ZŠA stali čaściej admaŭlać biełarusam u prytułku
U mai 2026 hoda atrymali prytułak tolki 22,2% zajaŭnikaŭ, 77,8% atrymali admovy. Jašče paŭtara hoda tamu stanoŭčyja rašeńni atrymlivali 92% tych, chto prasiŭ prytułak, piša Radyjo Svaboda.
Vašynhton. Fota: Allan Baxter / Getty Images
Pavodle źviestak vałancioraŭ arhanizacyi ByAction, u ZŠA stała mahčymaj departacyja biełarusaŭ, jakija čakajuć palityčnaha prytułku. Krainaj mahčymaj departacyi nazyvajuć krainu ŭ centralnaj Amierycy, što miažuje ź Mieksikaj i Hvatemałaj, — Bieliz. Vałancioram inicyjatyvy viadoma prynamsi pra dva takija vypadki, kali spravy razhladaŭ adzin ź imihracyjnych sudździaŭ u štacie Kalifornija.
Jak paviedamlajuć vałanciory ByAction, fihuranty hetych spraŭ pryjechali ŭ ZŠA bolš za dva hady tamu, prachodzili lehalny imihracyjny praces i čakali razhladu svaich spraŭ. Biełarusaŭ zatrymali padčas vypadkovych pravierak dakumientaŭ (paśla spynieńnia aŭtamabilaŭ).
Pavodle suzasnavalnika inicyjatyvy ByAction Jaŭhiena Ždanoviča, jaki robić vysnovy z uskosnych prykmiet, sud nie staŭ razhladać źmiest zajaŭ prośbitaŭ prytułku i pastanaviŭ nakiravać ich u treciuju krainu — u Bieliz.
«My pakul nie vałodajem usimi materyjałami spravy. Sprabujem znajści hetych ludziej i advakataŭ, jakija pradstaŭlali spravu ŭ sudzie, kab daviedacca pra ŭsie akaličnaści», — tłumačyć Jaŭhien Ždanovič.
Pavodle Ždanoviča, ByAction raspracavaŭ analityčnuju sistemu, jakaja adsočvaje ŭsie spravy hramadzian Biełarusi ŭ imihracyjnych sudach ZŠA.
«My pracujem tolki z materyjałami, dzie niama asabistych źviestak, i bačym tolki daty pracesualnych padziej i pryniatyja rašeńni. Pavodle našaj infarmacyi, heta pieršaje takoje rašeńnie, choć nielha vyklučać, što asobnyja vypadki my mahli prosta prapuścić. Imavierna, što ciapier farmujecca novaja praktyka — nakiravańnie emihrantaŭ, jakija prosiać palityčnaha prytułku ŭ ZŠA, u trecija krainy», — miarkuje suzasnavalnik ByAction Jaŭhien Ždanovič.
U śniežni 2025 hoda i ŭ studzieni 2026‑ha byli sproby damahčysia vysyłki va Uhandu niekatorych biełarusaŭ, jakija prasili prytułku ŭ štacie Piensilvanija, raskazaŭ «Svabodzie» siabra rabočaj hrupy pa pytańniach mihracyi, upaŭnavažany pradstaŭnicaj Abjadnanaha pierachodnaha kabinieta pa sacyjalnaj palitycy, delehat Kaardynacyjnaj rady 4‑ha sklikańnia ad frakcyi «Jeŭrapiejski vybar» Hleb Ivaškievič.
«Prakurory źviartalisia ŭ sud z asobnymi chadajnictvami. Praz tydzień jany samastojna admovilisia ad patrabavańniaŭ departavać ludziej va Uhandu, i spravy nadalej razhladalisia ŭ zvyčajnym paradku», — kaža jon.
Ivaškievič dadaje, što adzin ź fihurantaŭ hetych spraŭ dačakaŭsia imihracyjnaha suda i ŭsio ž atrymaŭ palityčny prytułak.
Imihracyjnaja palityka ZŠA źmianiłasia z prychodam da ŭłady prezidenta Donalda Trampa. Šerah humanitarnych prahram, nakiravanych na pracu ź mihrantami, byŭ prypynieny. Uzmacniŭsia kantrol za vydačaj amierykanskich vizaŭ, pašyrylisia patrabavańni da pracoŭnych mihrantaŭ, rezka vyrasła kolkaść pravierak dakumientaŭ padčas śpiecyjalnych rejdaŭ imihracyjnaj palicyi.
Usio heta adbyvajecca padčas rezkaha rostu kolkaści biełarusaŭ, jakija sprabujuć atrymać u ZŠA palityčny prytułak.
