Tramp pahražaje dać Kijevu Tomahawk, kali Pucin nie skončyć vajnu. Što mohuć źmianić hetyja rakiety?
Hod tamu New York Times napisała, što Uładzimir Zialenski paprasiŭ u ZŠA kryłatyja rakiety BGM-109 Tomahawk i atrymaŭ admovy: administracyja paličyła jaho zapyt całkam nierealnym jak z palityčnych mierkavańniaŭ, tak i pa abjektyŭnych pryčynach.
Fota: Smith Collection/Gado/Getty Images
Praz hod, u kastryčniku 2025 hoda, prezident ZŠA adkryta skazaŭ: «Mahčyma, ja pahavaru ź im [z prezidentam Rasii Uładzimiram Pucinym]. Mahčyma, ja skažu: pasłuchaj, kali hetuju vajnu nie ŭdasca ŭrehulavać, ja adpraŭlu im [va Ukrainu] rakiety Tomahawk», piša Bi-bi-si.
Palityku padtrymki Ukrainy ZŠA jašče z časoŭ administracyi Džo Bajdena ŭ amierykanskaj presie nazyvali «nie, nie, nie, tak», namiakajučy na toje, što zbroju, jakuju Vašynhton admaŭlajecca pieradavać Kijevu, rana ci pozna ŭsio roŭna jamu pieradajuć.
Mienavita tak rabili amierykancy ŭ vypadku ź pieradačaj Ukrainie tankaŭ Abrams, źniščalnikaŭ F-16 i apieratyŭna-taktyčnych balistyčnych rakiet ATACMS. Kožny raz pieradačy ŭzbrajeńniaŭ papiaredničali doŭhija abmierkavańni na adkrytych i zakrytych placoŭkach. Tanki Abrams, naprykład, patrapili va USU značna paźniej taho momantu, kali ŭkraincy ŭ ich mieli patrebu asabliva vostra.
I ŭ kožnym z hetych vypadkaŭ uzbrajeńni pieradavali ŭ takim abjomie, u jakim jany nie mahli zhulać vyrašalnuju rolu na vajnie.
Tym nie mienš, kali administracyja Trampa pryniała palityku svaich papiarednikaŭ, ci možna vykazać zdahadku, što Tomahawk paśla niekalkich «nie» mohuć apynucca na ŭzbrajeńni USU, chaj navat u nievialikaj kolkaści?
Vierahodnaść hetaha ŭsio jašče nie vielmi vialikaja. Adnak u vypadku z takoj zbrojaj važna toje, što jana ŭžo nienulavaja.
Marskaja rakieta
Hałoŭnaja pieraškoda — adsutnaść u ZŠA puskavych ustanovak dla hetych rakiet.
Heta značyć BGM-109 Tomahawk — marskaja rakieta, jaje zapuskajuć ź viertykalnaj puskavoj ustanoŭki Mk41, jakuju zvyčajna ŭstaloŭvajuć na karabli i padvodnyja łodki. VMS USU nie maje nieabchodnych karabloŭ dla vykarystańnia takich rakiet.
Pieršapačatkova ŭ 1970‑ch hadach raspracoŭvalisia viersii dla pavietranaha i naziemnaha pusku, ale pavietrany Tomahawk prajhraŭ kankurentam, a naziemny byŭ zabaronieny damovaj ab rakietach siaredniaj i mienšaj dalokaści (DRSMD).
U 2000‑ch adzinaj mahčymaściu zapuskać Tomahawk ź ziamli byli sistemy supraćrakietnaj abarony Aegis Ashore, rakiety jakich SM-3 zapuskajucca z puskavych ustanovak Mk41, zmantavanych stacyjanarna na ziamli.
Hipatetyčnaja mahčymaść vykarystoŭvać Aegis Ashore dla zapuskaŭ Tomahawk była adnym z arhumientaŭ rasijskaha boku suprać amierykanskaj prahramy JeŭraPRA.
Adnak heta pabočnaja ŭłaścivaść supraćrakietnaj sistemy, nie pryznačanaj dla abstrełaŭ naziemnych celaŭ, i ŭ lubym vypadku pieradaču Aegis Ashore Ukrainie amierykancy navat nie abmiarkoŭvajuć.
U 2019 hodzie DRSMD spyniŭ isnavańnie, i ŭ ZŠA stali adnaŭlać prahramu pierasoŭnych naziemnych puskavych ustanovak dla rakiet Tomahawk.
Novaja sistema nazyvajecca Typhon, jana pastupiła na ŭzbrajeńnie armii ZŠA ŭ 2023 hodzie. Zaraz va ŭzbrojenych siłach ZŠA jość jak minimum dźvie batarei Typhon, ale naŭrad ci mocna bolš.
Tamu, kažučy pra mahčymaść pieradačy Ukrainie takich rakiet, treba razvažać tak: ci stanuć amierykancy addavać zbroju, jakuju jany tolki pačali vyrablać i jakoj u ich adzinki?
Surjoznaja pahroza
Razam z tym navat nastolki małavierahodnaja padzieja, jak pieradača Tomahawk Ukrainie, u Rasii ŭsprymajecca surjozna.
Pradstaŭnik Kramla Dźmitryj Piaskoŭ u intervju žurnalistu Paŭłu Zarubinu ŭ niadzielu skazaŭ: «Tema Tomahawk vyklikaje ŭ nas krajniuju zaniepakojenaść, pra heta ŭžo kazaŭ prezident Pucin».
Pucin u pačatku kastryčnika nazvaŭ Tomahawk «užo nie zusim sučasnaj, ale mahutnaj i jakaja ŭjaŭlaje pahrozu» zbrojaj. «Viadoma, heta nie źmienić naohuł nijak suadnosiny na poli boju», — skazaŭ jon.
