Ad anamalnaj śpioki ŭ Jeŭropie za tydzień zahinuli bolš za 1300 čałaviek
Bolš za 1300 čałaviek zahinuli ŭ Jeŭropie z-za ekstremalnaj śpioki z 21 červienia. Pra heta paviedamiŭ hiendyrektar Suśvietnaj arhanizacyi achovy zdaroŭja Tedras Hiebrejesus.
Fota: Mindaugas Kulbis / AP
Jeŭropa, adznačyŭ jon, źjaŭlajecca samym chutka nahravajučymsia kantynientam, dzie tempieratura raście ŭdvaja chutčej za siaredniesuśvietnyja pakazčyki. Ciapier kala 150 młn čałaviek žyvuć va ŭmovach ekstremalnaj śpioki, zakryvajucca škoły, a enierhasistemy adčuvajuć pavyšanuju nahruzku.
«Ciepłavy stres časta nazyvajuć «cichim zabojcam», i jeŭrapiejskija damy, pracoŭnyja miescy i škoły nie raźličany na takija tempieratury», — dadaŭ jon.
Pavodle Reuters, pryčynaj ekstremalna vysokich tempieratur staŭ tak zvany amieha-błok — atmaśfiernaja źjava, pry jakoj haračaje pavietra nadoŭha zatrymlivajecca nad rehijonam.
Śpioka pavinna adstupić u druhoj pałovie tydnia.
U Biełarusi taksama trymajecca mocnaja śpioka, učora ŭ Breście było +37,6, što jość absalutnym rekordam červienia za 145 hadoŭ mieteanazirańniaŭ.