Cecham zborki staŭ zvyčajny haraž. Minski architektar z nula źbiraje svaje ŭnikalnyja mašyny
Architektar ź Minska Uładzimir Macielski stvaryŭ pieršy ŭ Biełarusi chot-rod — unikalny aŭtamabil ułasnaj raspracoŭki, jaki vyklikaje zachapleńnie na vulicach horada i pryznany darožna biaśpiečnym, piša «7 dzion».
Pieršy — ajčynny
— Marka aŭtamabila MATV («matve») nie vypadkovaja, heta abrevijatura z pačatkovych litar maich proźvišča i imia, — raskazaŭ aŭtar raspracoŭki. — Siońnia jana aficyjna zarehistravana. Pieršamu biełaruskamu chot-rodu navat paśpieli prydumać łaskavaje imia «matveška».
Niezvyčajnaje dla našaha vucha słova «chot-rod» źjaviłasia ŭ ZŠA amal stahodździe tamu. Tak nazyvajuć aŭto, madyfikavanyja dla honak. U 30-ja hady entuzijasty vykarystoŭvali dla ich zborki mašyny i detali ź pieršych aŭtazvałak.
Siońnia chot-rod-ruch achoplivaje mnohija krainy. Jaho ŭdzielniki pravodziać vystavy, spabornictvy na skoraść, majuć hrupy ŭ sacsietkach z sotniami tysiač padpisčykaŭ.
— Ci mnoha chot-rodaŭ u Biełarusi?
— Ja viedaju tolki pra svaje i jašče adnu «mašynu», sabranuju ŭ Homielskaj vobłaści, — zadumienna ŭśmichajecca stvaralnik MATV.
Pa śpiecyjalnaści Uładzimir Macielski — architektar, ale zaŭsiody cikaviŭsia technikaj. Tak bolš za 40 hadoŭ tamu ŭ jaho ŭźnikła ideja zrabić viełamabil, abo trochkołavy viełasipied, piedali jakoha čałaviek krucić u stanoviščy napaŭležačy.
Uładzimir Macielski ŭziaŭsia za spravu. U 80-ja jon sabraŭ dva viełamabili: adzin ź piarednim pryvadam, druhi — z zadnim. Pracavaŭ u piarednim pakoi adnapakajovaj kvatery, dzie žyŭ u tyja hady z žonkaj i dziećmi.
— Piaredni pakoj paŭtara na paŭtara mietra, — uspaminaje vynachodnik. — Tady ŭ mianie nie było ni haraža, ni stankoŭ, ni śpiecyjalnych instrumientaŭ. Jak adnosiłasia da hetaha žonka? Jana taksama tvorčy čałaviek, architektar, tamu ŭsio cudoŭna razumieła. Časam navat dapamahała paradami. Adna hałava — dobra, a dźvie — kalektyŭ raspracoŭščykaŭ.
Na viełamabilach ułasnaj zborki Uładzimir Vacłavavič jeździŭ pa horadzie, užo tady vyklikajučy vialikuju cikavaść u minčan. Skoraść udavałasia raźvivać dastatkovuju, kab nie adstavać ad hramadskaha transpartu. Akramia taho, składnyja viełamabili lohka źmiaščalisia ŭ bahažnik «Žyhuloŭ».
Zatym subiasiednik zahareŭsia idejaj sabrać kvadracykł. Nabyŭ matacykł «Uschod-3M», vyvučyŭ jaho i pačaŭ prajektvańnie svajho čarhovaha srodku pieramiaščeńnia. U vyniku za niekalki hadoŭ sabraŭ kvadracykł, jaki i siońnia ŭ cudoŭnym stanie. Praŭda, z-za niedachopu kvadratnych mietraŭ u minskich haražach jon staić na dačy.
A voś dalej pačałosia samaje cikavaje.
Dačka Macielskaha vyjšła zamuž za novaziełandca, i ŭ 2006 hodzie Uładzimir Vacłavavič palacieŭ pahaścić u Paŭdniovaje paŭšarje. Tam maładyja, viedajučy pra zachapleńnie baćki niezvyčajnymi mašynami, pavieźli jaho na fiestyval chot-rodaŭ.
— Nikoli ŭ žyćci takoha nie bačyŭ, — pryznajecca Uładzimir Macielski. — Mierapryjemstva prachodziła na terytoryi byłoha aeraporta. Usia ŭźlotna-pasadačnaja pałasa, idučaja za haryzont, była zastaŭlena chot-rodami roznych madyfikacyj. Ich stvaralniki pravodzili prezientacyi i šou. Ja chadziŭ ad mašyny da mašyny, vyvučaŭ ich, rabiŭ fatahrafii, zdymaŭ videa. Mienavita tam u mianie źjaviłasia ideja zrabić ułasny chot-rod.