Pavodle źviestak hramadskaj arhanizacyi OpenImmigration, jakaja źbiraje statystyku razhladu imihracyjnych spraŭ z amierykanskich sudoŭ u asobnych štatach, paśla 2020 hoda kolkaść achvočych atrymać prytułak u ZŠA biełarusaŭ vyrasła ŭ razy. Kali ŭ 2020 hodzie va ŭsich ZŠA było razhledžana 98 spraŭ, to ŭ 2021‑m užo 780, a ŭ 2022‑m — 939.
Padobnym čynam vyrasła kolkaść spraŭ rasijskich hramadzian, adnak tam padadzienych zajavak značna bolš — 7007 u 2022 hodzie i 19 358 u 2023-m. Admaŭlajuć rasijanam u prytułku ŭ ZŠA, pavodle hetaj ža statystyki, amal utraja čaściej, čym biełarusam.
Pavodle źviestak OpenImmigration, za pieryjad z 2000 hoda da pieršaj pałovy 2026 hoda ŭłady ZŠA departavali z krainy tolki 8 hramadzian Biełarusi, jakija sprabavali atrymać tam prytułak. Kala traciny ŭsich «biełaruskich» spraŭ za hety čas zaviaršylisia nadańniem prytułku, inšyja byli pierakvalifikavanyja, zakrytyja biez departacyi abo skončylisia admovaj zajaŭnikam.
Usiaho ŭ imihracyjnych sudach ZŠA ciapier na razhladzie bolš za dva miljony spraŭ zamiežnych hramadzian, jakija padali dakumienty na atrymańnie prytułku ŭ ZŠA.
Siarod tych, chto prajšoŭ praz centry dla zatrymanych imihrantaŭ u ZŠA, byŭ i adzin ź lidaraŭ pratestaŭ 2020 hoda na «Biełaruśkalii» Anatol Bokun. Zaraz jon na svabodzie.
Pavodle analityčnaha manitorynhu ByAction, dola ŭchvalenych zapytaŭ ad biełarusaŭ na palityčny prytułak u imihracyjnych sudach ZŠA źnižajecca. Ekśpierty arhanizacyi sa spasyłkaj na ŭłasnyja krynicy havorać, što stanoŭčych rašeńniaŭ mocna pamienieła ŭ traŭni, choć jašče letašniaj zimoj admovy byli chutčej redkaściu.
Analityk inicyjatyvy ByAction Iryna Aksiončyk u razmovie sa «Svabodaj» havoryć, što za pieršuju pałovu 2026 hoda vałanciory arhanizacyi zafiksavali ŭžo bolš admovaŭ, čym za ŭvieś 2025 hod.
Pavodle ekśpiertki, imihracyjnyja sudy ŭ spravach hramadzian Biełarusi, jakija prosiać prytułku, stali ličyć, što situacyja z pravami čałavieka ŭ Biełarusi palepšyłasia.
«My nazirajem ustojlivy trend na pamianšeńnie kolkaści stanoŭčych rašeńniaŭ imihracyjnych sudoŭ ab nadańni hramadzianam Biełarusi statusu ŭciekača ŭ ZŠA», — havoryć Iryna Aksiončyk.
Ekśpiertka dadaje, što pavodle jaje infarmacyi, u 2025 hodzie ŭ detenšeny (imihracyjnyja turmy ZŠA) źmiaścili jak minimum 78 hramadzian Biełarusi. Dla paraŭnańnia: u 2024 hodzie inicyjatyvie ByAction było viadoma pra 13 takich vypadkaŭ. Za pieršyja dva miesiacy 2026 hoda viadoma pra aryšt 27 hramadzian Biełarusi.
Fihuranty takich vypadkaŭ nie zaŭsiody chočuć publičnaści, aścierahajučysia prablemaŭ na radzimie. Što da publičnych asobaŭ siarod ich, to viadoma pra aryšt i źmiaščeńnie ŭ imihracyjnuju turmu viadomaha prafsajuznaha lidara, byłoha supracoŭnika «Biełkaliju» Anatola Bokuna, aktyvista Artura Siańko, siamji Lva i Volhi Babajeŭskich, Vieraniki Kazłoŭskaj.
U adkaz na zapyt «Radyjo Svaboda» Słužba hramadzianstva i imihracyi ZŠA (USCIS) paviedamiła, što nie viadzie asobnaj statystyki pra hramadzian Biełarusi i paraiła karystacca ahulnadastupnymi źviestkami Ministerstva ŭnutranaj biaśpieki ZŠA.
U svaju čarhu Administracyjnaja ŭprava kantrolu za imihracyjaj paviedamiła, što nie adsočvaje ŭ svajoj bazie źviestak padstavy, na jakich zajaŭniki prosiać prytułak.