Padobny da nadmahilla pomnik žančynam u Niaśvižy tak śpiašalisia zamianić, što zrabili durnuju pamyłku
Vidać, daviadziecca vypraŭlać u treci raz.
U Niaśvižy ŭ Hod biełaruskaj žančyny pastavili pamiatny znak — u honar rabotnic žyllova-kamunalnaj haspadarki. Ludzi, praŭda, hety čorny pomnik nie acanili i paraŭnali z nadmahillem.
Tak pomnik vyhladaŭ spačatku. Fota: sacsietki
Ułady na krytyku pakryŭdziłsia («Kožnamu nie dahodziš»), ale adreahavali — pakryli pamiatny znak źziajučym mietaličnym listom, kab jon vyhladaŭ śviatlejšym. Taki materyjał byŭ papularny ŭ poźniesaviecki čas i vykarystoŭvaŭsia na pravincyjnych pomnikach. Ale nie pryžyŭsia, bo chutka pakryvaŭsia iržoju.
Takim pomnik staŭ paśla vypraŭleńnia. Fota: sacsietki
Palepšyć pomnik tak śpiašalisia, što dapuścili pamyłku ŭ ruskamoŭnym nadpisie — «obłosť» zamiest «obłasť».
Padobna, daviadziecca vypraŭlać u treci raz.