Ziamla pakryvajecca płastykam: navukoŭcy pryvodziać ličby i bjuć tryvohu
Ziamlanie ŭsiaho za niejkich 65 hadoŭ zdoleli vyrabić 8,3 miljarda ton płastmasy. Prykładna stolki ž važać 25 tysiač ńju-jorkskich chmaračosaŭ Empajar-stejt-biłdynh abo 1 miljard słanoŭ. Usio heta padličyli amierykanskija navukoŭcy z kalifarnijskaha Univiersiteta Santa-Barbary, jakija apublikavali svaje vysnovy ŭ časopisie «Science Advances».
Samaja vialikaja prablema zaklučajecca ŭ tym, što mnohija pradukty z płastyka, takija jak upakovačny materyjał i polietylenavyja pakiety, vykarystoŭvajucca vielmi niadoŭha, a zatym vykidvajucca.
Bolš za 70% usioj vyrablenaj płastmasy ciapier valajecca na śmiećcievych zvałkach ci prosta zabrudžvaje navakolnaje asiarodździe, u tym liku — suśvietny akijan.
Pad kiraŭnictvam pramysłovaha ekołaha Rołanda Hiejiera navukoŭcy acanili, kolki ŭsiaho płastmasy było vyrablena ŭ śviecie, jak i dzie ŭsie hetyja palimiery vykarystoŭvajucca i dzie jany ŭ vyniku akazvajucca.
Voś asnoŭnyja vysnovy navukoŭcaŭ:
- u śviecie vyrablena 8 300 000 000 ton płastmasy;
- pałova jaje była vyrablena za apošnija 13 hadoŭ;
- kala 30% usioj vyrablenaj raniej płastmasy da hetaha času znachodzicca ŭ abarocie;
- z usioj vykinutaj płastmasy tolki 9% było pierapracavana;
- kala 12% było spalena, 79% adpraŭlena na śmietniki;
- samy karotki termin vykarystańnia vyrabaŭ z płastmasy — va ŭpakovačnaje haliny: mienš za hod;
- samy doŭhi termin vykarystańnia vyrabaŭ z płastmasy — u budaŭničaj industryi i mašynabudavańni;
- kali ciapierašniaja tendencyja vytvorčaści zachavajecca, da 2050 hoda budzie vyrablena 12 miljardaŭ ton płastmasy;
- u 2014 hodzie ŭ Jeŭropie pierapracoŭvałasia 30% płastykavych adchodaŭ, u Kitai — 25%, u ZŠA — 9%.
Sposabaŭ nazaŭždy pazbavicca ad płastmasy niašmat. Jaje možna źniščyć termičnym sposabam u pracesie pirolizu abo prosta spalić, choć apošni varyjant škodny jak dla čałavieka, tak i dla navakolnaha asiarodździa.
Tak što hory płastyka praciahvajuć raści, i, jak śćviardžaje Rołand Hiejier i jaho kalehi-ekołahi, jaho ŭžo nazapasiłasia stolki, što płastmasaj možna całkam pakryć vialikuju krainu, takuju jak Arhiencina.
«My nie stamlajemsia paŭtarać: niemahčyma spravicca z tym, što nielha padličyć. Tamu naša ideja ŭ tym, kab prosta pradstavić śvietu hetyja ličby, nie śćviardžajučy pry hetym, što mienavita treba rabić, i prosta pačać na hetuju temu kanstruktyŭnuju dyskusiju», — kaža navukoviec.