U pieršym kvartale hetaha hoda ES kupiŭ u Rasii tavaraŭ amal na 9 miljardaŭ jeŭra
Niahledziačy na try z pałovaj hady vajny i amal dva dziasiatki pakietaŭ sankcyj, handal pamiž Rasijaj i krainami ES nie spyniŭsia. Pavodle dadzienych Instytuta niamieckaj ekanomiki, tolki ŭ pieršym kvartale 2025 hoda Jeŭrasajuz uvioz z Rasii tavaraŭ na 8,7 miljarda jeŭra.
Pucin i premjer Rasii Michaił Mišuścin. Fota: Contributor / Getty Images
Dla paraŭnańnia: u 2021 hodzie za toj ža pieryjad impart dasiahaŭ 30,6 miljarda, a ŭ 2022 hodzie — rekordnych 63 miljardy z-za skačku cen na naftu i haz, piša Bild.
Hałoŭnyja vyklučeńni z sankcyjnaj linii — Vienhryja i Słavakija, a taksama častkova Francyja i Ispanija. Jak i raniej, bolš za ŭsio hrošaj idzie na haz: jaho zakupili na 4,4 miljarda jeŭra, nafty — na 1,4 miljarda, što, praŭda, amal na 93% mienš, čym da vajny. Siarod zapatrabavanych pazicyj zastajucca ŭhnajeńni (550 miljonaŭ jeŭra), stal i žaleza (726 miljonaŭ), a taksama nikiel (261 miljon).
Ekspart u zvarotnym napramku taksama idzie: u Rasiju pastaŭlajuć u pieršuju čarhu mašyny i leki. U pieršym kvartale 2025 hoda ahulny abjom skłaŭ 7,9 miljarda jeŭra — amal u try razy mienš, čym da vajny. Hiermanija zastajecca ŭ plusie: u 2024 hodzie jana impartavała z Rasii tavaraŭ na 1,8 miljarda, a pradała na 7,6 miljarda jeŭra.
Na hetym fonie kiraŭnica Jeŭrakamisii Ursuła fon der Lajien zajaviła pra płany paskoryć admovu ad impartu nafty i hazu z RF. Pry hetym śviežyja apytańni ŭ Hiermanii pakazvajuć, što bolšaść hramadzian vystupajuć za poŭnaje prypynieńnie zakupak rasijskich enierharesursaŭ.