Skam-fabryki ŭ Mjanmie — što heta i jak pracujuć. Na adnu z takich, vierahodna, vyvieźli i biełarusku Vieru
Niekatoryja kompleksy na miažy Mjanmy i Tajłanda vyhladajuć jak kampusy technałahičnych kampanij: akuratnyja viły z dahledžanymi hazonami, ułasnyja špitali, restarany i navat banki. Adnak za vysokimi aharodžami, kalučym drotam i ŭzbrojenymi achoŭnikami chavajecca žorstkaja i šmatmiljardnaja złačynnaja industryja. Heta tak zvanyja «skam-fabryki» — centry, dzie tysiačy ludziej, časta hvałtam, prymušajuć zajmacca anłajn-machlarstvam.
KK Park — samaja bujnaja skam-fabryka Mjanmy. Fota: Lillian Suwanrumpha / AFP via X
Što takoje skam-fabryka?
Pad nazvaj «skam-fabryka» chavajucca maštabnyja, dobra ŭmacavanyja kompleksy, jakija faktyčna źjaŭlajucca turmami. Ich viaźniaŭ — ludziej, zavablenych iłžyvymi abiacańniami abo vykradzienych, — prymušajuć pracavać u hłabalnych schiemach anłajn-machlarstva. Hetyja centry stali zmročnym simvałam tak zvanaha «Załatoha trochkutnika» — rehijonu na styku Mjanmy, Tajłanda, Kitaja i Łaosa, jaki daŭno viadomy vytvorčaściu narkotykaŭ, kantrabandaj i admyvańniem hrošaj.
Jak piša The Guardian, paśla vajskovaha pieravarotu ŭ Mjanmie ŭ 2021 hodzie kolkaść takich centraŭ na miažy z Tajłandam pavialičyłasia bolš čym udvaja — z 11 da 27, pryčym siaredni temp pašyreńnia skłaŭ kala 5,5 hiektara na miesiac. Adzin z najbujniejšych takich kompleksaŭ — KK Park — zajmaje płošču ŭ 210 hiektaraŭ. Pa acenkach, ahulnaja kolkaść rabotnikaŭ moža składać da 100 tysiač čałaviek.
Pavodle spravazdačy Upraŭleńnia AAN pa narkotykach i złačynnaści, tolki ŭ 2023 hodzie kibiermachlary z Paŭdniova-Uschodniaj Azii vymanili ŭ ludziej kala 37 miljardaŭ dalaraŭ.
Miescy raźmiaščeńnia machlarskich kompleksaŭ. Hrafika: The Guardian
Jak ludzi tudy traplajuć?
Isnuje niekalki asnoŭnych šlachoŭ, jakimi ludzi akazvajucca ŭ rabstvie na hetych fabrykach. Adzin z najbolš raspaŭsiudžanych — iłžyvyja prapanovy pracy, jakija časta pierarastajuć u handal ludźmi.
Mnohich zavablivajuć abiacańniami vysokaapłatnaj pracy, naprykład, u śfiery absłuhoŭvańnia klijentaŭ abo anłajn-handlu. Vydańnie France 24/AFP u jakaści prykłada pryvodzić historyju maładoha žychara Kitaja pa imieni Suń.
Pa słovach achviary, jon pajechaŭ u Tajłand, spadziejučysia zarabić na prodažy kitajskich tavaraŭ praź internet, ale byŭ vykradzieny ŭ pamiežnym horadzie Me Sot i pierapraŭleny praz raku ŭ Mjanmu. Tam jaho pradali ŭ pieršy skam-centr prykładna za 650 000 bataŭ (kala $20 000) — i heta była tolki pieršaja ź niekalkich padobnych «tranzakcyj».
Hetaja historyja vielmi padobnaja da toj, što raskazała znajomaja biełaruski Viery Kraŭcovaj, jakaja taksama adhuknułasia na abjavu ab pracy i pryjechała ŭ Tajłand, dzie jaje vykrali i pryvieźli ŭ Mjanmu.
