Miemny homielski vajenkam rezka źmianiŭ imidž
Vajenny kamisar Homielskaj vobłaści Andrej Kryvanosaŭ, viadomy jak zaŭziaty prychilnik Łukašenki, jaki pieradavaŭ ad jaho enierhiju praz pociski ruki, prykmietna źmianiŭsia. Paśla taho jak pałkoŭnika pryniali ŭ Saviet Respubliki, jon usio čaściej vystupaje ŭ presie, na dziaržaŭnym TB, a pradstaŭlać jaho stali nie inakš jak sienataram, piša «Fłahštok».
Kryvanosaŭ prymieraŭ novy vobraz — jon pierastaŭ paŭsiudna źjaŭlacca ŭ mundziry i adpuściŭ vałasy: ciapier zamiest armiejskaha «vožyka» ŭ jaho pyšnaja šavialura. Pałkoŭnik apranuŭ kaścium i navat akulary.
U novym ampłua jon udzielničaje ŭ ideałahičnych mierapryjemstvach, sustrečach i aktyŭna razdaje kamientaryi na temu ŭnutranaj i źniešniaj palityki, navat mižnarodnaha stanovišča. Vajenkam pazicyjanuje siabie jak ekśpierta i syple razumnymi słovami, choć jany i ni pra što.
Ahulnymi frazami i prapisnymi iścinami jon tłumačyć usio navokał. Niadaŭna Kryvanosaŭ tak sprabavaŭ pierakanać u «asablivaj značnaści biełaruska-amanskaha partniorstva»: «Kali analizavać nie tolki padpisanyja dakumienty, ale i tematyku pieramoŭ kiraŭnika dziaržavy z sułtanam Amana, stanovicca vidavočna, što pierad nami madel uzajemadziejańnia, dzie kožny z bakoŭ vyrašaje svaje stratehičnyja zadačy».
A napiaredadni jon «analizavaŭ» pryjezd Łukašenki ŭ Homielskuju vobłaść i śćviardžaŭ, što «siła dziaržavy — u bieražlivych adnosinach da taho, što dadziena pryrodaj i stvorana čałaviekam».