Siarhiej Šupa prezientavaŭ knihu «Inšała, Madonna, inšała»
Vystupaje Siarhiej Šupa.
Kniharnia «Łohvinaŭ» 13 listapada była całkam zapoŭniena
Litaraturny krytyk Hanna Kiślicyna i piśmieńnik Alhierd Bacharevič.
Pierakładčyk-słavist Ivan Čarota.
Vydaviec Źmicier Kołas.
Milenka Jerhavič źviarnuŭsia da prysutnych cieraz skajp.
Vystupaje Alhierd Bacharevič.
Maderatar prezientacyi Julija Cimafiejeva.
Kvietki pierakładčyku.
Muzyčnaje afarmleńnie prezientacyi ad hurtu «Alta Mente» i Kaciaryny Vadanosavaj.
Dla mnohich muzyka Bałkanaŭ — heta razhulnyja śpievy Brehaviča, a žyćcio — šalonaje balavańnie pasiarod paloŭ, jak u filmach Kusturycy.
Kniha «Inšała, Madonna, inšała»Bałkany majuć inšyja pieśni i inšaje žyćcio, trahičnaje, supiarečlivaje i piarestaje, davodzić nam pierakładčyk Siarhiej Šupa.sierbska-baśnijskaha piśmieńnika Milenki Jerhaviča, pierakład jakoj na biełaruskuju movu prezientavaŭsia ŭ kniharni «łohvinaŬ», šmatkroć pašyraje hetyja ŭjaŭleńni.
Pra Milenku Jerhaviča Siarhiej Šupa daviedaŭsia hadoŭ 7 tamu, kali vyvučyŭ charvackuju movu. «Mnie prynieśli knihu Jerhaviča „Arechavy pałac“, jana mianie prosta pieraarała, ja zrazumieŭ, što heta moj piśmieńnik, ja zakachaŭsia ŭ jahonuju tvorčaść i ciapier saču za kožnaj jahonaj litaraj», — havoryć pierakładčyk. Milenka Jerhavič naradziŭsia ŭ Sarajeva, pačynaŭ jak paet, u 1993 hodzie źjechaŭ u Zahrab, za što ciapier časta padviarhajecca krytycy, z taho času pracuje žurnalistam, piša palemičnyja i vostryja artykuły, vielmi aktyŭny jak piśmieńnik — knihi vychodziać litaralna štohod.
Siońnia jahonyja tvory pierakładzienyja bolš jak na 20 movaŭ śvietu, kolkaść pierakładaŭ siahaje sotni, ale na postsavieckaj prastory pra jaho praktyčna ničoha nie viadoma — u Rasii i va Ukrainie byli tolki časopisnyja publikacyi.Takim čynam, z postsavieckich krainaŭ tolki ŭ Litvie, a ciapier i ŭ Biełarusi, viedajuć Milenku Jerhaviča. Raniej u časopisie «ARCHE» taksama ŭ pierakładzie Šupy ŭžo vychodziŭ zbornik jaho apaviadańniaŭ «Sarajeŭskaje Malbara» pra žyćcio padčas vajny ŭ Bośnii.
Jon vielmi talenavity naratar u takoj narodnaj tradycyi, kali siadzić dziadźka i prosta biaskonca cikava raspaviadaje. Pryčym nivodnaja historyja nie ŭziataja z rečaisnaści žyŭcom, usie siužety jon znachodzić u svajoj dušy», — zavarožvaje Siarhiej Šupa prysutnych na abaviazkovaje pračytańnie knihi, paśla čaho začytvaje niekalki ŭryŭkaŭ, časam abirajučy davoli kryvavyja momanty.«Ja ŭžo knižak 20 jahonych pračytaŭ. I dla mianie hetaja proza stanovicca adnym sucelnym epasam, biaskrajniaj rakoj.
Sam Milenka Jerhavič vielmi chacieŭ prysutničać u Minsku na prezientacyi, ale siamiejnyja abstaviny zmusili jaho pamianiać płany.Tamu da biełaruskaha čytača jon źviarnuŭsia praz skajp, raskazaŭšy, što hety pierakład dla jaho asabliva kaštoŭny.
Siarod haściej isprezy byŭ hałoŭny bałkanaznaŭca, prafiesar Ivan Čarota, jaki raskazaŭ, što
Darečy, z vyznačeńniem movy knihi Milenki Jerhaviča, jakoha patrabavała ad vydaŭca Źmitra Kołasa Nacyjanalnaja knižnaja pałata, taksama byli prablemy.«Skazać, što heta charvackaja mova, nielha, bo dziejańnie adbyvajecca ŭ Bośnii, dy i baśnijskaść movy pierakanaŭčaja — ludzi, jakija vyraśli ŭ Charvatyi, kazali, što jany jaje nie razumiejuć. Napisać, što
Sami teksty piesień i ich padradkoŭnyja pierakłady Siarhiej Šupa taksama vyrašyŭ uklučyć u vydańnie, čaho niama ŭ aryhinale, kab biełaruski čytač lepš ujaŭlaŭ falkłornuju tkanku tvora. A dla hłybiejšaha pahružeńnia kłapatlivy pierakładčyk razdavaŭ na prezientacyi ŭsim pakupnikam knihi samaruč zapisanyja dyski z baśnijskaj muzykaj. A sapraŭdy atmaśfiernym składnikam viečaryny stali bałkanskija śpievy ad hurta «Alta Mente» i Kaciaryny Vadanosavaj.«Inšała, Madona, inšała» — zbornik apaviadańniaŭ, naviejanych aŭtaru 16 baśnijskimi narodnymi pieśniami sieŭdalinkami — haradskim musulmanskim falkłoram, a taksama tryma dałmackimi pieśniami.
Piśmieńnik Alhierd Bacharevič, jaki vystupiŭ na mierapryjemstvie jak čytač, pierabirajučy ružaniec, vydaŭ miedycynski recept na čytańnie zbornika: užyvać pa adnoj tabletcy, dakładniej, pa adnym apaviadańni pierad snom.