BIEŁ Ł RUS

Błokbastar «Žyvie Biełaruś»

22.11.2011 / 12:57

+ dadalisia foty

U Polščy pačali zdymać film ab pryhodach biełaruskaha apazicyjaniera. Zapytany biudžet kinastužki składaŭ $1,9 miljona.

Hałoŭnaha hieroja syhraje biełaruski repier Vinsent, jaki sam pieražyŭ toje, pra što havoryć film.

Siabroŭku Vinsenta budzie hrać polskaja aktorka Karalina Hruška.

Kadr ź filma: hałoŭnaha hieroja zabirajuć u vojska, miedkamisija. Fota Sasza Reznikow, Facebook.com.

Robicca viadomym usio bolš detalaŭ pra novy film, jaki zdymajecca ŭ Polščy pa scenary Franaka Viačorki. Novyja padrabiaznaści raskazaŭ u intervju radyjo «Svaboda» repier Vinsent (Źmicier Papko), jaki vykonvaje ŭ stužcy hałoŭnuju rolu.

Jak akazałasia, rabočaja nazva filma — «Miron. Žyvie Biełaruś». Asnovu jahonaha scenaru składajuć padziei, jakija adbyvajucca ŭ sučasnaj Biełarusi. Film zdymaje polskaja dziaržaŭnaja kinastudyja Wytwórnia Filmów Dokumentalnych i Fabularnych. Zamoŭcam i sponsaram stužki stała Ministerstva kultury Polščy.

​​

Režysior karciny — 35-hadovy palak Kšyštaf Łukaševič.
Aperataram filmuastaŭ Vitald Stok, jaki zdymaŭ seryjały «Zakon Merfi» i «As if…». Łukaševič raniej pracavaŭ asystentam režysera na takich viadomych stužkach jak «Benek» (2007), «Quo Vadis» (2001), «Ahniom i miačom» (1999). «Miron» — druhaja samastojnaja praca Łukaševiča. U 2010 jon źniaŭ svoj pieršy film «Linč».

Źmicier Papko raskazaŭ, što

«ideja filma i bolšaja častka scenaru napisanyja samim režysioram Kšyštafam Łukaševičam. U stvareńni historyi dla filma ŭdzielničaŭ i Franak Viačorka. Niekalki detalaŭ jahonaj bijahrafii trapili ŭ scenar».

Siabroŭku Vinsenta ŭ filmie hraje polskaja akciorka Karalina Hruška. Biełaruski hladač moh bačyć jaje ŭ filmie Michaiła Ptašuka «Ŭ žniŭni 44-ha» ŭ roli Julii.

Hałoŭny hieroj budzie zbornym vobrazam maładoha biełaruskaha zmahara za svabodu.
Voś što raskazaŭ u pierapynku pamiž zdymkami dla radyjo «Svaboda» Źmicier Papko pra svajho hieroja:
«Heta małady čałaviek, rok-muzyka, ź im zdarajucca roznyja situacyi. Heta zmahańnie ŭnutranaje z samim saboj, sa svaimi pierakanańniami, zmahańnie ź sistemaj,
sa źniešnimi faktarami. Padrabiazna nie mahu raspaviadać, bo potym nikomu nie budzie cikava kino hladzieć. Heta mastackaja vydumka, my zdymajem tolki kino. Heta nie palityčnaja zamova. Heta prosta cikava źniata».

Nu i sunička:

«Paścielnyja sceny buduć, ale heta budzie niejak akuratna zroblena».

— Nu i jak prajšło?

— Nu jak zvyčajna. Pierad hetym filmam było šmat probaŭ, my repietavali, tamu na placoŭcy ŭžo było nie tak składana.

Papko raskazvaje, što film u pieršuju čarhu raźličany na zachodniaha hledača. Jon nie raskryvaje biudžetu stužki, ale ličyć, što «pa biełaruskich mierkach heta vielmi dobry biudžet, ale pa zachodnich — hrošaj nie nadta šmat».

Ministerstva kultury Polščy chutka apublikuje źviestki pra biudžet karciny. Pakul jość źviestki tolki pra zapytany biudžet, jaki składaŭ bolš za 2 miljony dalaraŭ.

Novaja stužka stanie redkim prykładam stužki pra Biełaruś na biełaruskaj movie i biez cenzury. U hetym sensie filmu zabiaśpiečana rola kulturnaj źjavy.

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła