Słuchańni pa Biełarusi ŭ Jeŭraparłamiencie: tezisy vystupaŭ
U Bruseli prajšło pasiadžeńnie kamitetu mižnarodnych spraŭ Eŭraparlamentu — na im razhladali sytuacyju ŭ Biełarusi. U dyskusii brali udzieł siabry delehacyi pa suviaziach ź Biełaruśsiu i padkamitetu pravoŭ čałavieka ŭ Eŭraparlamencie, a taksama pradstaŭniki biełaruskich demakratyčnych siłaŭ.
Tezisy niekatorych vystupaŭ
15.55. Vystupaje staršynia Eŭraparłamentu Ježy Buzek. Ź jaho vystupu:
U Eŭraźviazu pavinny być adziny hołas u razmovie ź Biełaruśsiu. Šmat prapanovaŭ ź biełaruskaha boku, ź jakimi varta pahadzicca: vizavyja zabarony dla čynoŭnikaŭ i biaspłatnyja vizy dla niekatorych katehoryj biełarusaŭ — naprykład, studentaŭ. Padtrymka niaŭradavych arhanizacyj. Možna razhladać i inšyja kroki — naprykład, zabaronu dla Biełarusi ŭdzielničać u mižnarodnych spartovych spabornictvach.
našyja hości ź Biełarusi — heta nasamreč pieramožcy apošnich prezydenckich vybaraŭ. My ŭpeŭnienyja, što vy pieramožacie.
15.45. Vystupaje deputat Eŭraparłamentu ad Niamieččyny Elizabet Šrodter. Ź jaje vystupu:
Najpierš treba dapamoha tym, chto ciapier cierpić ad represijaŭ — u tym liku advakatam, jakija abaraniajuć źniavolenych i jakich mohuć pazbavić licenzijaŭ.
15.40. Vystupaje deputat Eŭraparłamentu ad Polščy Jacak
Adnym pramovaŭ i symbaličnych žestaŭ mała. Treba spytacca, kamu byli vyhadnyja apošnija padziei ŭ Biełarusi. Rasieja atrymała bolšy ŭpłyŭ, Biełaruś addaliłasia ad Eŭropy. Treba izalavać biełaruskija ŭłady i adčyniać dźviery dla zvyčajnych biełarusaŭ.
15.35. Vystupaje staršynia kamitetu sejmu Litvy pa zamiežnych spravach Emanuelis Zinhierys. Ź jaho vystupu:
U Biełarusi adbyvajucca šakujučyja rečy. Treba nie zabyvacca, što dahetul nie raśśledavanyja spravy ab źniknieńni apanentaŭ režymu.
Treba taksama pahladzieć, jak adnosiny z Rasiejaj adbivajucca na ŭnutranym palityčnym stanoviščy ŭ Biełarusi.
Dahetul isnuje «žaleznaja zaviesa», jakuju stvaryli ŭłady ŭ Miensku.
15.31. Vystupaje Bastjan Belder, eŭradeputat ad Niderlandaŭ. Ź jaho vystupu:
Pavodle surjoznych krynicaŭ, pradstaŭniki čynavienstva ŭ Miensku taksama šakavanyja tym, što adbyłosia.
15.28. Vystupaje Čarłz Tenak, brytanski
Jon vykazvajecca ŭ padtrymku prapanovy raśśledavać falsyfikacyi na vybarach u Biełarusi i patrabavać pieravybaraŭ.
15.25. Vystupaje Verner Šulc, niamiecki deputat ad «zialonych». Ź jaho vystupu:
Treba raśśledavać falsyfikacyi na vybarach u Biełarusi i patrabavać pieravybaraŭ.
15.20. Vystupaje Adryjan Severyn, były admysłovy dakładčyk AAN pa Biełarusi. Ź jaho vystupu:
Ciapierašnija padziei ŭ Biełarusi vyklikajuć dežaviu. Treba zrabić usio, što mahčyma, dla vyzvaleńnia palitviaźniaŭ, zachoŭvać spakoj, kali niečaha zrabić niemahčyma, i mieć rozum, kab adroźnić adno ad druhoha.
15.10. Vystupaje deputat Eŭraparłamentu ad Polščy Jacak Pratasievič. Ź jahonaha vystupu:
Nielha praciahvać raniejšych adnosinaŭ ź biełaruskimi ŭładami paśla taho, što zdaryłasia. Pry hetym treba pašyrać kantakty ź niezaležnym biełaruskim hramadztvam.