Adrazu paśla viartańnia Uładzimir Vacłavavič sieŭ za čarciožny stanok (kulman). Praces stvareńnia novaha aŭto raściahnuŭsia na 2,5 hoda. Paralelna raspracoŭcy čarciažoŭ išoŭ vyrab detalej i vuzłoŭ.
— Heta karpatlivaja i pracajomkaja sprava, — padkreślivaje subiasiednik. — Kožny dzień ja zatrymlivaŭsia ŭ haražy za poŭnač, nie zaŭvažajučy ni času, ni stomlenaści, a ranicaj treba było iści na rabotu. Ale zadavalnieńnie, jakoje ja atrymlivaŭ, nielha paraŭnać ni z čym.
U 2009 hodzie Navukova-techničnaja i vyprabavalnaja łabaratoryja transpartnych srodkaŭ BNTU pa patrabavańniach biaśpieki darožnaha ruchu vydała zaklučeńnie, što MATV prydatny dla ruchu pa darohach ahulnaha karystańnia. Z hetymi papierami stvaralnik pieršaha biełaruskaha chot-roda adpraviŭsia ŭ DAI i zarehistravaŭ jaho.
— 16 hadoŭ tamu ja vyjechaŭ z haraža, dzie my ciapier razmaŭlajem, na hetym čyrvonym aŭtamabili, — Uładzimir Macielski kładzie ruku na dźviery mašyny. — Nie vierycca, jak byccam heta było ŭčora. Tyja adčuvańni ja pomniu vyrazna — niebyvałaje ščaście i vialiki honar za praviedzienuju rabotu. U toj dzień vakoł sabralisia chłopcy, jakija dapamahali z asobnymi vuzłami, kansultavali, prosta sačyli za rabotami. Paśla pieršych pajezdak źjavilisia čutki, što ŭ stalicy źjaviŭsia pryhožy aŭtamabil ručnoj zborki. Mnohija stali pryjazdžać śpiecyjalna pahladzieć na jaho.
Uładzimir Vacłavavič jašče raz adznačaje padtrymku i ciarpieńnie žonki, jakaja z razumieńniem adnosiłasia da niezvyčajnaha zachapleńnia muža.
— Praŭda, jeździć sa mnoj na MATV jana nie vielmi lubić, — uśmichajecca subiasiednik. — Usio ž taki hetyja pajezdki pryciahvajuć zališniuju ŭvahu navakolnych.
Korpus sa škłapłastyku
— Na MATV ja ŭdzielničaŭ u niekalkich motar-šoŭ i aŭtavystaŭkach, nie raz prajazdžaŭ na čale kałony ź biełaruskim ściaham, — raskazvaje Uładzimir Macielski. — Mašyna zaŭsiody vyklikaje vielmi vialikuju cikavaść. Zaŭvažajučy mianie, padbiahajuć z pytańniem: «Uładzimir, što ty jašče stvaryŭ?» Pryjemna, što abyjakavych ludziej niama. Kali pytajucca, raskazvaju, što za aŭtamabil, jak jon źbiraŭsia, jakija ŭ jaho techničnyja charaktarystyki. Na vulicach chot-rod taksama vyklikaje zachapleńnie. Kali jedu pa horadzie — vitajuć, sihnalać, mihajuć farami. Starajusia ŭsim adkazvać, ale, viadoma, nie na škodu biaśpiecy ruchu. Zaŭsiody pryjemna, što dastaviŭ ludziam radaść. Adrazu prybaŭlajecca sił i enierhii, chočacca pracavać dalej.
Uładzimir Vacłavavič pryznajecca, što lubić parazmaŭlać z uražanymi hledačami. Uzhadvaje vypadak, kali jechaŭ na MATV na daču, a za im faktyčna ŭsiu darohu hnalisia na svaim aŭto dziaŭčaty, kab sfatahrafavacca z chot-rodam.
Aŭtarskich mašyn Uładzimir Macielski sabraŭ try — mienš jak za 15 hadoŭ. Pieršyniec — čyrvony MATV. Jaho korpus składajecca z vaśmi detalej, usie sa škłapłastyku.
