Na haradziščy na Miency znajšli frahmient amfary z runaj
Runa simvalizavała viadomaje ŭ hiermancaŭ mahičnaje dreva i mahła słužyć u jakaści abiarehu. Dahetul na Biełarusi byli znojdzienyja adzinkavyja prykłady runičnych nadpisaŭ.
Runa «ejvaz» na čarapku amfary z raskopak haradzišča na Miency. Skrynšot videa
Pra heta ŭ paviedamiŭ muziej-siadziba «Stary Miensk» u svaim instahramie.
Frahmient hlinianaj pasudziny, jakuju identyfikavali jak amfaru, z naniesienaj na jaje runaj, staŭ pieršaj takoj znachodkaj na Miency za ŭvieś čas raskopak na hetym archieałahičnym pomniku.
Na čarapku dobra bačnaja vyskrabienaja runa ᛇ («ejvaz») — trynaccataja runa starejšaha futarka, jak nazyvajuć najbolš daŭni staražytnahiermanski runičny ałfavit.
«Hetaja runa aznačaje dadatkovuju abaronu, źviazanuju ź niejkaj zatrymkaj. Taksama jana aznačaje dreva cis», — tłumačycca ŭ videa.
Siońnia mahičnaja siła run časta źjaŭlajecca pradmietam śpiekulacyj ezaterykaŭ i amataraŭ alternatyŭnaj historyi. Ale rekanstrujavanaja prahiermanskaja nazva runy *eihwaz (zoračka aznačaje linhvistyčnuju rekanstrukcyju — NN) sapraŭdy aznačaje dreva cis, jakoje z daŭniaha času maje mahičnaje i rytualnaje značeńnie ŭ indajeŭrapiejskich kulturach, asabliva ŭ kielckaj i hiermanskaj.
Jak piša viadomy śpiecyjalist pa runach Ralf Elijat, z adnaho boku cis, usie častki jakoha byli jadavitymi, asacyjavaŭsia sa śmierciu, ź inšaha — hetaja viečnazialonaja raślina była simvałam nieśmiarotnaści. Tryvałaja draŭnina cisu, ź jakoj vyrablali ŭ tym liku łuki i kopji, maje mocnaje bakterycydnyja ŭłaścivaści, zabivajučy mikraarhanizmy ŭ pavietry.
Cisavaje dreva, jakoje dała nazvu runie. Fota: Wikimedia Commons
Pakolki ličyłasia, što cis adpudžvaje niačystyja siły, mahčyma, praź jaho bakterycydnyja ŭłaścivaści, jaho časta vykarystoŭvali ŭ jakaści raśliny-abiarehu. U Hiermanii jašče ŭ minułym stahodździ była papularnaja prymaŭka «Vor den Eiben kann kein Zauber bleiben» («Pierad cisami nie moža vystajać nijakaje čaraŭnictva»).
Hetaje značeńnie abiarehu mahła pieraniać i runa ᛇ, jakaja aznačała «cis». Darečy, runa ᛇ była doŭhi čas raspaŭsiudžana ŭ Hiermanii jak ramieśnicki znak, jaki nanosili na vyraby, a taksama jak znak leśnikoŭ i palaŭničych.
U Biełarusi znojdzieny adzinkavyja rečy z runičnymi nadpisami. U Połacku była znojdziena ihralnaja kość z čatyrma znakami, jakija čytajucca jak pažadańnie pośpiechu jaje ŭładalniku — «vyhoda, pieravaha, dabro». Na haradziščy Maskavičy niedaloka ad Brasłava znojdzieny abłomki kaściej z malunkami i nadpisami — asobnymi litarami, lihaturami dy ideahramami, — jakija ŭjaŭlajuć saboj dehradziravanaje skandynaŭskaje bytavoje piśmo, navyki jakoha byli stračany jaho nośbitami. Mahčyma, ich nanieśli słavianizavanyja skandynavy, vajary-najomniki z družyny połackaha kniazia abo kupcy-skandynavy.
Kali frahmient posudu z haradzišča na Miency sapraŭdy naležyć amfary, typu pasudzin, viadomych z časoŭ Staražytnaj Hrecyi i da Vizantyjskaj impieryi, jakija praściralisia da Paŭnočnaha Pryčarnamorja, to heta jašče adzin prykład taho, što Biełaruś była rehijonam, dzie pierasiakalisia dzie cyvilizacyi: hrečaskaja i vikinhaŭ.
Hetaj temie, historyi Biełarusi na pierasiačeńni nie Zachadu z Uschodam, a jeŭrapiejskaj Poŭnačy z Poŭdniem, pryśviaciŭ značnuju častku svajoj apošniaj publičnaj lekcyi amierykanski historyk Cimaci Snajder.
Čytajcie taksama:
Biełaruś — nie ŭskraina, a centr jeŭrapiejskaj historyi, śćviardžaje historyk Cimaci Snajder
Archieołahi pačali raskopki na placoŭcy vialikaha haradzišča staradaŭniaha Mienska
Staŭ viadomy sapraŭdny hod zasnavańnia Mienska. Adkryćcio było vostrasiužetnym navukovym detektyvam