15.05. Vystupaje kiraŭnica kamitetu Eŭraparłamentu pa pravach čałavieka Chajdzi Chaŭtała. Ź jaje vystupu:
Nieabchodna, kab pradstaŭniki eŭrapiejskich arhanizacyjaŭ praviali raśśledavańnie taho, što zdaryłasia ŭ Biełarusi. Treba stvaryć dla takoha raśśledavańnia niezaležny mižnarodny kamitet.
14.55. Vystupaje eŭrakamisar Štefan Fiule. Niekatoryja momanty ź jahonaha vystupu:
Adkaz na dzieniani biełaruskich uładaŭ pavinien być nieadkładny, praparcyjny i zbalansavany. Nielha viartacca da stanovišča, jakoje było da 2008 hodu — da izalacyi biełarusaŭ.
Biełaruś nieadkładna pavinna vyzvalić zatrymanych i spynić pieraśled diemakratyčnych aktyvistaŭ, kab paźbiehčy sankcyjaŭ. Heta pytańnie hadzinaŭ i dzion, a nia tydniaŭ i miesiacaŭ. Takoje pasłańnie ŭžo pieradadzienaje ministru zamiežnych spravaŭ Biełarusi Siarhieju Martynavu.
Važna, kab Biełaruś praciahvała ŭdzieł u prahramie «Ŭschodniaje partnerstva».
14.49. Vystupaje
Treba, kab ABSE praciahvała dziejnaść u Biełarusi. Biełaruski bok zajaviŭ, što rašeńnie ab zakryćci ofisu ABSE ŭ Miensku niezvarotnaje, ale treba namahacca heta źmianić.
Padtrymka prajektaŭ u Biełarusi, painna być pieranakiravanaja na hramadzianskuju supolnaść. Treba padtrymać biełaruskich studentaŭ, vyklučanych z universytetaŭ pavodle palityčnych matyvaŭ.
Treba źmienšyć canu eŭrapiejskich vizaŭ dla biełarusaŭ.
14.42. Vystupaje Alaksandar Alaksandraŭ, namieśnik staršyni Biełaruskaj asacyjacyi žurnalistaŭ. Niekatoryja momanty ź jahonaha vystupu:
Chvala represijaŭ praciahvajecca, represii nie spynilisia 19–20 śniežnia. Medyi ŭ Biełarusi pracujuć va ŭmovach usio bolšaha cisku.
Treba spynić prahramy supracoŭnictva z ŭradam Biełarusi, pakul nia buduć vyzvalenyja palitviaźni. Adkaznyja za represii pavinny być pakaranyja sankcyjami. Pry hetym varta było b palehčyć mahčymaści atrymańjan vizaŭ u krainy Eŭropy dla zvyčajnych biełarusaŭ.
14.37. Vystupaje Jeva Niaklajeva, dačka Ŭładzimiera Niaklajeva. Niekatoryja momanty ź jaje vystupu:
Na maim miescy pavinny byŭ by być moj baćka i inšyja mužnyja ludzi, jakija ciapier u źniavoleńni. Źniavolenym nie akazvajuć nieabchodnaj medyčnaj dapamohi.
Treba rabić kankretnyja žorstkija kroki dla vyzvaleńnia palitviaźniaŭ — u Eŭropy jość klučy dla vyzvalnieńnia. Pavinna być efektyŭnaja palityka, a nie realpolitik.
14.30. Vystupaje lider ruchu «Za Svabodu» Alaksandar Milinkievič. Niekatoryja momanty ź jahonaha vystupu:
Ciapierašnija represii ŭ Biełarusi vyklikanyja tym, što Alaksandar Łukašenka zrazumieŭ — jon nie nabraŭ 50 pracentaŭ na vybarach.
Eŭropa pavinna havaryć adnym hołasam i cisnuć na biełaruskuju ŭładu, kab vyzvalili źniavolenych. Adnačasova treba padtrymlivać dyjaloh z hramadzianskaj supolnaściu.
Za apošnija hady ŭ Biełarusi značna vyrasła kolkaść prychilnikaŭ eŭraintehracyi. Padtrymka Eŭropy vielmi važnaja dla biełaruskaha hramadztva i asabliva dla palitviaźniaŭ.