— Pa ŭłasnych čarciažach rabiŭ formy-bałvanki, ź ich vyrablaŭ matrycy, z dapamohaj jakich i atrymaŭ hatovyja detali. Pahladzicie na jakaść — niedachopaŭ niama, koler pieraciakaje płaŭna, — źviartaje ŭvahu subiasiednik.
U mašynie ŭstanoŭleny 4-cylindravy ruchavik ZMZ-402 ad HAZ-24 z pavierchnievym ciuninham. Ad «Vołhi» «matveška» atrymała i radyjatar. A voś padvieska — asabistaja raspracoŭka Uładzimira Vacłavaviča.
— Spačatku ja zrabiŭ jaje makiet u maštabie 1:2 z padručnych materyjałaŭ — kardonu i faniery. Vyvučaŭ, jak u čas ruchu buduć pavodzić siabie elemienty. Siońnia heta možna zrabić z dapamohaj prahram 3D-madelavańnia. Ale ŭ momant stvareńnia chot-roda ja jašče nie vałodaŭ hetaj technałohijaj, — pryznajecca Uładzimir Macielski.
U mašynie vykarystany amartyzatary dvajnoha dziejańnia ad UAZa, kubki i spružyny vyrablalisia pa indyvidualnym zakazie. Rejka ad Ford Sierra, fary ad AAT «Motavieła», a voś hłušyciel — samarobny.
— Karkas, pavarotniki, znadvornyja lusterki — usio ekskluziŭ, — udakładniaje subiasiednik. — Pavarotnaje škło trypleks, jak i sałon sa štučnaj skury, zrobleny pad zakaz, i na jaho jość siertyfikat. Rul mnie śpiecyjalna prysłaŭ z ZŠA ziać. Hukavy sihnał pieraniaty ŭ «Dajchacu», most uziaty ŭ «Vołhi». Ščotki miechaničnyja, ale ŭ doždž na chot-rodzie asabliva i nie najeździšsia. Jość ramiani biaśpieki. Zzadu — bak ź nieržaviejki na 46 litraŭ i sabvufier. Ja biez muzyki nie mahu. Lublu słuchać rok i savieckija pieśni.
Pavodle słoŭ stvaralnika MATV, maksimalnaja skoraść, jakuju moža raźvić chot-rod, — da 140 km/h. Ale tak razhaniacca nie varta — pajezdka budzie niekamfortnaj z-za ravučaha šumu ŭ vušach. Aptymalnaja skoraść na trasie — 90-100 km/h. Centr ciažaru ŭ biełaruskaha chot-roda panižany, šyrynia aŭtamabila pavialičana na 50 mm u paraŭnańni z HAZ-24 — darohu MATV trymaje ŭpeŭniena. Adnojčy Uładzimir Macielski ŭbačyŭ svajo aŭto z dachu haraža, i jano było padobna žyvoj istocie:
— Jość hałava — ruchavik, nožki-koły, absiečany chvost-bahažnik zzadu. Usio heta naviejała mnie vobraz jaščarki, jakuju ja i vybraŭ u jakaści emblemy. Namalavaŭ, i mietadam elektraerazijnaj rezki mietału mnie jaje zrabili.
Uładzimir Macielski pryznaje, što sabraŭ usie try mašyny ŭ haražy, jak kažuć, na kalency. Pry hetym imknuŭsia da maksimalnaj nadziejnaści, jakaści i pryhažości.
— U MATV vy nidzie nie znojdziecie śladoŭ zvarki. Usio staranna zašlifavana i adpaliravana, — padkreślivaje subiasiednik. — Kali rabić, to jakasna, pryhoža, kanstruktyŭna. Nie atrymlivajecca — lepš nie pačynać. Tamu i padpuścić kahości da pracesaŭ zborki ja nie moh. Choć, viadoma, davodziłasia źviartacca da prafiesijanałaŭ, zakazvać u ich frezierovačnyja i takarnyja raboty.
Kali byŭ sabrany čyrvony MATV, Uładzimir Vacłavavič zrazumieŭ, što jamu nie chapaje mocy i skoraści, tamu zadumaŭ druhi aŭtamabil, jaki vyjechaŭ na darohi ŭ 2015 hodzie.
— Jon vykanany ŭ toj ža maniery. Adnak u biełym chot-rodzie 5-litrovy ruchavik ad Ford Mustang na 300 konskich sił i inšy radyjatar, karobka — aŭtamat. Za košt taho, što mator bolš masiŭny, sama kanstrukcyja atrymałasia daŭžejšaja na 230 mm. Admietny i koler sałona, u druhoj madeli jon čorny. U astatnim mašyna identyčnaja pieršaj, — tłumačyć majstar.