Jak piša AFP, ludziej u hetych sietkach pierapradajuć pamiž fabrykami ŭ zaležnaści ad ich karysnaści. Padobnyja historyi paćviardžajuć i inšyja śviedki, ź jakimi razmaŭlali žurnalisty AFP.
Ekśpierty adznačajuć, što niekatoryja jeduć u takija centry śviadoma, spakusiŭšysia chutkimi hrašyma, ale časta nie ŭśviedamlajuć, u jakija ŭmovy trapiać i što pakinuć kompleks pa svajoj voli budzie niemahčyma.
Jak pracuje machlarskaja schiema znutry?
Hetaja składanaja afiora maje svaju zmročnuju nazvu — «zaboj śvińni» (pig butchering) — i składajecca ź niekalkich etapaŭ.
Usio pačynajecca z «prykormu». Jak apisvaje AFP, rabotniki nižejšaha źviana, takija jak zhadany raniej Suń, rassyłajuć tysiačy šabłonnych paviedamleńniaŭ patencyjnym achviaram, čaściej za ŭsio ŭ krainach Zachadu. Ich meta — prosta zaviazać dyjałoh.
Kali achviara «kluje», jaje pieradajuć daśviedčanamu «apierataru». Jaho zadača — uvajści ŭ davier, a časta — pabudavać ramantyčnyja adnosiny.
Machlary dziejničajuć pavodle detalova prapracavanych scenaryjaŭ. Žurnalisty pabačyli adzin z takich dakumientaŭ na 25 staronak, dzie rabotniku prapanoŭvałasia vydavać siabie za «Ebi» — 35‑hadovuju zakachanuju japonku, z hatovymi frazami dla spakušeńnia.
Kali davier dasiahnuty, nadychodzić etap «zaboju». Achviaru pačynajuć pierakonvać ukłaści hrošy ŭ falšyvyja inviestycyjnyja płatformy, zvyčajna źviazanyja ź virtualnymi valutami. Kab nadać svaim słovam vahi, machlary navat pravodziać videazvanki na fonie raskošnych interjeraŭ, stvarajučy vobraz paśpiachovaha i bahataha čałavieka, jakomu možna daviarać.
Zhodna sa śviedčańniami byłych supracoŭnikaŭ «fabryk», umovy pracy nievynosnyja. Adzin filipiniec, jaki pravioŭ paŭhoda ŭ KK Park, raskazaŭ The Guardian, što za nievykanańnie płanaŭ jaho karali elektrašokieram abo zmušali vykonvać źniasilvajučyja fizičnyja praktykavańni na śpiocy. Suń paćviardžaje heta: «Amal kožnaha, chto byŭ unutry, u niejki momant źbivali… elektryčnymi dubinkami i bizunami, albo za admovu pracavać, albo za sprobu adtul pajści».
U ruki žurnalistaŭ AFP trapiła kopija «pracoŭnaha kantraktu» z adnaho z centraŭ. U im supracoŭnikam zabaraniałasia razmaŭlać pamiž saboj ci pakidać svaje pracoŭnyja miescy, a mieniedžary atrymlivali prava «vychoŭvać» parušalnikaŭ — za hetym słovam, vidavočna, chavajecca fizičnaje pakarańnie.
Uciačy praktyčna niemahčyma: kompleksy abniesienyja vysokimi płatami, a pa pierymietry stajać vartavyja viežy z uzbrojenaj achovaj.
Pry hetym, jak adznačajuć ekśpierty, piersanał u takich centrach vielmi nieadnarodny. Jon achoplivaje ŭvieś śpiektr: ad šarahovych rabotnikaŭ, jakich trymajuć u rabskich umovach, da vysokaapłatnych kvalifikavanych śpiecyjalistaŭ, naprykład, prahramistaŭ, jakija śviadoma ŭdzielničajuć u złačynnaj dziejnaści.
