U Karelii na miescy masavych rastrełaŭ stalinskich časoŭ ustalujuć pomnik achviaram «finskaj akupacyi»
Na terytoryi miemaryjalnych mohiłak Sandarmoch u Karelii pastaviać stełu z nadpisam «Achviaram represij 1937-1939 hadoŭ i achviaram finskaj akupacyi časoŭ Vialikaj Ajčynnaj vajny». Pra heta sa spasyłkaj na svaje krynicy paviedamiła deputat zaksabrańnia Respubliki Karelija Emilija Słabunova, piša «Važnyje istorii».
Sandarmoch — adno z samych vialikich pachavańniaŭ achviar masavych stalinskich represij 1937-1938 hadoŭ. Fota: SOTA
«Taki nadpis nie adpaviadaje ŭstalavanamu dziaržaŭnymi dakumientami statutu abjekta, jaki padlahaje dziaržachovie. Heta supiarečyć histaryčnaj praŭdzie»,
— zajaviła palityk. Jana dadała, što nakiravała zapyt u prakuraturu z prośbaj pravieści pravierku.
Ab tym, što ŭrad Karelii płanuje vyłučyć 25,5 młn rasijskich rubloŭ na «dobraŭparadkavańnie» miemaryjała, stała viadoma ŭ kancy 2022 hoda. Pry hetym, srodki vydzialalisia nie ź biudžetu respubliki. «Apynułasia, što heta srodki niejkaha hranta, atrymanaha kiraŭnikom Respubliki Karelija za dasiahnieńnie niejkich pakazčykaŭ», — pisała Słabunova.
Pa słovach deputata, na praciahu hoda čynoŭniki pad roznymi nahodami admaŭlalisia dać joj dostup da prajektu rekanstrukcyi.
U adkazach na zapyty jany śćviardžali, što havorka idzie ab pašyreńni parkoŭki i ŭstalavańni łavaŭ.
Sandarmoch — adno z samych vialikich pachavańniaŭ achviar masavych stalinskich represij 1937-1938 hadoŭ. Rasstrelny palihon byŭ znojdzieny ŭ 1997 hodzie historykam Juryjem Dźmitryjevym.
Svajo «rasśledavańnie» padziej u Sandarmochu ŭ 2018-m hodzie arhanizavali aktyvisty ŭznačalenaha Uładzimiram Miedynskim Rasijskaha vajenna-histaryčnaha tavarystva. Jany zajavili, što va ŭročyščy pachavany viaźni finskich łahieraŭ.
U apošni čas adnosiny pamiž Finlandyjaj i Rasijaj rezka pahoršylisia. Finlandyja stała členam NATA 4 krasavika 2023 hoda. Kraina padała zajaŭku na ŭstupleńnie ŭ Paŭnočnaatłantyčny aljans paśla poŭnamaštabnaha rasijskaha ŭvarvańnia va Ukrainu ŭ lutym 2022 hoda. Da hetaha Finlandyja zachoŭvała niejtralny status.
Praz heta rasijski prezident Uładzimir Pucin paabiacaŭ krainie prablemy.
Ciapier praź mihrancki kryzis Finlandyja zakryła pamiežnyja pierachody z Rasijaj.
Čytajcie taksama:
Maskoŭski teatr admianiŭ premjeru śpiektakla «Kremulatar» pavodle Sašy Filipienki