u paradku.
«Dla mianie heta chata — nastalhija i pamiać. Choć jana davoli staraja, ja jaje lublu i pradavać nikoli nie chacieŭ i nie budu», — dzielicca Ryhor.
U Zielankovičach jon niaredka prymaŭ siabroŭ i navat z prostych pasiadziełak umieŭ zrabić śviata. Raniej babrujec aktyŭna pracavaŭ tamadoj i z taho času ŭ jaho pyliłasia muzyka-aparatura, jakuju jon časam dastavaŭ. Tady dvor pry jahonaj chacie pieratvaraŭsia ŭ jarkuju muzyčnuju placoŭku, dzie kožny hość moh viesieła pravieści čas. Ideja rabić dyskateki ŭ dvary chaty rehularna ŭźnikała sama pa sabie ŭ kole siabroŭ.
«Zrabiŭ adzin raz, zrabiŭ druhi — i ŭsim tak spadabałasia, što pačali pytać, kali budzie nastupnaja», — uspaminaje Ryhor Bułka.
Pa jaho słovach, spačatku heta była viečarynka tolki dla svaich, jakuju jon pravodziŭ raz u hod letam. Prostaja viaskovaja dyskateka na śviežym pavietry sa znajomymi ź dziacinstva pieśniami, karaokie i jarkaj śviatłomuzykaj.
Spačatku prychodzili siabry, potym pačali zachodzić siabry siabroŭ, a paśla i znajomyja znajomych. U haścinnaści Ryhor nikoli nie admaŭlaŭ, i chutka pra «vajbavuju» viaskovuju dyskateku ŭ Zielankovičach zahavaryli ŭ sacyjalnych sietkach.
Na tancy pad adkrytym niebam pačali pryjazdžać ludzi z samych roznych kutkoŭ Biełarusi: Hłuska, Babrujska, Minska, Mazyra, Słucka, Starych Daroh, Akciabrskaha, Homiela i mnohich biełaruskich viosak.
«Pryjazdžajuć, kab navat nie stolki patancavać, kolki parazmaŭlać»
Asablivaj kancepcyi ŭ mierapryjemstva pa-raniejšamu nie było, ale mienavita ŭ hetaj prostaści i była jaho mahija. Prostaja «lampavaja» viečarynka z tancami, dušeŭnymi razmovami i pieśniami stała dla haściej portałam u nastalhičnyja časy dziacinstva, kali na tancy źbirałasia ŭsia vioska. Nikoha nie biantežyła navat ciesnata: ludzi raskładalisia prosta kala svaich aŭtamabilaŭ, stvarajučy ŭtulnyja astraŭki, dzie śpiavali, tancavali i hutaryli ad dušy.
Tak viečarynka ŭ Zielankovičach stała sapraŭdnym chitom, i pa prośbie haściej Ryhor paŭtaryŭ jaje čatyry razy.
«Ludziam cikavy taki viaskovy dźviž. Pryjazdžajuć, kab navat nie stolki patancavać, kolki parazmaŭlać. Chtości tut znajomicca, a dla kahości heta miesca stanovicca sustrečaj starych siabroŭ», — adznačaje Ryhor Bułka.
Pa jaho słovach, miascovych na jahonyja viečarynki zachodzić niašmat, bo Zielankovičy — užo amal vymierłaja vioska. Adnak pahladzieć na tancy moładzi lubiać navat miascovyja babuli.
«Usie adhukajucca dobra, dziakujuć, što ja nie zabyvaju darohu ŭ rodnuju viosku i prynošu takoje śviata», — dzielicca Ryhor i adznačaje, što za ŭvieś čas nikoli nie čuŭ, kab na jaho chto-niebudź skardziŭsia.
Damy kala jahonaj chaty pustujuć, tamu šumnaj muzykaj turbavać prosta niama kaho.