Hety kantrast prajaŭlajecca va ŭsim. Jak piša The Guardian, u toj čas jak šarahovych rabotnikaŭ katujuć, dla kiraŭnictva i važnych haściej u kompleksach praduhledžanyja šykoŭnyja ŭmovy. U niekatorych ź ich jość navat raskošnaje žyllo. Hetyja interjery vykonvajuć i praktyčnuju funkcyju: ich vykarystoŭvajuć jak fon dla videazvankoŭ z patencyjnymi achviarami, kab pierakanać ich, što jany razmaŭlajuć ź vielmi zamožnym čałaviekam, inviestycyjnym paradam jakoha varta daviarać.
Chto za hetym staić i čamu heta mahčyma?
Za skam-fabrykami stajać mahutnyja transnacyjanalnyja złačynnyja sindykaty, časta źviazanyja z Kitajem. Adnak ich dziejnaść była b niemahčymaj biez padtrymki na miescach.
Jak piša The Guardian, vajskovaja chunta Mjanmy, jakaja straciła kantrol nad značnymi terytoryjami, dazvalaje isnavańnie hetych centraŭ. Uzbrojenyja hrupoŭki, što kantralujuć pamiežnyja rajony (jak sajuznyja chuncie, tak i apazicyjnyja), atrymlivajuć vielizarnyja prybytki ad hetaj dziejnaści. Dla chunty, jakaja zmahajecca za vyžyvańnie, baraćba sa skam-centrami aznačała b pahrozu dla adnosin z hetymi hrupoŭkami, tamu jana zapluščvaje na heta vočy.
Kompleksy nastolki dobra intehravanyja ŭ miascovuju ekanomiku, što navat majuć ułasnyja linii zabieśpiačeńnia. Spadarožnikavyja zdymki, jakija analizuje France 24, pakazvajuć novyja paromnyja pierapravy praz raku Moej, jakija vykarystoŭvajucca dla pastavak z Tajłanda. A kali Tajłand sprabavaŭ pierakryć elektryčnaść i internet, kompleksy, pa danych ŚMI, pačali vykarystoŭvać spadarožnikavy internet Starlink.
Ci jość vyjście?
Vybracca sa skam-fabryki nievierahodna składana. Paśla mižnarodnaha cisku, asabliva z boku Kitaja, ułady Mjanmy i Tajłanda pieryjadyčna pravodziać rejdy.
U pačatku hetaha hoda ŭ vyniku składanaj vyratavalnaj apieracyi, u jakoj udzielničali susiednija Tajłand, Kitaj i inšyja krainy, hramadzianie jakich apynulisia ŭ pastcy, a taksama vajskoŭcy Mjanmy i ŭzbrojenyja hrupoŭki, jakija kantralujuć pamiežnyja rajony, byli vyzvalenyja kala 7000 čałaviek. Siarod ich i zhadany Suń.
Vyzvalenyja ŭ lutym 2025 hoda supracoŭniki skam-fabryki. Fota: Chiravuth Rungjamratratsami / AP Photo
Dla mnohich adziny šlach na volu — vykup. Heta sparadziła jašče adnu zmročnuju industryju — pryvatnych «ratavalnikaŭ». Jak piša AFP, svajaki źnikłych stvaryli niekalki hrup u kitajskim dadatku dla abmienu paviedamleńniami WeChat, dzie dziasiatki ludziej šukajuć svajakoŭ, jakija źnikli kala miažy z Mjanmaj.
Tam jany časta sutykajucca ź ludźmi, jakija abiacajuć dapamahčy vyciahnuć ich blizkich za dziasiatki tysiač dalaraŭ. Adnak, pa słovach ekśpiertaŭ, mnohija z hetych «ratavalnikaŭ» sami źjaŭlajucca machlarami, jakija prosta nažyvajucca na čužym hory.