Kali ličyć polem boju liniju frontu, to kryłatyja rakiety niepasredna na jaje paŭpłyvać nie zmohuć — jany vykarystoŭvajucca suprać celaŭ u hłybokim tyle.
Tomahawk moža paražać celi na adlehłaści ad 1600 da 2500 kiłamietraŭ, pryčym mienšaja ličba adpaviadaje dalokaści samych sučasnych viersij rakiety, jakija znachodziacca ŭ vytvorčaści.
Hetaja kryłataja rakieta lacić na dahukavoj chutkaści, ale na nievialikaj vyšyni, ahinajučy reljef ziamli. Jana vykarystoŭvaje sistemu Terrain Contour Matching (Supastaŭleńnie konturu miascovaści, TERCOM), u pamiać jakoj zašyta karta z adznačanymi na joj vyšyniami.
Paraŭnoŭvajučy kartu z pakazańniami radyjovyšyniamiera, Tomahawk vyznačaje miescaznachodžańnie i karektuje maršrut da celi, ździajśniajučy palot na małoj vyšyni (dziasiatki mietraŭ), dzie jaje vielmi ciažka pierachapić. Pierad samoj cellu rakieta robić «horku» i zachoplivaje cel hałoŭkaj naviadzieńnia.
Takaja hałoŭka dazvalaje rakietam paražać celi z vysokaj dakładnaściu. Kaliści jana była nie patrebna — niekatoryja rakiety abstaloŭvali jadziernymi bajavymi častkami. Adnak paśla zakančeńnia chałodnaj vajny ich źniali z uzbrajeńnia i ŭ ciapierašni čas ich bolš nie isnuje.
Zamiežny ŭdzieł
Vykarystańnie Tomahawk inšaj krainaj maje na ŭvazie ciesnaje supracoŭnictva z ZŠA.
Pa-pieršaje, prymianieńnie takich dakładnych i dalokich rakiet patrabuje dakładnaj raźviedvalnaj infarmacyi. Ukraina i biez taho vielmi mocna zaležyć ad amierykanskich raźvieddanych, hetaja zaležnaść prajaviłasia viasnoj, kali ZŠA na niekatory čas prypyniali pieradaču dadzienych USU.
Tady vyśvietliłasia, što amierykanskaja infarmacyja krytyčna važnaja dla dalokich udaraŭ pa rasijskich tyłach.
Letam, jak vyśvietliła hazieta Financial Times, ZŠA stali pieradavać Ukrainie jašče bolš infarmacyi.
Jak śćviardžała FT sa spasyłkaj na ŭkrainskich i amierykanskich čynoŭnikaŭ, raźviedka ZŠA daje Kijevu dadzienyja, jakija dazvolili nanieści ŭdary pa važnych rasijskich enierhietyčnych abjektach, uklučajučy naftapierapracoŭčyja zavody, daloka za linijaj frontu.
Pa słovach čynoŭnikaŭ, znajomych ź situacyjaj, amierykanskaja raźviedka dapamahaje Kijevu vyznačać maršrut, vyšyniu, čas i taktyku vykanańnia apieracyj. Heta dazvalaje ŭkrainskim udarnym bieśpiłotnikam uchilacca ad rasijskaj SPA.
Kali USU buduć pastaŭlacca kryłatyja rakiety Tomahawk, to amierykanskija śpiecyjalisty, vierahodna, buduć nie tolki raspracoŭvać maršrut palotu, ale i ŭdzielničać u padrychtoŭcy rakiet da zadańnia.
Kolki rakiet mahli b pieradać ZŠA?
Pa danych Reuters, ź siaredziny 1980‑ch hadoŭ VMS ZŠA nabyli 8959 rakiet pa siaredniaj canie 1,3 młn dalaraŭ za štuku. U inšych krynicach pryvodziacca blizkija ličby.
Adnak z tych časoŭ ZŠA ŭdzielničali ŭ niekalkich vojnach ź vielmi vialikim raschodam rakiet, niekatoryja madyfikacyi sastareli, i kali ich nie madernizavali, a śpisvali, to heta taksama ŭpłyvała na ahulny arsienał
Pa danych Reuters, u apošnija hady abjom vytvorčaści rakiet składaŭ ad 55 da 90 štuk u hod. Pavodle biudžetnych danych Pientahona, ZŠA płanujuć nabyć 57 rakiet u 2026 hodzie.
Lik rakiet u amierykanskim arsienale idzie na tysiačy, ale vajna va Ukrainie pakazała, što kanflikt ź dziaržavaj ź vialikaj armijaj patrabuje i vialikaj kolkaści rakiet.
Z ulikam taho, što ZŠA bajacca mahčymaj vajny z Kitajem, jany, vierahodna, nie zmahli b pieradać Ukrainie takuju kolkaść rakiet, jakaja zmahła b źmianić chod vajny šlacham razbureńnia tolki vajennych celaŭ.
Ź inšaha boku, dakładnyja ŭdary pa abjektach naftapierapracoŭčaj industryi ŭžo ŭskładnili ekanamičnuju situacyju ŭ Rasii.
Tamu navat dziasiatki, a nie sotni rakiet va Ukrainie ŭ spałučeńni ź inšymi srodkami zhulali b prykmietnuju rolu ŭ vajnie. Prykład takoha vykarystańnia pakazała sama Rasija, jakaja aktyŭna ŭžyvaje roznyja kryłatyja rakiety ŭ spałučeńni z dronami suprać Ukrainy.