Eŭrasajuz paŭsiul
ES rehuluje ŭsio — ad strukturnaha raźvićcia rehijonaŭ da vieličyny prezervatyvaŭ.
Eŭraźviaz rehuluje ŭsio — ad strukturnaha raźvićcia rehijonaŭ da vieličyny kandomaŭ.
Za tyja paŭstahodździa, jakija praminuli paśla padpisańnia Rymskich pahadnieńniaŭ, Eŭraźviaz hłyboka pranizaŭ žyćcio šarahovych eŭrapiejcaŭ. Siońnia isnuje bolš za 14 500 praviłaŭ, pradpisańniaŭ dy sudovych pastanaŭleńniaŭ, jakija rehulujuć žyćcio žycharoŭ EZ. Ale ci zaŭvažajuć eŭrapiejcy, što jany žyvuć u Eŭraźviazie? Prynamsi, EZ nie stamlajecca nahadvać pra svajo isnavańnie na kožnym kroku.
Ad 2002 h. kožny eŭrapiejec štodzień nosić z saboj kavałačak Eŭropy — eŭra. Dla mnohich tyja manetki navat zrabilisia abjektam dla kalekcyjavańnia. Sprava ŭ tym, što kožnaja kraina, jakaja źjaŭlajecca siabram eŭrapiejskaha valutnaha źviazu, čakanić centy dy eŭra sa svaim ułasnym malunkam. A kali, prybirajučy ŭ chacie, eŭrapiejec znachodzić pad kanapaj stary pfenih ci liru, to dzivujecca, jakim staražytnym abjektam vyhladaje byłaja nacyjanalnaja valuta. Praŭda, eŭrapiejcy pakrysie hublajuć adčuvańnie taho, kolki ž sapraŭdy varty adzin eŭra — tak mocna vyraśli ceny.
Eŭrapiejcy adrazu zaŭvažajuć, što jany žyvuć u EZ, padarožničajučy na aŭtamabili. Što jadnaje českuju «škodu» z polskim numaram dy francuski «sitraen» ź italjanskim numaram, kali jany jeduć pa šašy ŭ Belhii? Maleńkaja błakitnaja značka na numarnoj šyldzie. Navat u Biełarusi niaredka možna pabačyć na aŭtamabilach błakitnyja nalepki ź litarami «BY» u vianočku z zorak. Praŭda, cprava tut užo nie ŭ dyrektyvach EZ, a ŭ praeŭrapiejskim nastroi kiroŭcy.
Najlepš, adnak, prysutnaść EZ zaŭvažnaja na palicach univermahaŭ. Hetak, Eŭraźviaz aficyjna vyznačaje... stupień skryŭleńnia hurkoŭ. Vyličvajecca jana z dapamohaj admysłovaj formuły. Sprava tut nie ŭ estetycy. Sprava ŭ tym, što doŭhija pramyja hurki praściej transpartavać, a karacieńkija lahčej zapakoŭvać u šklanyja słoiki. Zanadta kryvyja hurki nie vykidajucca — ich prosta pieravodziać u inšuju handlovuju katehoryju.
EZ ŭvioŭ narmatyvy, jakija vyznačajuć minimalnyja pamiery dla ŭsich pładoŭ dy jahadaŭ. Darečy, ci viedajecie vy, što EZ aficyjna pryznaje morkvu nie harodninaj, a fruktam? Usia sprava tut u partuhalcach. Kali b EZ ličyŭ morkvu harodninaj, to jany nie mahli b ekspartavać svajo słavutaje markoŭnaje sočyva ŭ inšyja krainy EZ.
EZ pakinuŭ svoj śled na ŭpakoŭcy, badaj, usich tavaraŭ. Vaśmikutnik z nadpisam «BIO» pakazvaje, što hety pradukt nia byŭ hienetyčna madyfikavany ci vyraščany z dapamohaj chimičnych uhnajeńniaŭ, a žyvioły, čyjo małako ci miasa jość u pradukcie, utrymlivalisia ŭ naležnych umovach dy cpažyvali ekalahična čystym korm. Miasnyja pradukty markirujucca maleńkim avałam ź ličbava‑litarnym kodam. Jon pakazvaje, na jakoj mienavita fermie vyraścili hetuju karovu ci śvinku. Elektratechnika, jakoj adčynieny šlach na rynak EZ, markirujecca litarami CE (Communauté Européenne, u pierakładzie z francuskaj — Eŭrapiejskaja supolnaść). Mahčyma, vy taksama znojdziecie ich, zazirnuŭšy pad kryšku svajho mabilnika.
Eŭropa, naturalna, heta jašče i ahromnistaja masa hrošaj, jakija Brusel zabiraje sabie, a potym znoŭ dzielić pamiž rehijonami EZ, nakiroŭvajučy ich to na budoŭli, to ŭ kulturu, to ŭ sacyjalnyja patreby. Skažam, kali ŭ zaštatnym miastečku ŭ biednaj hreckaj pravincyi viadziecca budoŭla šykoŭnaha centru dla moładzi, varta pahladzieć na šyldu la aharodžy: chutčej za ŭsio tam budzie napisana, što abjekt budujecca na hrošy z fondaŭ EZ.
EZ jašče nie vyznačaje nadvorja, ale ŭžo robić sproby ŭpłyvać na klimat (z metaj nia dać jamu źmianiacca). Navat pavietra, jakim dyšać eŭrapiejcy, znachodzicca ŭ sfery dziejnaści EZ, jaki, naprykład, moža abaviazać peŭny rajon abmiežavać ruch transpartu, kali vyjavicca, što ŭ pavietry zanadta šmat hazu ci pyłu. Vada, jakaja ciače z kranaŭ eŭrapiejcaŭ, taksama musić adpaviadać minimalnym standartam.
EZ zdoleŭ praleźci navat u łožki da zakachanych paračak. Jašče ŭ 1996 h. Eŭrapiejski kamitet pa narmavańni vyznačyŭ narmatyvy pamieraŭ prezervatyvaŭ. Hetak, jany pavinny być nie karaciejšymi za 16 santymetraŭ. Pry hetym Brusel padkreślivaje: heta tolki norma, a nie praviła. Takim čynam, nivodny mužčyna ŭ EZ nie pavinien ličyć, što Eŭraźviaz patrabuje ad jaho adpaviadać hetaj normie.