«Kali heta patrebna takoj kolkaści ludziej, my znojdziem mahčymaść zrabić heta śviata»
Z rostam papularnaści pryjšli i novyja kłopaty. Kali na pieršuju dyskateku pryjšło kala 70 čałaviek, to na apošniuju — užo bolš za sotniu. Ryhor pryznajecca, što prymać takuju kolkaść haściej užo składana, i jahonaja viečarynka pačała ŭsio mienš nahadvać kamiernuju dyskateku ŭ dvary, jakoj była spačatku. Pytańnie biaśpieki vyjšła na pieršy płan, i stała vidavočna, što farmat treba pašyrać da jakoha-niebudź aficyjnaha mierapryjemstva.
«Ciapier ja abmiarkoŭvaju z rajonnaj administracyjaj mahčymaść arhanizacyi maštabnych dyskatek u budučyni. Kali heta patrebna takoj kolkaści ludziej, ja dumaju, my znojdziem mahčymaść zrabić śviata. Budu rabić heta sam ci razam z DK — ja hatovy razhladać roznyja varyjanty. Hałoŭnaje, kab usio było biaśpiečna i ŭ pravavym poli», — padzialiŭsia Ryhor.
Płany na nastupny siezon pakul u raspracoŭcy. Mahčyma, budučaja dyskateka stanie častkaj aficyjnaha śviata vioski, a mahčyma, što spatrebicca aformić IP dla praviadzieńnia takich masavych viečarynak.
«Mnie šmat pišuć z prapanovami zrabić śviata ŭ inšych miescach. Jość ideja raźvivać mienavita svaju placoŭku ŭ Zielankovičach, dadaŭšy novyja fiški.
Pryznajusia, ja nie čakaŭ takoha ažyjatažu i pakul nie vyznačyŭsia z kirunkam. Kali ŭsie pytańni buduć uładkavanyja, tady i zajmusia padrabiaznym płanavańniem. Upeŭnieny, što i siabry, i hości padkinuć niamała cikavych idej».
Niezaležna ad vybranaha farmatu, Ryhor nastrojeny rašuča. Jon upeŭnieny, što Zielankovickaja dyskateka budzie žyć, i hatovy damahacca dazvołu navat na abłasnym uzroŭni, kali spatrebicca.
Pa słovach mužčyny, jon atrymlivaje vialiki zarad i zadavalnieńnie ad atmaśfiery śviata, jakuju ŭdałosia stvaryć u dvary svajoj chaty. Ciapier jon stavicca da hetaha jak da pryjemnaha chobi, ale nie vyklučaje, što ŭ budučyni heta moža pieratvarycca ŭ niejkuju biznes-ideju.
Viadoma ŭžo ciapier, što prostaj kamiernaj dyskatekaj z adkrytymi dźviaryma jaho viečarynka nie zastaniecca — zanadta šmat achvotnych jaje naviedać. Mnohija hości adznačali, što navat hatovyja płacić, kab trapić na takuju dušeŭnuju dyskateku.
«Tak, ja zaraz na hetym ničoha nie zarablaju, ale, blin, mnie heta padabajecca. Kali ŭ mianie budzie niešta cikavaje ŭ nastupnym hodzie, i ja ŭbaču ŭ hetym niejkija pierśpiektyvy, to adnaznačna budu dumać. Kali taki vialiki popyt, kali ludziam chočacca hetaha śviata… Čamu b i nie? Pažyviom — pabačym», — padzialiŭsia Ryhor i padkreśliŭ, što hatovy kinuć pracu mižnarodnaha dalnabojščyka, jakoj zajmajecca ciapier, kali spatrebicca.
Kab pieradać niepaŭtornuju atmaśfieru zielankovickich viečarynak, Ryhor śpiecyjalna dla žurnalistaŭ uklučyŭ aparaturu. Znajomyja chity 90-ch, jarkija ahni, teatralny dym, jaho zaradžalnaja enierhija i charyzma — voś recept idealnaha leta, jaki znajšli dla siabie sotni biełarusaŭ u amal zabytaj vioscy.
Čytajcie taksama:
«Heta vypadkova nie Ibica?» Łahier «Zubrania» pakazaŭ, jak u im prachodziać dziciačyja dyskateki
U Barysavie pasprabavali adradzić dyskateki dla moładzi. Ale nie pa kani korm
U Barysavie prapanavali pravieści dyskateku ŭ navušnikach. Ci hatovyja haradžanie tancavać u cišyni?