Pytańnie, ci možna ličyć chot-rod honačnym aŭtamabilem, vymušaje jaho zadumacca.
— Na pieršym staić ruchavik ad «Vołhi». Jaki honačny aŭtamabil my atrymajem, vykarystoŭvajučy małaabarocisty mator? Ale kali pastavić na jaho ruchavičok typu Honda, tady tak — vyjdzie mašyna dla honak. Tym bolš što pasadka i centr ciažaru ŭ im nižej, jaho baza na 50 mm šyrejšaja, čym u HAZ-24. Usio heta surjozna ŭzmacniaje ŭstojlivaść. Ź inšaha boku, čym mienšaja vaha mašyny, tym vyšejšaja skoraść. Abiedźvie ŭ zapraŭlenym stanie važać prykładna 920-930 kh.
Za biełym chot-rodam byŭ transformier na bazie savieckaha džypa HAZ-69. Na jaho subiasiednik pastaviŭ novyja masty ad UAZ 452, piacicylindravy ruchavik i čatyrochstupienčatuju karobku pieradač ad «Miersiedesa».
— Atrymałasia mašyna «try ŭ adnym», — raskazvaje pra treci aŭtamabil subiasiednik. — Ciapier jon vyhladaje jak vaśmimiesny džyp. Kali źniać vierchnija elemienty, atrymajem pikap. Hetak ža lohka jon pieratvarajecca ŭ kabryjalet. Na madyfikacyju patrebna ad 7 da 10 minut, ale čaściej za ŭsio ja vykarystoŭvaju jaje ŭ jakaści džypa.
Prajechać chutka ź vietrykam
Kinošniki i klipmiejkiery, pavodle słoŭ Uładzimira Vacłavaviča, pakul što nie cikavilisia chot-rodami. Zatoje MATV udzielničaje ŭ roznych aŭtamabilnych vystaŭkach, prezientacyjach, dzie vyhladaje vielmi efiektna. Akramia taho, «matveški» časam vykarystoŭvajucca ŭ čas viasiellaŭ. Ale heta nie biźnies, zapeŭnivaje Uładzimir Macielski. Časam kataje znajomych, jakija chočuć zrabić śviata zapaminalnym. Na čyrvonym MATV zvyčajna viazuć niaviestu, a na biełym jedzie žanich. I paviercie, pierad takim kartežam navat spyniajucca tralejbusy i prapuskajuć maładych.
U majstra i ciapier niamała idej pa stvareńni novych rarytetaŭ.
— Chaču sabrać trochkołavy aŭtamabil na bazie matacykletnaha ruchavika, ale ŭsio ŭpirajecca ŭ hrošy. Kali pracavaŭ, byli srodki, ciapier ža na piensii. Usie detali, navat nie novyja, darahija, — havoryć jon i adznačaje, što padumvaje pradać adno z aŭto, ale ŭ dobryja ruki. Ź inšaha boku, jak pradać, kali abodva aŭtamabili, jak rodnyja dzieci? U canie pakul što ni z kim nie syšlisia.
U pieršym MATV jość padśvietka dna, arak, ruchavika, sałona.
— Stvarajecca ŭražańnie, što mašyna nie pa asfalcie jedzie, a lacić u pavietry, jak «latučy hałandziec». Adzin raz mianie z-za hetaha spyniŭ supracoŭnik DAI: «Viedajecie, što ŭ nas u krainie padśvietka zabaroniena?» Adkazvaju: «Viedaju, ale heta praduhledžana zavodam-vytvorcam, a zavod-vytvorca — heta ja». Havoryć: «Usio zrazumieła. Jedźcie».
Pavodle słoŭ subiasiednika, supracoŭniki Dziaržaŭtainśpiekcyi adnosiacca da chot-rodaŭ vielmi karektna.
— Mnohija ŭžo viedajuć, što jość MATV. Hałoŭnaje, nie parušać praviły. Tolki adzin raz u Minsku mianie spynili, kab pacikavicca, što heta za aŭtamabil. Ale kali daviedalisia, što na jaho jość dakumienty, adrazu ž pytańni adpali.
Siońnia za rul chot-rodaŭ Uładzimir Macielski sadzicca davoli časta, ale na daču za sabranym uradžajem adpraŭlajecca na transformiery «HAZ-69» abo na zvyčajnaj «šaściorcy».